Na úvod
V prvej časti príspevku sme si položili otázku, či je z hľadiska princípu proporcionality práv veriteľov a dlžníkov platná právna úprava oddlženia fyzických osôb nastavená tak, že tento princíp v plnom rozsahu rešpektuje. Na základe analýzy postavenia veriteľov a kategorizácii obmedzení práv veriteľov v platnej právnej úprave oddlženia a skutočností uvedených v prvej časti príspevku sme súčasne prišli k záveru, že platná právna úprava oddlženia je výrazne prodlžnícky orientovanou právnou úpravou s výrazným oslabením práv veriteľov (medzi inými oslabenie i samotného práva vlastniť majetok priznané nielen Ústavou Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb., Listinou základných práv a slobôd č. 23/1991 Zb. a viacerými multilaterálnymi i plurilaterálnymi zmluvami vrátane Rímskeho Európskeho dohovoru o ochrane základných práv a ľudských slobôd z roku 1950 či Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach z roku 1966), a teda narúša princíp proporcionality medzi právami dlžníka a veriteľa.
V tejto časti príspevku sa bližšie zameriame na značne limitované prostriedky obrany veriteľov v rámci platnej právnej úpravy oddlženia v SR, priblížime modely oddlženia z hľadiska princípu proporcionality práv veriteľov a dlžníkov v štátoch EÚ, porovnáme platnú právnu úpravu oddlženia v SR a ČR z hľadiska postavenia a prvkov ochrany veriteľov a pokúsime sa v kontexte princípu proporcionality medzi právami veriteľa a dlžníka načrtnúť ideálny a spravodlivý model oddlženia.
1. Prostriedky obrany veriteľov v rámci platnej právnej úpravy oddlženia v SR
Naproti pomerne výrazným obmedzeniam práv veriteľov, ktoré sme priblížili v prvej časti príspevku možno konštatovať, že prostriedky obrany veriteľov v oddlžovacom konaní sú značne limitované, pričom ich môžeme rozdeliť na dve kategórie, a to všeobecné prostriedky obrany veriteľov spoločné obom alternatívam oddlžovacieho konania a osobitné prostriedky obrany veriteľov využiteľné iba v konkrétnej alternatíve oddlžovacieho konania.
Medzi všeobecné prostriedky obrany veriteľov využiteľné v oboch alternatívach oddlžovacieho konania v oddlžovacom konkurze i splátkovom kalendári patria:
1) Návrh na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer dlžníka (§ 166f ZKR): Ide o zakotvenie kontroly nepoctivého zámeru ex post proti zneužitiu inštitútu oddlženia, a to prostredníctvom veriteľskej aktivity v podobe podania návrhu na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer dlžníka. Tento prostriedok obrany veriteľov tak predstavuje určitý materiálny korektív umožňujúci veriteľom po rozhodnutí o oddlžení zvrátiť účinky oddlženia v prípade nepoctivého zámeru dlžníka. Aktívnu vecnú legitimáciu na podanie predmetného návrhu má každý veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením. Predovšetkým pôjde teda o veriteľov, ktorí vlastnia pohľadávky s možnosťou uspokojenia takýchto pohľadávok výlučne v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a ZKR) a v druhom rade veriteľov, ktorí sú vlastníkmi nedotknutých pohľadávok v zmysle § 166c ZKR. V špecifických prípadoch je obmedzená aktívna vecná legitimácia, napríklad pri preukázaní nepoctivého zámeru dlžníka z dôvodu neplnenia riadne a včas výživného na dieťa, má aktívnu vecnú legitimáciu iba dieťa alebo zákonný zástupca dieťaťa. Pasívne vecne legitimovaným je dlžník prípadne jeho dedičia, ak dlžník zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho. V prípade, ak dlžník zomrie počas konania o návrhu na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer súd pokračuje v tomto konaní po vyjadrení súhlasu veriteľa s pokračovaním tohto konania, inak ho zastaví. Veriteľ má právo domáhať sa zrušenia oddlženia v lehote šiestich rokov, ktorá začína plynúť od vyhlásenia oddlžovacieho konkurzu (plynie odo dňa zverejnenia rozhodnutia o vyhlásení konkurzu v OV) alebo určenia splátkového kalendára (plynie od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o určení splátkového kalendára, pretože toto sa nezverejňuje v OV), ak preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Lehota šiestich rokov je lehotou hmotnoprávnou, preto musí byť návrh na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer dlžníka doručený príslušnému súdu najneskôr posledný deň lehoty. Príslušným súdom na podanie predmetného návrhu je súd, ktorý rozhodol o oddlžení, teda ide o výlučnú miestnu príslušnosť upravenú v CSP. V prípade viacerých návrhov na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer dlžníka súd obligatórne spojí tieto návrhy na spoločné konanie. Ak na základe vykonaných dôkazov súd príde k záveru, že dlžník nesledoval oddlžovacím konaním poctivý zámer, rozhodne o zrušení oddlženia. Súd v rámci tohto konania vo veci samej rozhoduje formou rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie za podmienok stanovených v § 355 CSP. Ak súd návrh na zrušenie oddlženia zamietol, môže ten istý veriteľ podať návrh opakovane za podmienky, že existujú nové dôkazy, ktoré poctivý zámer vylučujú. Súčasne sa pripúšťa i ďalší návrh od iného veriteľa, a to aj z tých istých dôvodov, pre ktoré bol pôvodný návrh zamietnutý. Právoplatný rozsudok o zrušení oddlženia pre nepoctivý zámer dlžníka pôsobí erga omnes a oddlženie sa tak stáva voči všetkým veriteľom neúčinné (negotium rescissibile). Hlavným účinkom právoplatného rozsudku o zrušení oddlženia pre nepoctivý zámer dlžníka je skutočnosť, že ,,pohľadávkam sa v plnom rozsahu, v ktorom ešte neboli uspokojené, obnovuje pôvodná vymáhateľnosť aj splatnosť. Takéto pohľadávky sa nepremlčia skôr, ako uplynie desať rokov od zrušenia oddlženia.“[2] Zároveň v zmysle § 166f ods. 5 ZKR je právoplatný rozsudok o zrušení oddlženia pre nepoctivý zámer dlžníka súčasne i rozsudkom o vylúčení v zmysle § 13a OBZ, teda takýto dlžník po dobu troch rokov od právoplatnosti rozsudku o zrušení oddlženia nesmie vykonávať funkciu člena štatutárneho orgánu alebo člena dozorného orgánu v obchodnej spoločnosti alebo družstve, ani pôsobiť ako vedúci organizačnej zložky podniku, vedúci podniku zahraničnej osoby, vedúci organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby alebo prokurista.
2) Odporovacie právo veriteľa voči právnym úkonom dlžníka (166h ZKR): Veriteľovi v zmysle § 166h ZKR zostáva nedotknuté právo v rozsahu svojej pôvodnej pohľadávky domáhať sa podľa § 42a a § 42b OZ jej uspokojenia z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a to aj vtedy, ak pohľadávka veriteľa je premlčaná, nevymáhateľná alebo nevykonateľná. Veriteľ má takisto nedotknuté právo v rozsahu svojej pôvodnej pohľadávky domáhať sa odporovateľnosti právneho úkonu, ktorým bolo zriadené záložné právo, vecné bremeno alebo iná ťarcha na majetku dlžníka. Veriteľ má právo odporovať právnym úkonom ukracujúcim uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky prostredníctvom odporovacej žaloby na súde proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu prospech, prípadne aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom. Popri odporovaciemu právu má veriteľ k dispozícii súčasne možnosť podať aj návrh na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, keďže uskutočnenie odporovateľného právneho úkonu sa skutkovo môže prekrývať práve s nepoctivým zámerom dlžníka.
3) Právo veriteľa domáhať sa rozšíreného preskúmania pomerov dlžníka (§ 166i ZKR): Správca je v zmysle § 166i ZKR povinný vykonať základné šetrenie pomerov dlžníka a za tým účelom preskúmať pomery dlžníka najmä ohľadne jeho majetku a záväzkov zo zoznamu majetku, zoznamu veriteľov a informácií poskytnutých dlžníkom, veriteľmi, prípadne inými osobami, prípadne vykonať iné šetrenia, ktoré nevyžadujú väčšie náklady a nie sú ani časovo náročné. Rozsiahlejšie šetrenia ohľadom pomerov dlžníka vykoná správca len na základe podnetu veriteľa, pričom veriteľ má povinnosť uhradiť náklady tohto zisťovania. Veriteľ má nárok na úhradu týchto nákladov zisťovania v oddlžovacom konaní v sume schválenej zástupcom veriteľov alebo určenej schôdzou veriteľov, ak zástupca veriteľov nie je ustanovený.
Medzi osobitné prostriedky obrany veriteľov patria:
1) Právo veriteľa, ktorý prihlásil svoju pohľadávku do oddlžovacieho konkurzu poprieť pohľadávku iného veriteľa (§ 167l ods. 5 ZKR): Popieracie právo patrí len iným prihláseným veriteľom, pričom ním nedisponuje ani správca. Ohľadne práva na popretie pohľadávky a určenia popretej pohľadávky ZKR v § 166l ods. 5 ZKR odkazuje na primerané použitie ustanovení druhej časti ZKR v rámci likvidačného konkurzu, konkrétne § 32 ods. 3, 5 až 7, 9, 11, 13 až 16 a 18 ZKR. Z primeraného použitia týchto ustanovení možno konštatovať predovšetkým to, že veriteľ popiera pohľadávku iného prihláseného veriteľa na predpísanom tlačive v lehote 30 dní od uplynutia základnej lehoty na prihlasovanie pohľadávok alebo zverejnenia zapísania pohľadávky do zoznamu pohľadávok v OV, ak ide o oneskorené prihlásenie pohľadávky a je povinný zložiť kauciu vo výške 350 eur za každú popretú pohľadávku. Veriteľ popretej pohľadávky má právo podať určovaciu žalobu v lehote 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky. Žaloba musí byť podaná proti všetkým veriteľom, ktorí účinne popreli pohľadávku.
2) Dva druhy námietok:
a) námietka nezabezpečených veriteľov proti 10% minimálnej výške vyššieho uspokojenia prostredníctvom splátkového kalendára oproti oddlžovaciemu konkurzu v zmysle § 168c ods. 5 ZKR: Prvým druhom je námietka nezabezpečených veriteľov proti 10% minimálnej výške vyššieho uspokojenia prostredníctvom splátkového kalendára oproti oddlžovaciemu konkurzu v zmysle § 168c ods. 5 ZKR poskytujúca ochranu nezabezpečených veriteľov založenú na ich aktivite, pretože ak žiaden z nezabezpečených veriteľov nepodal na súde túto námietku, má sa za to, že návrh splátkového kalendára poskytuje aspoň o 10% vyššie uspokojenie nezabezpečených veriteľov, ako by títo veritelia dosiahli v oddlžovacom konkurze. Tento druh námietky nie je možné podriadiť pod právny režim § 168d ods. 2 ZKR (námietky podávané u správcu), nielen v dôsledku systematického zaradenia tohto typu námietky v § 168c ods. 5 ZKR, ale predovšetkým preto, že táto námietka sa podáva na súde a nie u správcu. Pri tomto druhu námietky veriteľa nie je stanovená žiadna lehota, teda veriteľ ju môže podať kedykoľvek až do momentu rozhodnutia súdu o zastavení konania alebo o určení splátkového kalendára.
b) námietka proti návrhu splátkového kalendára v zmysle § 168d ods. 2 ZKR: Druhým druhom je námietka proti návrhu splátkového kalendára v zmysle § 168d ods. 2 ZKR. Správca má povinnosť oznámiť v OV, že zostavil návrh splátkového kalendára spolu s percentom navrhnutého uspokojenia nezabezpečených veriteľov. Každý veriteľ, má pritom právo nahliadať do návrhu splátkového kalendára, a to bez formálneho podania prihlášky ako to platí v oddlžovacom konkurze. Každý veriteľ, ktorý môže byť splátkovým kalendárom dotknutý, má právo podať u správcu v lehote 90 dní plynúcej od zverejnenia oznamu o zostavení návrhu splátkového kalendára v OV námietku proti zverejnenému návrhu splátkového kalendára. Dodržanie 90 dňovej lehoty je kľúčové, nakoľko na oneskorené podané námietky súd neprihliada. Po uplynutí tejto lehoty správca predkladá súdu návrh splátkového kalendára spolu s námietkami veriteľov, ku ktorým sa správca vyjadrí a prípadne ich môže správca akceptovať v úprave splátkového kalendára v prospech veriteľov. Samotný splátkový kalendár určí súd vychádzajúc z návrhu správcu, pravidiel pre zostavenie návrhu splátkového kalendára, pričom prihliada aj na námietky veriteľov (ku ktorým vypočuje správcu a súčasne v prípade potreby môže fakultatívne nariadiť pojednávanie) a na iné známe okolnosti. V prípade, ak bolo nariadené pojednávanie má veriteľ, ktorý podal námietku právo sa k návrhu splátkového kalendára na pojednávaní vyjadriť. Neúčasť veriteľa na pojednávaní, ktorý podal námietku však nie je obligatórnym dôvodom na odročenie pojednávania.
2. Modely oddlženia z hľadiska princípu proporcionality práv veriteľov a dlžníkov v štátoch EÚ
Oddlženie vedie k tomu, že dlžníkovi je za určitých podmienok „odpustená“ časť jeho dlhov, čím dochádza k prelomeniu zásady pacta sunt servanda a ku zrušeniu jeho zmluvných povinností voči veriteľom i proti ich vôli, preto právna úprava mechanizmu oddlženia FO by mala byť založená na korelácii medzi fundamentálnymi súkromnoprávnymi zásadami (pacta sunt servanda), princípmi (napr. princíp právnej istoty, princíp právneho štátu, princíp ochrany legálne nadobudnutých práv) a právami veriteľa (právo vlastniť majetok) na jednej strane a snahou umožniť predlženému dlžníkovi FO „začať znovu od začiatku“ na strane druhej.
Z hľadiska vyššie uvedeného prístupu k oddlženiu založeného na korelácii medzi súkromnoprávnymi zásadami, princípmi, právami veriteľa a snahou umožniť predlženému dlžníkovi FO začať od znova je možné v štátoch EÚ rozlíšiť tri hlavné modely oddlženia, a to – nordický, germánsky a románsky (tento už v dôsledku legislatívnych zmien v podstate neexistuje). Každý z týchto modelov sa so stretom medzi právami veriteľa a právami dlžníka v procese oddlženia vyrovnáva odlišným spôsobom.
Nordický model oddlženia reprezentovaný severskými krajinami je založený na princípe, podľa ktorého má byť oddlženie umožnené iba dlžníkom splňujúcim podmienku tzv. dobrej viery/poctivého zámeru, ktorej splnenie posudzuje sudca. Súčasne tento model vylučuje možnosť oddlženia u dlžníkov, u ktorých existuje podozrenie, že nekonali v súlade s požiadavkou dobrej viery, napr. pokiaľ neprejavili dostatočnú snahu splatiť svoje záväzky alebo pokiaľ si tesne pred tým ako požiadali o oddlženie vzali ďalšie pôžičky. Na rozdiel od nordického modelu germánsky model reprezentovaný právnymi úpravami oddlženia v Nemecku, Rakúsku a Estónsku, všeobecne nelimituje prístup dlžníkov k možnosti oddlženia, avšak proces oddlženia sa riadi striktnými pravidlami súdom určeného platobného plánu, ktoré dlžníci spolu so zmluvnými povinnosťami musia v najvyššej možnej miere dodržiavať. [3]
Autori Ambrasaite a Norkus na základe doktríny rozlišujú z hľadiska náročnosti podmienok na dlžníka žiadajúceho o oddlženie dva modely oddlženia, a to anglo-americký založený na myšlienke „nového začiatku“ (fresh start – FS), a kontinentálny (európsky) založený na myšlienke „zaslúženého nového začiatku“ (earned fresh start alebo no fresh start – NFS). Anglo-americký model všeobecne predpokladá, že po likvidácii dlžníkovho majetku v podobe insolvenčného konania dôjde k automatickému oddlženiu od všetkých zvyšných dlhov dlžníka bez ohľadu na to, aká výška peňažných prostriedkov bola reálne veriteľom určená na uspokojenie ich pohľadávok. Kontinentálny model kladie väčší dôraz na ochranu záujmov veriteľov, nakoľko usiluje o to, aby sa dosiahlo najväčšie možné uspokojenie pohľadávok veriteľov v rámci konania o oddlžení. V rámci kontinentálneho modelu je tak vo všeobecnosti oddlženie od zvyšných dlhov možné po splnení vyžadovaných podmienok, ak dlžník konal v dobrej viere, v súlade s platobným plánom a uhradil aspoň časť svojich dlhov. [4]
Väčšina oddlžovacích mechanizmov v rôznych európskych štátoch však nepredstavuje čistý odraz niektorého modelu, ale je ich kombináciou. Hlavné segmenty inštitútu oddlženia líšiace sa v zahraničných právnych úpravách oddlženia v rámci štátov EÚ sú nasledovné:
- Definícia platobnej neschopnosti/ predlženia dlžníka,
- Dobrá viera alebo poctivý zámer dlžníka,
- Náklady na proces oddlženia,
- Prístup dlžníkov k opätovnému oddlženiu prípadne dlžníkom, ktorý nesplnili podmienky úspešného výsledku procesu oddlženia,
- Forma konania o oddlžení,
- Mimosúdna dohoda s veriteľmi v rámci oddlženia,
- Dĺžka skúšobnej doby, minimálna výška splatených dlhov a výsledok konania o oddlžení,
- Nepostihnuteľné príjmy dlžníka,
- Pohľadávky/dlhy nedotknuté procesom oddlženia,
- Ochrana predlžených osôb,
- Právna pomoc a dlhové poradenstvo v prípade oddlženia. [5]
Platná právna úprava oddlženia SR zo zahraničných právnych úprav v rámci štátov EÚ obsahuje najvýraznejšie prvky kombinácie právnej úpravy oddlženia v Dánsku (zvolenie koncepcie zbavenia dlžníka dlhov pred samotným vykonaním konkurzu alebo splnením splátkového kalendára) a Francúzsku (umožnenie oddlženia aj dlžníkom, ktorí nemajú žiadny alebo minimálny majetok). V Dánskom systéme oddlženia tzv. Gældssanering dochádza k odpusteniu zostávajúcej časti dlhov dlžníka ešte pred splnením platobného plánu podobne, ako tomu je u nás. Na začiatku konania o oddlžení je vypočítaný približný plat dlžníka počas nasledujúcich piatich rokoch. Neutrálny správca dlžníkovi asistuje so zostavením návrhu platobného plánu, ktorý stanovuje, aká suma bude veriteľom pravidelne splácaná, pričom na splátky idú všetky dlžníkove predpokladané príjmy s výnimkou čiastky určenej na životné náklady. Plán zároveň predpovedá percento z celkových dlhov, ktoré budú po piatich rokoch veriteľom splatené. Návrh je následne predložený súdu, ktorý ho po preskúmaní poctivého zámeru dlžníka, v prípade spokojnosti schváli a okamžite dlžníkovi odpustí zostávajúcu časť celkového dlžníkovho dlhu. V prípade, ak dlžník v priebehu nasledujúcich piatich rokov zarobí viac finančných prostriedkov, ako plán predvídal môže si tieto finančné prostriedky nechať. Ak by však dlžník nebol schopný stanovené splátky v rámci platobného plánu splácať môžu veritelia vyžadovať splatenie svojich pohľadávok v podobe pokračovania v platobnom pláne počas nasledujúcich dvadsať rokov. Požadovať obnovenie pôvodných dlhov však môžu iba v prípade, ak by sa preukázalo, že dlžník hrubo zanedbal povinnosti, ktoré mu platobný plán stanovil, napríklad sa nesnažil si v prípade straty zamestnania nájsť nové a pod. [6] Vo Francúzsku je v rámci systému oddlženia umožnený proces osobného zotavovacieho konania dlžníkom, ktorí nemajú žiadny alebo minimálny osobný majetok a žiadny alebo minimálny mesačný príjem, avšak rozhodnutie spočívajúce v podaní žiadosti o zahájenie osobného zotavovacieho konania súdu je možné, iba po preukázateľne dokázanej podmienky dobrej viery dlžníka správnou komisiou. Štatistiky v rámci oddlženia podľa francúzskeho modelu, ktorý je všeobecne považovaný za veľmi liberálny a podľa odborníkov tiež za jeden z najprogresívnejších v Európe preukazujú, že až 40 % žiadostí o oddlženie je opätovne podaných osobami, ktoré už oddlženie absolvovali. Poukazuje sa tak na skutočnosť, že oddlžením sa nič nekončí a „bývalým“ platobne neschopným dlžníkom je potrebné venovať pozornosť a starostlivosť i po skončení konania o oddlžení. [7]
Väčšina štátov EÚ pri prvom zakotvení inštitútu oddlženia do svojho právneho systému najprv zvolila voči dlžníkom prísnejší a všeobecne reštriktívnejší prístup založený spravidla na dlhých a náročných skúšobných dobách či platobných plánoch, a stanovení minimálnej percentuálnej výšky dlhov, ktorú musel predlžený splatiť. Pôvodne striktnejšie právne úpravy upravujúce oddlženie boli vytvorené so snahou chrániť v čo najvyššej miere záujmy veriteľov a ochrániť samotný inštitút oddlženia pred zneužívaním. V poslednom období je možné v právnych úpravách oddlženia štátov EÚ sledovať trend postupného ústupu tvrdého prístupu voči dlžníkom, prejavujúceho sa v zmiernení podmienok, ktoré musia dlžníci splniť, aby mohli do samotného procesu oddlženia vstúpiť, skrátení skúšobnej doby, počas ktorej musia dlžníci plniť stanovený platobný plán/splátkový kalendár, a v neposlednom rade zvýšenie dôrazu na to, aby po dobu trvajúceho konania o oddlžení bolo zaručené, že dlžníkovi a jeho rodine zostane dostatok financií na dôstojné živobytie.
3. Komparácia postavenia veriteľov v rámci oddlženia v SR a ČR
V Českej republike je konkrétny spôsob/forma oddlženia volený veriteľmi, a to hlasovaním na schôdzi veriteľov, pričom na schválenie sa vyžaduje dosiahnutie jednoduchej väčšiny hlasov nezabezpečených veriteľov počítanej podľa výšky ich pohľadávok. Pre obe dostupné varianty oddlženia platí podmienka, že dlžník musí byť schopný splatiť aspoň 30 % svojich dlhov. Jedinú výnimku predstavuje § 392 ods. 1 písm. c) IZ, ktorý explicitne umožňuje v prípade predloženia písomného súhlasu nezaisteného veriteľa predstavujúceho zároveň dohodu s dlžníkom na nižšej hodnote plnenia ako 30 % jeho pohľadávky. V prípade oddlženia formou splátkového kalendára má dlžník na uspokojenie pohľadávok veriteľov zákonom stanovenú dobu 5 rokov, pričom mu zo všetkých nadobudnutých príjmov zostáva každý mesiac pevne stanovená nepostihnuteľná čiastka. Hranica splatiť aspoň 30 % dlhov je hranicou minimálnou a dlžník je povinný pokračovať v splácaní i vtedy, ak by ju v dôsledku nečakaných príjmov splatil aj skôr. Úspešné splnenie podmienok, či už pri oddlžení formou splátkového kalendára alebo formou speňaženia majetkovej podstaty vedie k vydaniu uznesenia insolvenčným súdom na návrh dlžníka, ktorým dlžníka oslobodí od platenia pohľadávok zahrnutých do oddlženia, v rozsahu, v ktorom neboli uspokojené.
Komparácia postavenia a prvkov ochrany veriteľov v rámci oddlženia v SR a ČR:
| Právna úprava oddlženia Českej republiky | Právna úprava oddlženia Slovenskej republiky |
| Vyžaduje sa súhlas veriteľa s oddlžením v prípade, že ide o dlžníka majúceho dlhy pochádzajúce z podnikateľskej činnosti. | ————————————————————- |
| Insolvenčný súd skúma poctivý zámer dlžníka a pokiaľ možno dôvodne predpokladať, že dlžník má nepoctivý zámer návrh na povolenie oddlženia zamietne. | Súd poctivý zámer dlžníka pred povolením oddlženia neskúma. Súd má povinnosť skúmať poctivý zámer dlžníka iba v konaní o návrhu na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer. |
| Minimálna výška splatených dlhov (30%) je určená pri oboch formách oddlženia (splátkovým kalendárom aj speňažením majetkovej podstaty), pričom je však možné so súhlasom veriteľa určiť nižšiu hodnotu uspokojenia konkrétneho nezabezpečeného veriteľa. | Minimálna výška splatených dlhov (30%) je určená iba pri forme oddlženia splátkovým kalendárom. |
| Výber formy oddlženia – speňažením majetku alebo splátkovým kalendárom je volený veriteľmi, a to hlasovaním na schôdzi veriteľov, pričom na schválenie sa vyžaduje dosiahnutie jednoduchej väčšiny hlasov nezabezpečených veriteľov počítanej podľa výšky ich pohľadávok. | V SR právom voľby ohľadne formy oddlžovacieho konania disponuje dlžník. Môže žiadať o podanie návrhu na vyhlásenie oddlžovacieho konkurzu na svoj majetok alebo môže žiadať o podanie návrhu o určenie splátkového kalendára. Voľba konkrétneho riešenia jeho úpadku – platobnej neschopnosti bude závisieť od jeho majetkových pomerov, pričom sa musí zhodnotiť skutočnosť, či dlžník spĺňa podmienky na určenie splátkového kalendára. Tieto informácie by mal dlžník získať v rámci právnej pomoci od Centra právnej pomoci. |
| Rozhodnutie o oddlžení je vydané až po úspešnom splnení podmienok, či už pri oddlžení formou splátkového kalendára alebo formou speňaženia majetkovej podstaty, ktoré vedie k vydaniu uznesenia insolvenčným súdom na návrh dlžníka, ktorým dlžníka oslobodí od platenia pohľadávok zahrnutých do oddlženia v rozsahu, v ktorom neboli uspokojené. | Rozhodnutie o oddlžení súd vydáva do budúcna už v uznesení o vyhlásení oddlžovacieho konkurzu alebo v uznesení o určení splátkového kalendára. |
4. Aký by bol spravodlivý model oddlženia rešpektujúci princíp proporcionality medzi právami veriteľa a dlžníka?
Spravodlivejší mechanizmus oddlženia rešpektujúci princíp proporcionality medzi právami veriteľa a dlžníka by mal pozostávať z nasledovných povinných prvkov v rámci oddlženia:
1.) preventívna kontrola pozostávajúca zo skúmania poctivého zámeru dlžníka súdom pred rozhodnutím o povolení oddlžovacieho konania, prípadne aspoň zavedenie ex ante kontroly v podobe namietania nepoctivého zámeru dlžníka veriteľmi z dôvodov im známym už pred povolením oddlženia (napr. na základe predbežného oznámenia v OV alebo Registri úpadcov o doručení návrhu dlžníka na oddlženie s výzvou veriteľom na vznášanie námietok nepoctivého zámeru v stanovenej lehote), ktoré by následne bral súd do úvahy pri rozhodovaní o povolení oddlžovacieho konania.
2.) rozhodnutie o oddlžení, a teda zbavení dlžníka zvyšných dlhov, až následne po povolení oddlžovacieho konania po splnení podmienky, že:
– v prípade oddlženia konkurzom dlžník, buď splatí veriteľom určenú primeranú minimálnu hranicu uspokojenia dlhov (napr. 30%), a v prípade, keď nedisponuje žiadnym alebo minimálnym majetkom prejde primeranou skúšobnou dobou (v hranici 1 až 3 roky), počas ktorej absolvuje povinné vzdelávanie týkajúce sa finančnej gramotnosti, po ktorej absolvovaní bude dlžník oddlžený od zvyšných dlhov,
– v prípade oddlženia formou splátkového kalendára dlžník splatí veriteľom určenú primeranú minimálnu hranicu uspokojenia dlhov (30%), čím splní aspoň časť svojich dlhov s potenciálnou možnosťou modifikácie predmetnej minimálnej hranice so súhlasom veriteľa.
Záver a úvahy de lege ferenda
Ideálna právna úprava oddlženia by mala byť založená na priamoúmernej korelácii medzi právami dlžníka a veriteľa, a to tak aby na jednej strane náročné podmienky na oddlženie neznemožnili prístup k oddlženiu práve tej skupine osôb, ktorá je najviac zraniteľná (s minimálnym majetkom a príjmami) a zároveň, aby na druhej strane bol zabezpečený účinný mechanizmus kontroly minimálne poctivého zámeru oddlžovaných osôb, aby sa príliš liberálnou úpravou oddlženia nevytvorili vhodné podmienky prístupu k oddlženiu pre špekulatívnych dlžníkov s evidentným úmyslom poškodiť svojich veriteľov.
Možnosť zlepšenia práv veriteľov a súčasne priblíženie sa princípu proporcionality v právnej úprave oddlženia v SR vidíme minimálne v:
- opätovnom zavedení preventívnej kontroly skúmania poctivého zámeru dlžníka súdom na základe relevantných skutočností známych pred začatím oddlžovacieho konania, čím sa vyradia z prístupu k oddlženiu dlžníci, ktorí podávajú návrh na oddlžovacie konanie s explicitným záujmom poškodiť veriteľov, prípadne aspoň zavedenie ex ante kontroly v podobe namietania nepoctivého zámeru dlžníka veriteľmi z dôvodov im známym už pred povolením oddlženia (napr. na základe predbežného oznámenia v OV alebo Registri úpadcov o doručení návrhu dlžníka na oddlženie s výzvou veriteľom na vznášanie námietok nepoctivého zámeru v stanovenej lehote), ktoré by následne bral súd do úvahy pri rozhodovaní o povolení oddlžovacieho konania, a súčasne
- opätovnom zavedení vydávania rozhodnutia o oddlžení, a teda zbavení dlžníka zvyšných dlhov, až následne po rozhodnutí o povolení oddlžovacieho konania a splnení požadovaných podmienok.
Je teda na uvážení zákonodarcu, aby sa zaoberal problémami platnej právnej úpravy oddlženia de lege ferenda, čo by mohlo viesť k zabráneniu zneužívania tohto inštitútu špekulatívnymi dlžníkmi a súčasne posilneniu ochrany práv veriteľov v súlade s princípom proporcionality.
Autor: JUDr. Dominika Pintérová, absolventka Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, študentka 1. ročníka externého magisterského štúdia Fakulty Managementu Univerzity Komenského v Bratislave, E-mail: pinterova21@uniba.sk
Použité skratky a názvy zákonov
ZKR = Zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, v znení neskorších predpisov
CSP = Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, v znení neskorších predpisov
OZ = Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, v znení neskorších predpisov
OBZ = Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, v znení neskorších predpisov
IZ = Zákon č. 182/2006 Sb. o úpadku a způsobech jeho řešení (insolvenční zákon)
FO = Fyzická osoba
SR = Slovenská republika
ČR = Česká republika
EÚ = Európska Únia
Zoznam použitej literatúry
Literatúra
AMBRASAITE, G. and NORKUS, R.: Legal Aspects of Insolvency of Natural Persons in the Baltic States., Juridica International Law, 2014,
dostupné na: http://www.juridicainternational.eu/index.%20php?id=15421
LONDON ECONOMICS: Study on means to protect consumers in financial difficulty: Personal bankruptcy, datio in solutum of mortgages, and restrictions on debt collection abusive practices, dostupný na: https://ec.europa.eu/info/file/46906/download_en?token=9buOvl55
OŠŤÁDALOVÁ, Š: Systémy a formy oddlužení v Evropě, Srovnávací analýza, apríl 2017, dostupná na: http://mapaexekuci.cz/wp-content/uploads/2017/04/Analyza_WEB.pdf
PINTÉROVÁ, D.: Právna úprava oddlženia v právnom poriadku Slovenskej republiky Rigorózna práca (Doktor; JUDr.) – Univerzita Komenského, Právnická fakulta, Bratislava, 2018, 173 s.
Zákony, dôvodové správy a rozhodnutia súdov
Zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
Zákon č. 377/2016 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov účinný od 01.03.2017
Zákon č. 182/2006 Sb., o úpadku a způsobech jeho řešení v platném znění (insolvenční zákon)
Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov
Dôvodová správa k zákonu č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii
Dôvodová správa k zákonu č. 377/2016 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii o konkurze a reštrukturalizácii,
dostupná na: https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=430310
—————————————————————————————————————————
[1] Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 570/2016 zo dňa 10.01 2017
[2] § 166f ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
[3] LONDON ECONOMICS: Study on means to protect consumers in financial difficulty: Personal bankruptcy, datio in solutum of mortgages, and restrictions on debt collection abusive practices, str. X, dostupné na: https://ec.europa.eu/info/file/46906/download_en?token=9buOvl55
[4] AMBRASAITE, G. and NORKUS, R.: Legal Aspects of Insolvency of Natural Persons in the Baltic States., Juridica International Law , 2014,
dostupné na: http://www.juridicainternational.eu/index.%20php?id=15421
[5] Pozri PINTÉROVÁ, D.: Právna úprava oddlženia v právnom poriadku Slovenskej republiky Rigorózna práca (Doktor; JUDr.) – Univerzita Komenského, Právnická fakulta, Bratislava, 2018, str. 50 – 63
[6] LONDON ECONOMICS: Study on means to protect consumers in financial difficulty: Personal bankruptcy, datio in solutum of mortgages, and restrictions on debt collection abusive practices, str. 31 – 34, dostupné na: https://londoneconomics.co.uk/blog/publication/study-on-means-to-protect-consumers-in-financial-difficulty-personal-bankruptcy-datio-in-solutum-of-mortgages-and-restrictions-on-debt-collection-abusive-practices/
[7] OŠŤÁDALOVÁ, Š: Systémy a formy oddlužení v Evropě, Srovnávací analýza, apríl 2017, dostupná na: http://mapaexekuci.cz/wp-content/uploads/2017/04/Analyza_WEB.pdf