(Ne)praktické skúsenosti s využitím elektronického podpisu po narodení dieťaťa

Autorka sa v príspevku zaoberá základnými administratívnymi povinnosťami v súvislosti s narodením dieťaťa a možnosťou využitia e-služieb. Súčasťou príspevku je aj priblíženie praktických skúseností autorky s využitím kvalifikovaného elektronického podpisu pri vybavovaní povinností v súvislosti s narodením dieťaťa a tiež štatistické spracovanie a interpretácia výsledkov prieskumu ohľadne tejto problematiky, uskutočneného formou dotazníka.

Úvod

Po narodení dieťaťa je potrebné vybaviť mnoho administratívnych povinností voči matričnému úradu, zdravotnej poisťovni, Sociálnej poisťovni, či úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

Niektoré z nich je potrebné vybaviť osobne na príslušnom úrade, prípadne prostredníctvom pošty, či mailom. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky však už niekoľko rokov prevádzkuje viacero elektronických služieb, ktoré majú slúžiť na zjednodušenie procesu podávania žiadostí o dávky v prípade, že je žiadateľ držiteľom občianskeho preukazu s elektronickým čipom. Elektronické služby (tzv. e-služby) môžu využívať občania, ktorí vlastnia občiansky preukaz s elektronickým čipom a bez návštevy úradu môžu elektronickým spôsobom vyplniť potrebný formulár a požiadať tak o príslušnú dávku. V rámci týchto elektronických služieb je možné podať žiadosť o všetky dávky v súvislosti s narodením dieťaťa, t. j. elektronicky požiadať o:

  • príspevok pri narodení dieťaťa, resp. príspevok na viac súčasne narodených detí[1],
  • prídavok na dieťa[2],
  • rodičovský príspevok[3] a
  • príspevok na starostlivosť o dieťa[4].

Práve za účelom zistenia, nakoľko sa zmenili možnosti rodičov novonarodeného dieťaťa pri vybavovaní povinností v súvislosti s narodením dieťaťa, som sa rozhodla vybaviť si nový občiansky preukaz s čipom, aby som si odskúšala možnosti využitia tzv. kvalifikovaného elektronického podpisu (ďalej v texte aj len „KEP“) v praxi.

Kvalifikovaný elektronický podpis

Definíciu kvalifikovaného elektronického podpisu v slovenskom zákone nenájdeme. Zákon, ktorý upravuje podmienky poskytovania tzv. dôveryhodných služieb (zákon č. 272/2016 Z. z. o dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o dôveryhodných službách), ďalej v texte len „zákon o dôveryhodných službách“), žiadne vymedzenie pojmov neobsahuje a v súvislosti s definíciou pojmov odkazuje vždy na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 zo dňa 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES (ďalej v texte len „nariadenie eIDAS “)[5].

Podľa definície uvedenej v čl. 3 bod 12 nariadenia eIDAS je KEP „zdokonalený elektronický podpis vyhotovený s použitím zariadenia na vyhotovenie kvalifikovaného elektronického podpisu a založený na kvalifikovanom certifikáte pre elektronické podpisy“, pričom elektronický podpis sú „údaje v elektronickej forme, ktoré sú pripojené alebo logicky pridružené k iným údajom v elektronickej forme a ktoré podpisovateľ používa na podpisovanie“ (čl. 3 bod 10) a zdokonalený elektronický podpis je podľa čl. 3 bod 11 elektronický podpis, ktorý spĺňa požiadavky stanovené v čl. 26, t. j.:

  1. a) je jedinečne spojený s podpisovateľom;
  2. b) umožňuje určenie totožnosti podpisovateľa;
  3. c) je vyhotovený pomocou údajov na vyhotovenie elektronického podpisu, ktoré môže podpisovateľ s vysokou mierou dôveryhodnosti používať pod svojou výlučnou kontrolou a
  4. d) je prepojený s údajmi, ktoré sa ním podpisujú, takým spôsobom, že každú dodatočnú zmenu údajov možno zistiť.

Zjednodušene povedané, KEP je informácia pripojená alebo inak logicky spojená s elektronickým dokumentom, ktorá umožňuje spoľahlivo a jednoznačne určiť fyzickú osobu, ktorá ho vyhotovila. Pomocou KEP je možné elektronicky realizovať právne úkony, ktoré inak vyžadujú formu písomnú; KEP tak nahrádza písomnú podobu vlastnoručného podpisu pri úkonoch uskutočňovaných pri elektronickej komunikácii s verejnou správou a aj s niektorými komerčnými subjektmi prostredníctvom k tomuto účelu určeným webovým stránkam dostupným cez Internet.

(Ne)Praktické skúsenosti

Podmienkou využívania e-služieb je prístup k počítaču s podporovaným operačným systémom a internetových prehliadačom, prístup na internet, na počítači musí byť nahratý príslušný softvér, pre prácu s elektronickým občianskym preukazom je nutná čítačka kontaktných čipov s potrebnými parametrami, pričom všetko uvedené a potom aj samotná práca s e-službami si vyžaduje aspoň základnú znalosť práce s počítačom a informačnými technológiami.

Najmä pre menej skúsených, či úplne neskúsených počítačových užívateľov to môže znamenať ťažko prekonateľnú alebo až neprekonateľnú prekážku v používaní e-služieb, pričom na Slovensku nie je stále samozrejmosťou ani prístup k internetu a jeho používanie[6]. Uvedené potrebné technické vybavenie a znalosti sú z môjho pohľadu najväčšou nevýhodou využívania elektronických občianskych preukazov s čipom na prístup k e-službám.

Po vydaní občianskeho preukazu s elektronickým čipom tak čaká jeho majiteľa nainštalovanie príslušného softvéru do počítača – na ÚPVS www.slovensko.sk je presný postup inštalácie aj s odkazom na videonávody. Portál pôsobí veľmi prehľadne a po zvolení funkcie automatického zistenia operačného systému sa užívateľovi zobrazia konkrétne aplikácie, ktoré je potrebné si do počítača nainštalovať. V prípade nejasností je dokonca možnosť obrátiť sa na operátorov tzv. kontaktného centra. Na operačný systém Mac OS stačilo nainštalovať iba aplikáciu na prihlasovanie (eID klient) a aplikáciu pre kvalifikovaný elektronický podpis (D.Launcher) a potom postupovať podľa manuálu alebo videonávodu – jednotlivé kroky neboli veľmi intuitívne, takže videonávod aj manuál som ocenila, dokonca niekoľkokrát. Jednotlivé e-služby sa potom dajú nájsť prostredníctvom vyhľadávača – stačí zadať názov hľadanej služby a postupovať podľa pokynov.

Z osobnej skúsenosti som zistila, že najnáročnejšie bolo spraviť prostredníctvom e-služieb prvé podanie – nešlo to „samo“, ani intuitívne a pri záverečnom podpisovaní podania aj s prílohami som sa tiež potrápila. Ďalšie podania už ale potom išli ľahšie.

Jednotlivé kroky však nie sú veľmi logické, ani postupy užívateľsky orientované a musela som hľadať, v čom môže byť problém v manuáloch a videonávodoch. Dvakrát som dokonca volala aj do kontaktného centra. Prvýkrát bol pracovník, ktorému som sa dovolala, ochotný, ale nakoniec mi dobre neporadil alebo sme sa správne neporozumeli a pomohla som si nakoniec sama – metódou „pokus – omyl“. Druhýkrát sme môj problém telefonicky taktiež nevyriešili a až dlhšou komunikáciou prostredníctvom emailov sa podarilo problém vyriešiť. Keby som však nevedela popísať, v čom je problém a nevyznala sa v práci s počítačom, asi by mi neboli schopní pomôcť. Dovolím si teda tvrdiť, že do vybavovania s využitím kvalifikovaného elektronického podpisu by sa mali púšťať naozaj iba „počítačovo zdatnejší“.

Ako najväčší problém však vnímam, že vypĺňanie tlačív prostredníctvom e-služieb neobsahuje žiadne poučenia a viackrát som si nebola istá, čo mám vlastne vyplniť a akým spôsobom.

Prieskum skúseností s vybavovaním povinností po narodení dieťaťa

Keďže ma zaujímala aj praktická skúsenosť iných matiek a ich názor na vybavovanie povinností v súvislosti s narodením dieťaťa (či už s KEP-om alebo bez neho), vypracovala som za týmto účelom jednoduchý dotazník, ktorý som uverejnila s prosbou o vyplnenie na príslušných sociálnych sieťach a fórach, venujúcich sa témam materstva a rodičovstva.

Dotazník bol určený všetkým ženám, ktoré porodili svoje deti v rokoch 2013 – 2018. Dotazník mohli respondentky vyplniť v období od 10. apríla 2018 do 10. júna 2018 a za toto obdobie ho vyplnilo 1841 respondentiek. [7]

Výsledky prieskumu je najlepšie vidieť na nasledujúcich grafoch:

Oslovených respondentiek som sa tiež opýtala, z akého dôvodu nevyužili svoj elektronický podpis pri vybavovaní základných povinností v súvislosti s narodením dieťaťa aj keď ho mali v tom čase zriadený. Odpovede boli rôzne, ale väčšina respondentiek pokladala túto možnosť buď za príliš komplikovanú (prípadne považovalo osobné vybavenie na úrade za jednoduchšie) alebo vôbec o možnosti takéhoto využitia KEP nevedeli.

Záver

Z odpovedí na dotazník je možné jasne vidieť, že informovanosť o možnostiach využitia KEP nie je stále dostatočná – zo 109 respondentiek, ktoré mali vybavené KEP ho na vybavenie základných povinností v súvislosti s narodením dieťaťa využilo iba 21, .t.j. iba necelých 20% a z respondentiek, ktoré KEP zriadený mali, ale ho nevyužili (88 respondentiek – 80,7 %) sa až 23 (t.j. až 26 %!) vyslovene vyjadrilo, že o tejto možnosti nevedeli[8]. Podobne na ďalšiu z otázok – či uvažovali pred pôrodom o zriadení KEP kvôli vybavovaniu základných povinností v súvislosti s narodením dieťaťa – odpovedalo až 75,5 % respondentiek, že o takejto možnosti nevedeli.

Zaujímavé výsledky boli aj pri odpovedi na otázku, či by v prípade ďalšieho pôrodu v budúcnosti zvažovali zriadenie elektronického podpisu kvôli vybavovaniu základných povinností v súvislosti s narodením dieťaťa – 28,3 % opýtaných respondentiek odpovedalo asi nie alebo určite nie, 27,9 % nevedelo a 43,8 % asi áno alebo určite áno.

Na základe osobnej skúsenosti musím bohužiaľ skonštatovať, že pri vybavovaní povinností v súvislosti s narodením dieťaťa som využitím kvalifikovaného elektronického podpisu čas určite neušetrila. Vypĺňanie tlačív bez príslušného poučenia bolo zdĺhavé, keďže som si musela popri tom na internete vyhľadávať potrebné informácie a aj napriek tomu som si nakoniec nebola istá, či to mám vyplnené správne. V tomto by som určite viac ocenila pomoc kompetentného úradníka alebo úradníčky. Preto si myslím, že je ideálne už vopred si pripraviť potrebné veci (napr. vyplniť tlačivá) a zistiť vyžadované informácie (aj prípadným telefonátom alebo emailom na príslušný úrad).

V mojom prípade som ušetrila cestu sebe s novorodencom alebo manželovi na úrad a vybavovanie vecí na mieste, čo som naozaj ocenila. Rozhodnúť sa, či po narodení dieťaťa zvoliť pre vybavovanie administratívnych formalít cestu elektronickú alebo radšej osobnú návštevu úradu, však už musí každý sám.

Autor: JUDr. Jana Matejová, asistentka sudcu Najvyššieho súdu SR a externá doktorandka na Katedre správneho a environmentálneho práva Právnickej fakulty UK v Bratislave

Použité zdroje:

www.minv.sk

www.slovensko.sk

www.portal.egov.sk

http://ec.europa.eu/eurostat/web/digital-economy-and-society/data/main-tables# (Štatistika digitálnej ekonomiky a spoločnosti – domácnosti a jednotlivci)

nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 zo dňa 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES

zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení

zákon č. 561/2008 Z. z. o príspevku na starostlivosť o dieťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov

zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov

zákon č. 383/2013 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa a príspevku na viac súčasne narodených detí a o zmene a doplnení niektorých zákonov

zákon č. 272/2016 Z. z. o dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o dôveryhodných službách)

[1] § 8 ods. 1 zákona č. 383/2013 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa a príspevku na viac súčasne narodených detí a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

[2] § 9 zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

[3] § 8 ods. 1 zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

[4] § 9 ods. 1 zákona č. 561/2008 Z. z. o príspevku na starostlivosť o dieťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

[5] Dostupné na: http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?qid=1476783232918&uri=CELEX:02014R0910-20140917

[6] Najnovší prieskum Eurostatu za rok 2018 (Štatistika digitálnej ekonomiky a spoločnosti – domácnosti a jednotlivci) ukázal, že 13 % Slovákov vo veku 16 – 74 rokov ešte nikdy nepoužilo internet (priemer v EÚ je 11%) a 81 % domácností na Slovensku má prístup k internetu (priemer v EÚ je 89 %) (Zdroj: <http://ec.europa.eu/eurostat/web/digital-economy-and-society/data/main-tables#> [cit. 2019-04-09]).

[7] Štatistické údaje týkajúce sa respondentiek, ktoré sa zúčastnili prieskumu a vyplnili dotazník:

  • 7,8 % respondentiek naposledy rodilo v roku 2018, 31,9 % v roku 2017, 26,4 % v roku 2016, 16,3 % v roku 2015, 9,9 % v roku 2014 a 7,7 % v roku 2013,
  • 35 % respondentiek v čase posledného pôrodu žilo v Bratislave, 8,4 % v Trnave, 5,4 % v Košiciach, 3,6 % v Nitre, 2,9 % v Prešove, 2,1 % v Banskej Bystrici, 1,7 % v Žiline, 1,7 % v Trenčíne, 1,4 % v Martine, 1,1 % v Poprade a 36,7 % niekde inde, ako v uvedených mestách,
  • 18,6 % respondentiek malo v čase posledného pôrodu menej ako 25 rokov, 70,1 % malo 26 – 35 rokov a 11,2 % malo 36 – 45 rokov,
  • 2,7 % respondentiek malo v čase posledného pôrodu základné vzdelanie, 55,2 % malo stredoškolské vzdelanie a 42 % malo vysokoškolské vzdelanie,
  • 56,2 % respondentiek bolo v čase posledného pôrodu vydatých, 38,8 % bolo slobodných s partnerom, 1,8 % bolo slobodných bez partnera a 3% bolo rozvedených.

[8] Ďalšie zaujímavé odpovede respondentiek na túto otázku boli napr.:

– „Je to zložité, a to využívam elektronický podpis často.“

– „Na základe skúseností z okolia mi prišlo jednoduchšie poslať na úrady manžela. Dúfam, že pri ďalšom dieťati sa odhodlám pustiť sa do toho, aj keď neverím, že v momentálnom stave ide o jednoduchší a rýchlejší spôsob.“

– „Nepoužívam ho vôbec.“

– „Lebo som to skúšala pri zmene mena po svadbe v papieroch od auta a komplikovane to bolo tak, že som to odvtedy už neskúsila. Hlavne prvá skúsenosť bola taká, že kolok a na mieste stal menej ako mi vychádzalo elektronicky. Možno som to ale nerobila správne, nepomohlo mi ani telefonický helpdesk, ti mi povedali, že mám ísť na políciu radšej osobne.“