Na úvod
Neschopnosť platiť svoje záväzky a dlhy predstavuje reakciu slovenského obyvateľstva v súvislosti s rozmachom nového spôsobu života obyvateľov ,,na dlh“, ktorý je spôsobený rozvojom nových bankových a finančných produktov. Posledné obdobie sa vyznačuje nadmerným rastom úverov poskytovaných domácnostiam, čo spôsobuje výrazný rast zadlženosti domácností. Zo štatistických údajov NBS vyplýva, že zadlženosť slovenských domácností je na najvyššej úrovni v regióne strednej a východnej Európy (a to aj vrátane okolitých krajín – Česko, Poľsko aj Maďarsko), keď predstavuje k marcu 2018 zadlženie slovenských domácností na úrovni 39,3 % HDP.[1] Určitá miera zadlženosti fyzických osôb (ďalej len ,,FO“) je v súčasnosti chápaná ako súčasť moderného spôsobu života, avšak problém nastáva v prípade, ak sa FO dostanú do situácie, kedy nahromadené dlhy nie sú schopné splácať.
V súvislosti s prílišným zadlžením obyvateľstva v záujme poskytnúť pomoc občanom v dlhovej pasci bola prijatá nová právna úprava oddlženia prostredníctvom novely zákona o konkurze a reštrukturalizácii č. 377/2016 Z. z. zavedená s cieľom zakotviť účinný inštitút oddlženia tak, aby sa zvýšila jeho reálna využiteľnosť.
Nakoľko proces oddlženia vedie k tomu, že dlžníkovi sú za určitých podmienok „odpustené“ jeho dlhy, čím dochádza k prelomeniu zásady pacta sunt servanda a ku zrušeniu jeho zmluvných povinností voči veriteľom i proti ich vôli, mala by byť právna úprava mechanizmu oddlženia nepochybne založená na korelácii medzi kľúčovými súkromnoprávnymi zásadami (pacta sunt servanda), základnými princípmi (napr. princíp právnej istoty, princíp právneho štátu, princíp ochrany legálne nadobudnutých práv) a právami veriteľa (právo vlastniť majetok) na jednej strane a snahou umožniť predlženému dlžníkovi „začať znovu od začiatku“ na strane druhej. Koniec koncov túto skutočnosť konštatoval aj Ústavný súd nálezom III. ÚS 570/2016, keď v súvislosti so samotným účelom oddlženia vyslovil: ,,Pri rozhodovaní o oddlžení je hlavnou úlohou konajúceho súdu spravodlivo vyvažovať primárny účel oddlženia (záujem na strane dlžníka – fyzickej osoby) a záujmy stále neuspokojených veriteľov. Ak sa tejto svojej povinnosti konajúci súd nezhostí rešpektujúc požiadavku spravodlivosti vo vzťahoch dlžníka a veriteľov, potom buď poškodí dlžníka tým, že mu oddlženie nepovolí, prípadne mu na účel skúšobného obdobia uloží neprimerané záťaže, alebo poškodí veriteľov tým, že vytvorí predpoklady na nevymáhateľnosť ich riadne prihlásených a zistených pohľadávok, a to bez relevantných dôvodov.“ [2]
V tejto časti príspevku sa budeme venovať vývoju postavenia veriteľov v rámci oddlženia a kategorizácii obmedzení práv veriteľov v platnej právnej úprave oddlženia v kontexte princípu proporcionality práv veriteľov a dlžníkov a pokúsime sa zodpovedať nasledovnú otázku: Je z hľadiska princípu proporcionality práv veriteľov a dlžníkov platná právna úprava oddlženia fyzických osôb nastavená tak, že tento princíp v plnom rozsahu rešpektuje?
1. Vývoj postavenia veriteľov v rámci oddlženia
Právny inštitút oddlženia je inštitút slovenského právneho poriadku, ktorý sa zaviedol Zákonom o konkurze a reštrukturalizácii č. 7/2005 Z. z. (ďalej len ,,ZKR“) s účinnosťou od 01.01.2006 ako nový druh konania o oddlžení FO v rámci konkurzného práva. V dôvodovej správe k tomuto zákonu sa okrem iného konštatovalo, že vzhľadom na veľmi slabé postavenie veriteľov v prípade úpadku dlžníka sa nový ZKR orientuje ako pro-veriteľská právna úprava s vyvažujúcimi prvkami ochrany dlžníka. Zároveň sa konštatovalo, že pro-veriteľský smer nového ZKR je žiaduci najmä pre optimálny rozvoj podnikateľského prostredia, ktorý simultánne umožňuje veriteľom efektívne sa brániť pred nežiaducimi účinkami úpadku dlžníka. ZKR koncipovaný pro-veriteľským smerom vrátane právnej úpravy oddlženia bol tak inšpirovaný najmä krajinami ako Veľká Británia, Nemecko, Švédsko, Holandsko a Japonsko. [3]
Predchádzajúca právna úprava oddlženia bola postavená na kombinácii typu súčasného oddlžovacieho konkurzu a splátkového kalendára, nakoľko dlžník musel prejsť najprv konkurzom, ktorý musel byť ukončený konečným rozvrhom výťažku a čiastočným uspokojením pohľadávok veriteľov a až následne mohol začať proces oddlženia, v ktorom súdy rozhodli o povolení oddlženia dlžníka len v prípade splnenia podmienok na povolenie oddlženia. Následne nasledovalo trojročné skúšobné obdobie, počas ktorého dlžník v prospech veriteľov odvádzal časť svojich príjmov. Až po trojročnom skúšobnom období mohli súdy rozhodnúť o samotnom oddlžení dlžníka, ktorým tak prešli skutočne len dlžníci, ktorí preukázali zodpovednosť a poctivý záujem na aspoň čiastočnom uspokojení veriteľov. Zvolenie koncepcie inštitútu oddlženia FO v právnom poriadku SR ako hybridného oddlženia s kombináciou prvkov likvidácie majetkovej podstaty dlžníka a splátkového kalendára bolo podľa zákonodarcu najvýznamnejšou príčinou prečo počet osôb, ktoré podali návrh na oddlženie za celé obdobie účinnosti právnej úpravy nedosiahol pôvodne očakávané úrovne, ktoré by svojím počtom korešpondovali s využitím inštitútu oddlženia v okolitých krajinách. V nadväznosti na uvedené vtedajšia podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská vo svojom vyjadrení konštatovala nasledovné: ,,Osobný bankrot tak, ako je dnes nastavený v našej právnej úprave, nie je šitý na mieru tým, ktorí ho naozaj potrebujú, to znamená tým, ktorí sa ocitajú v dlhovej pasci. Neplní tak funkciu, ktorú by plniť mal. Preto sme pripravili novú právnu úpravu. Naším cieľom je vytvoriť relatívne jednoduché konanie, s ktorým nebudú spojené vysoké náklady, pretože len vtedy to môže mať efekt.“ [4]
Vzhľadom na uvedené bola prijatá platná právna úprava oddlženia prostredníctvom novely zákona o konkurze a reštrukturalizácii č. 377/2016 Z. z. zavedená s cieľom zakotviť účinný inštitút oddlženia tak, aby sa zvýšila jeho reálna využiteľnosť s cieľom eliminovať dlhovú pascu nízkopríjmových skupín rešpektujúca potrebu ochrany ich základných životných potrieb, najmä bývania. Po vzore zahraničných právnych úprav sa v rámci oddlženia zaviedli dve formy oddlženia:
1./ forma oddlženia „Fresh Start“ (oddlžovací konkurz), ktorý predstavuje typovú alternatívu pre dlžníkov, ktorí majú málo majetku a nízke príjmy, pričom hodnota ich záväzkov spravidla významne presahuje hodnotu ich majetku a
2./ forma oddlženia „No Fresh Start“ (splátkový kalendár), ktorý predstavuje alternatívu najmä pre dlžníkov, ktorí majú ešte dostatok majetku, určité príjmy, pričom svoje záväzky nie sú schopní plniť včas alebo riadne.
Dôvodová správa k novele č. 377/2016 Z. z. konštatuje, že v prípade oddlženia splátkovým kalendárom sa ochrana veriteľov zabezpečí súdom určenou kvótou, ktorá je relevantná pre uspokojenie pohľadávok veriteľov a táto kvóta je počas obdobia, kedy dlžník plní splátkový kalendár relatívne stabilná, pričom sa v predmetnej forme oddlženia zavádzajú nasledovné opatrenia proti zneužívaniu, a to test zneužitia spočívajúci v poskytnutí minimálnej miery uspokojenia veriteľov v percentuálnom vyjadrení podľa výšky ich pohľadávok a taktiež nemožnosť uchádzať sa o oddlženie formou splátkového kalendára v prípade, ak miera uspokojenia veriteľov nebude vyššia ako by veritelia dosiahli v konkurze. V prípade oddlženia formou konkurzu je jeho podstatou „dobrovoľné odovzdanie“ celého majetku dlžníka v prospech veriteľov za cenu nemožnosti postihovania budúcich príjmov dlžníka, pričom jediné opatrenie proti zneužívaniu oddlženia predstavuje návrh na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer dlžníka.[5]
Z vyššie uvedeného nepochybne vyplýva, že zákonodarca koncipuje súčasne platnú právnu úpravu oddlženia výrazne pro-dlžnícky bez priamoúmerných vyvažujúcich prvkov ochrany veriteľa. Zmeny v právnej úprave inštitútu oddlženia v rámci postavenia veriteľa možno stručne opísať nasledovným výrokom: „Právna úprava oddlženia v Slovenskej republike sa z historického pohľadu jej vývoja zmenila z dlžníkovho pekla na dlžníkov očistec a veriteľove peklo.“ [6]
2. Kategorizácia obmedzení práv veriteľov v rámci oddlženia
2.1 Obmedzenie práv veriteľov v súvislosti so založením procesného postavenia účastníka oddlžovacieho konania zo strany veriteľa
Z procesného hľadiska zakladá veriteľom postavenie účastníkov konania v rámci oddlžovacieho konkurzu prihláška ich pohľadávky/pohľadávok do predmetného oddlžovacieho konkurzu. Podanie perfektnej prihlášky pohľadávky veriteľa je realizáciou práva veriteľa vlastniť majetok a súčasne obligatórnym predpokladom možnosti uspokojenia veriteľa v oddlžovacom konkurze z výťažku dosiahnutého speňažením majetku dlžníka. Súčasne je účinné prihlásenie pohľadávky veriteľa považované za uplatnenie práva na súde, nakoľko § 167l ods. 3 ZKR explicitne ustanovuje, že ,,doručenie prihlášky správcovi má pre plynutie premlčacej lehoty a zánik práva rovnaké právne účinky ako uplatnenie práva na súde.“[7] V súvislosti so zabezpečením informovanosti veriteľov o vyhlásení oddlžovacieho konkurzu na majetok dlžníka v súčinnosti s následnou realizáciou práva veriteľa vlastniť majetok podaním prihlášky pohľadávky do predmetného konkurzu považujem za prospešné de lege ferenda rozšíriť povinnosť správcu ustanovenú v 167l ods. 4 ZKR písomne upovedomiť na adresy uvedené v zozname veriteľov o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka každého veriteľa, ktorý je FO, ako aj dotknutého správcu bytového domu alebo spoločenstvo vlastníkov bytov na všetkých veriteľov a nie iba veriteľov, ktorí sú fyzickými osobami.
ZKR v prípade oddlženia splátkovým kalendárom stanovuje spodnú a nepriamo aj hornú hranicu uspokojenia pohľadávok veriteľov, keď v zmysle § 168c ods. 4 ZKR uvádza, že uspokojenie nezabezpečených veriteľov v návrhu splátkového kalendára vyjadrené kvótou určenou celkovým percentom z pohľadávok, ktoré dlžník zaplatí každému nezabezpečenému veriteľovi počas nasledujúcich 5 rokov nesmie byť nižšie ako 30 % z nezabezpečenej pohľadávky veriteľa. Súčasne musí byť splnená podmienka, že návrh splátkového kalendára musí obsahovať aspoň o 10 % vyššie uspokojenie pohľadávok nezabezpečených veriteľov, ako by dosiahli v oddlžovacom konkurze. V konaní o určení splátkového kalendára zakladá veriteľom postavenie účastníkov konania až podanie námietok proti návrhu splátkového kalendára. Nedostatkom právnej úpravy v súvislosti s realizáciou práva veriteľa vlastniť majetok v rámci tejto formy oddlženia je predovšetkým to, že pohľadávky si v rámci konania o určení splátkového kalendára veritelia neprihlasujú ako v prípade oddlžovacieho konkurzu, a tieto nie sú ani žiadnym spôsobom verifikované, s výnimkou postupu podľa § 168f ods. 5 ZKR. Správca tak môže v súvislosti s výškou pohľadávok veriteľov vychádzať v zásade len zo zoznamu záväzkov, ktoré predloží dlžník k návrhu na určenie splátkového kalendára. Tento údaj však nemusí byť spoľahlivý, keď zoberieme do úvahy potenciálnych špekulatívnych dlžníkov, ktorí budú vstupovať do oddlžovacieho konania formou splátkového kalendára. Aby sa predišlo takýmto skutočnostiam bolo by vhodné de lege ferenda v rámci konania o určení splátkového kalendára zaviesť povinnosť veriteľov v nejakej podobe (buď prihláškou obdobne ako v oddlžovacom konkurze alebo stručným oznámením právneho dôvodu a výšky pohľadávky s predložením preukazujúcich dokumentov o tvrdeniach veriteľa) oznámiť celkovú výšku pohľadávky, ktorá by sa následne konkrétnemu veriteľovi „uznala“, priamo vo výroku uznesenia o určení splátkového kalendára ako výška priznanej sumy pohľadávky, ktorú má plniť dlžník v rámci splátkového kalendára, spoločne s výškou splátky a jej splatnosťou. Uvedená možnosť zlepšenia právnej úpravy de lege ferenda je odôvodnená aj samotnou skutočnosťou, že z celkovej výšky pohľadávky veriteľa sa určuje celkové plnenie pre veriteľa predstavujúceho minimálne 30 % uspokojenie celkovej výšky pohľadávky veriteľa a z celkového plnenia sa upravujú zákonné pravidlá pre termíny a výšku splátok podľa splátkového kalendára, ktorý súd určil.
2.2 Obmedzenie aktívnej legitimácie na podanie návrhu na riešenie úpadku dlžníka
V platnej právnej úprave oddlženia bola obmedzená aktívna legitimácia na podanie návrhu na riešenie úpadku dlžníka, nakoľko veritelia môžu podať návrh na vyhlásenie likvidačného konkurzu podľa druhej časti ZKR z dôvodu platobnej neschopnosti dlžníka len voči dlžníkovi – FO so statusom podnikateľa, ktorý má však možnosť predísť takému konkurznému konaniu do momentu vydania uznesenia o vyhlásení likvidačného konkurzu tým, že sám podá návrh na vyhlásenie oddlžovacieho konkurzu podľa štvrtej časti ZKR alebo na určenie splátkového kalendára a vstúpi tak do oddlžovacieho konania.
2.3 Obmedzenie práva veriteľov na postúpenie pohľadávky
V rámci oddlžovacieho konkurzu bolo priamo § 169 ods. 3 ZKR obmedzené právo veriteľov na postúpenie pohľadávky v zmysle OZ, nakoľko takéto postúpenie pohľadávky je v rámci oddlžovacieho konkurzu účinné iba vtedy, ak sa postúpi celá prihlásená pohľadávka. Zároveň sa upravila prezumpcia postúpenia celej pohľadávky, pokiaľ teda existujú pochybnosti platí prezumpcia, že pôvodný veriteľ postúpil celú prihlásenú pohľadávku. [8]
2.4 Obmedzenie základného práva veriteľov na ochranu vlastníctva podľa čl. 20 Ústavy
Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy „Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje. “. [9]
Ústavný súd SR opakovane vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že majetok, ktorý je predmetom ochrany zaručenej v zmysle čl. 20 Ústavy SR, zahŕňa nielen veci, ale aj práva a iné majetkové hodnoty (viď napr. II. ÚS 19/97, Pl. ÚS 111/2011) – t.j. pohľadávky veriteľov. Uvedený právny názor Ústavného súdu SR plne korešponduje aj s judikatúrou ESĽP k čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru, podľa ktorého pojem „majetok“ v zmysle dohovoru môže byť „existujúci majetok“ alebo majetková hodnota vrátane pohľadávok, vo vzťahu ku ktorým sťažovateľ môže argumentovať, že má prinajmenšom legitímnu nádej (očakávanie) dosiahnuť efektívne užívanie vlastníckeho práva.
V rozpore s uvedeným však bol platnou právnou úpravou oddlženia § 166b zavedený taxatívny výpočet pohľadávok vylúčených z uspokojenia v oddlžovacom konaní, konkrétne sa za nevymáhateľné voči dlžníkovi v prípade oddlženia považuje:
- a) príslušenstvo pohľadávky, ktoré presahuje 5% istiny pohľadávky za každý kalendárny rok existencie pohľadávky, na ktoré vznikol nárok pred rozhodujúcim dňom; za obdobie kratšie ako kalendárny rok zostáva vymáhateľná alikvotná časť príslušenstva,
- b) príslušenstvo pohľadávky, na ktoré vznikol nárok v rozhodujúci deň a po rozhodujúcom dni; to neplatí pre pohľadávku z úveru na bývanie, ibaže bola prihlásená do konkurzu,
- c) pohľadávka zo zmenky, ak bola podpísaná dlžníkom pred rozhodujúcim dňom,
- d) zmluvné pokuty a iné súkromnoprávne alebo verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu, bola porušená pred rozhodujúcim dňom,
- e) peňažné pohľadávky, ktoré patria alebo patrili osobe spriaznenej s dlžníkom a vznikli pred rozhodujúcim dňom,
- f) trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli v súvislosti s účasťou v konkurznom konaní alebo v konaní o určení splátkového kalendára.[10]
Úpravou pohľadávok vylúčených z uspokojenia ustanovením najmä § 166b ods. 1 písm. a), c) a d) boli nasledovným spôsobom obmedzené práva veriteľov – Úpravu § 166b ods. 1 písm. a), teda čiastočné vylúčenie príslušenstva pohľadávky z pomerného uspokojovania v oddlžovacom konaní dané legitímnym právnym dôvodom, preukazujúcim jeho výšku, v mnohých prípadoch dokonca judikované právoplatným rozhodnutím súdu možno považovať za porušenie základného práva veriteľov na ochranu vlastníctva podľa čl. 20 Ústavy. V súvislosti so stanovením 5 % hranice príslušenstva, je nutné si uvedomiť, že príslušenstvo pohľadávky netvoria len úroky, úroky z omeškania a poplatok z omeškania, ale aj náklady na uplatnenie pohľadávky pozostávajúce aj zo samotného súdneho poplatku, ktorý je zákonom určený na hranici 6 % zo žalovanej istiny (zákon č. 71/1992 Z.z., položka 1 Sadzobníka súdnych poplatkov). Súčasne úrokové príslušenstvo v čase, v ktorom prirastalo k záväzku, sa obvykle počítalo z úplne iného základu (istiny) ako je istina pohľadávky prihlasovaná do oddlžovacieho konkurzu, nakoľko pokiaľ bola pohľadávka vymáhaná v exekučnom konaní a v rámci nej sa vymohli čiastočné plnenia, tie sa v súlade s platnou právnou úpravou primárne započítavali na istinu, pričom istina pohľadávky sa tak ponižovala a teda mohlo dôjsť k situácii, že istina bude v čase prihlásenia pohľadávky do oddlžovacieho konkurzu už nulová, čím veriteľ v dôsledku právnej úpravy § 166b ods. 1 písm. a) ZKR v oddlžovacom konkurze úplne stráca možnosť pomerného uspokojenia svojej pohľadávky tvorenej už len príslušenstvom. V súvislosti k úprave § 166b ods. 1 písm. c) ZKR je kľúčový fakt, že zmenka ako právny inštitút nie je závislá na kauze, a preto vylúčenie zmenkovej pohľadávky z pomerného uspokojovania v oddlžovacom konaní z dôvodu absencie kauzálneho vzťahu možno považovať za obmedzenie práv veriteľov. Súčasne zmenkovo zaviazané osoby môžu byť popri obligačnom dlžníkovi aj osoby odlišné od obligačného dlžníka z kauzálneho vzťahu, najčastejšie avalisti, ktorých záväzok vyplýva iba zo zmenky a nemá základ v kauzálnom vzťahu. Opäť ide o situáciu, kedy veritelia pri uplatňovaní zmenkových pohľadávok v súdnom konaní zaplatili súdne poplatky, vynaložili trovy, aby sa dopracovali k vykonateľnému exekučnému titulu, následne vymáhali tieto pohľadávky v exekučnom konaní, s ktorým boli spojené opätovne ďalšie trovy, avšak napriek existencii judikovanej zmenkovej pohľadávky v dôsledku dotknutej právnej úpravy je táto napriek vyššie uvedeným skutočnostiam vylúčená z pomerného uspokojenia v oddlžovacom konaní.[11] Takisto v prípade vylúčenia z uspokojenia zmluvných pokút a iných súkromnoprávnych alebo verejnoprávnych peňažných sankcií podľa § 166b ods. 1 písm. d) ZKR neexistuje legitímny dôvod, nakoľko druhovo ide o rovnaký, t.j. peňažný typ pohľadávok ako pohľadávky, ktoré sa uspokojujú.
Okrem uvedeného nová právna úprava oddlženia prechodným ustanovením § 206f ods. 5 ZKR, ustanovila, že v prípade, ak bolo rozhodnuté o povolení oddlženia a ,,súd určil dlžníkovi skúšobné obdobie podľa právnych predpisov účinných do 28.02.2017, súd po uplynutí prebiehajúceho skúšobného roka rozhodne o oddlžení dlžníka, ibaže zistí, že sú tu dôvody na zrušenie skúšobného obdobia.“[12] V prípadoch, v ktorých súd podľa predchádzajúcej právnej úpravy určil dlžníkovi skúšobné obdobie, sa veritelia vychádzajúc z platnej právnej úpravy dôvodne domnievali, že ich pohľadávky budú ešte čiastočne uspokojené z príjmu, ktorý dlžník získa v rámci celej 3 ročnej skúšobnej doby, pričom ich očakávania mali povahu tzv. „legitímnej nádeje“. Prechodným ustanovením § 206f ods. 5 ZKR však zákonodarca skrátil toto skúšobné obdobie, čím zmaril veriteľmi legitímne očakávané čiastočné uspokojenie ich pohľadávok, ktoré mohli dosiahnuť počas plynutia 3 ročnej skúšobnej doby podľa dovtedy platných právnych predpisov, čo predstavuje obmedzenie vlastníckeho práva veriteľov, keď bez akejkoľvek náhrady v prospech veriteľov sa zmarilo čiastočné uspokojenie ich pohľadávok v rozsahu vyššie uvedenej „legitímnej nádeje“, garantovanej dovtedy platnými právnymi predpismi. Na základe uvedených skutočností možno považovať ustanovenie § 206f ods. 5 ZKR za obmedzenie vlastníckeho práva veriteľov v rozpore s čl. 20 ods. 4 Ústavy SR.
2.5 Obmedzenie ochrany práv veriteľov v dôsledku liberalizácie zákonných podmienok na prístup dlžníkov k oddlženiu a súčasne nedostatočného preskúmavania návrhov na oddlžovacie konania
Z hľadiska prístupu dlžníkov k oddlženiu nastala zásadná zmena oproti predošlej právnej úprave vo vymedzení hmotnoprávnych materiálnych podmienok. V predošlej právnej úprave museli byť splnené 3 materiálne podmienky, a to: 1) pluralita veriteľov (dlžník musel mať aspoň dvoch veriteľov so splatnými pohľadávkami), 2) existencia platobnej neschopnosti (definovaná ako stav, kedy mal dlžník najmenej dvoch veriteľov a nebol schopný plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky) a 3) existencia majetku dlžníka FO v minimálnej hodnote aspoň 1.659,70 € (odôvodnená skutočnosťou, že účelom konkurzného konania a oddlženia je čiastočne a pomerne uspokojiť pohľadávky veriteľov, a preto v prípade absencie minimálnej hodnoty majetku dlžníka chýba hmotný substrát, na základe ktorého by sa tento účel mohol uskutočniť).
V súčasnej právnej úprave oddlženia sa v hmotnoprávnych materiálnych podmienkach upustilo od klasickej podmienky, ktorou bola pluralita veriteľov a súčasne podmienky existencie minimálneho majetku vo výške 1.659,70 €. Materiálnou podmienkou tak z hmotnoprávnych podmienok predošlej právnej úpravy zostáva len existencia platobnej neschopnosti, ktorej definícia v § 3 ods. 2 ZKR bola novelizovaná oproti predošlej v právnej úprave a v súčasnosti sa platobná neschopnosť považuje za stav, keď dlžník nie je schopný plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Platobnú neschopnosť dlžníka však v zásade súd neskúma a vychádza z vyhlásenia dlžníka, ktoré tvorí obligatórnu prílohu k návrhu na vyhlásenie oddlžovacieho konkurzu/určenie splátkového kalendára. Okrem hmotnoprávnej materiálnej podmienky existencie platobnej neschopnosti dlžníka boli zavedené v rámci novej právnej úpravy oddlženia nové materiálne podmienky na vyhlásenie oddlžovacieho konkurzu, a to Neexistencia predchádzajúceho oddlžovacieho konania dlžníka v lehote 10 rokov od vyhlásenia konkurzu alebo od určenia splátkového kalendára (tzv. zákazová lehota), Existencia exekučného alebo obdobného vykonávacieho konania vedeného voči dlžníkovi a Nenachádzanie sa dlžníka vo výkone trestu odňatia slobody. Osobitnou špecifickou materiálnou podmienkou pre oddlženie formou splátkového kalendára je uplynutie lehoty aspoň troch rokov od posledného poskytnutia ochrany pred veriteľmi. Uvedená trojročná zákazová lehota sa počíta od momentu zverejnenia uznesenia o poskytnutí ochrany dlžníka pred veriteľmi v OV. Materiálna podmienka trojročnej zákazovej lehoty prichádza do úvahy vtedy, ak súd v skoršom konaní o návrhu na určenie splátkového kalendára rozhodol o poskytnutí ochrany pred veriteľmi, avšak následne došlo k skončeniu konania (v zmysle § 168a ods. 3 ZKR – nezaplatenie preddavku, § 168c ods. 7 ZKR – nedostatočné pomery dlžníka) alebo k zastaveniu konania (v zmysle § 168e ods. 4 ZKR – nedostatočné pomery dlžníka) a súd nepokračoval ďalej v konaní. Ak by súd v ďalšom konaní určil splátkový kalendár, aplikovala by sa na tento prípad už všeobecná desaťročná zákazová lehota.
Po podaní návrhu je súd povinný okrem skúmania hmotnoprávnych materiálnych podmienok skúmať i procesné podmienky. Z procesných podmienok na strane súdu musí súd skúmať miestnu príslušnosť. Z procesných podmienok na strane navrhovateľa je súd povinný skúmať aktívnu vecnú legitimáciu, ktorou v konaní o oddlžení disponuje len dlžník a súčasne povinné zastúpenie dlžníka pri podaní návrhu buď Centrom právnej pomoci alebo advokátom určeným Centrom právnej pomoci (v zmysle § 166k ZKR – preukazujúce sa rozhodnutím o poskytnutí právnej pomoci v konaní o oddlžení), v dôsledku čoho musí byť návrh na vyhlásenie konkurzu/návrh na určenie splátkového kalendára podaný prostredníctvom Centra právnej pomoci alebo advokáta ním určeného elektronickými prostriedkami. Okrem toho sa v rámci procesných podmienok na strane dlžníka skúma procesná spôsobilosť v rozsahu, či má dlžník na území SR centrum hlavných záujmov, pričom za týmto účelom je súd oprávnený dlžníka vypočuť. Pokiaľ táto podmienka nie je splnená súd konanie zastaví, pričom proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. V rámci vecných procesných podmienok konania konkurzný súd preskúma všeobecné náležitosti návrhu na oddlžovacie konanie v zmysle § 127 CSP a osobitné náležitosti návrhu na vyhlásenie oddlžovacieho konkurzu v zmysle § 167 ods. 2 ZKR/návrhu na určenie splátkového kalendára v zmysle § 168 ods. 2 ZKR . Okrem uvedeného je súd povinný skúmať zaplatenie preddavku na úhradu paušálnej odmeny správcu a náhrady nevyhnutných nákladov spojených s výkonom správcovskej činnosti správcu v konaniach o oddlžení, ktorého výška je v zmysle § 7a vyhlášky č. 665/2005 Z. z. stanovená na 500 €. Pri nesplnení hmotnoprávnych materiálnych podmienok súd takýto návrh na vyhlásenie oddlžovacieho konkurzu/návrh na určenie splátkového kalendára odmietne a pri nesplnení procesných podmienok súd konanie o návrhu na vyhlásenie oddlžovacieho konkurzu/návrhu na určenie splátkového kalendára zastaví. Ak sú však splnené všetky vyššie uvedené materiálne, formálne a procesné podmienky súd vydá, ak sa navrhuje oddlženie formou konkurzu uznesenie o vyhlásení konkurzu, čím sa začína oddlžovací konkurz a, ak sa navrhuje oddlženie formou splátkového kalendára uznesenie o poskytnutí ochrany dlžníkovi pred veriteľmi, čím sa začína oddlžovacie konanie formou splátkového kalendára. Proti rozhodnutiu o vyhlásení konkurzu ani rozhodnutiu o poskytnutí ochrany dlžníkovi pred veriteľmi ZKR nepripúšťa odvolanie, nakoľko súd návrhu vyhovel v plnom rozsahu. V prípade oddlženia formou splátkového kalendára, ak sa konanie o určení splátkového kalendára neskončí skončením alebo zastavením súd následne vydá uznesenie o určení splátkového kalendára, pričom ZKR nestanovuje takmer žiadne obsahové náležitosti tohto rozhodnutia.
Na rozdiel od predošlej právnej úpravy oddlženia, kedy sa samotné rozhodnutie o oddlžení vydalo až po uplynutí skúšobného obdobia podľa súčasnej právnej úpravy oddlženia o samotnom oddlžení rozhodne súd do budúcna už v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo v uznesení o určení splátkového kalendára. Zvolenie právnej úpravy zbavenia dlžníka dlhov pred samotným vykonaním konkurzu alebo splnením splátkového kalendára je netradičné a súčasne výrazne sa podobajúce právnej úprave v Dánsku, pretože v tejto krajine k odpusteniu zostávajúcej časti dlhov dlžníka takisto dochádza ešte pred splnením platobného plánu.
2.6 Obmedzenie práv veriteľov v dôsledku nemožnosti podania námietok proti rozvrhu výťažku
V rámci oddlžovacieho konkurzu sa neupravujú, a teda sa nepripúšťajú proti rozvrhu žiadne procesné prostriedky obrany zo strany veriteľov. Práva veriteľov v súvislosti s rozvrhom výťažku sú chránené iba inštitútom zodpovednosti správcu za škodu, v zmysle ktorej vzniká veriteľom právo na náhradu škody voči správcovi, ktorý porušil ustanovenia zákona pri tvorbe a realizácii rozvrhu, ak správca nepreukáže, že konal s odbornou starostlivosťou.
2.7 Obmedzenie práv veriteľov v dôsledku neskúmania poctivého zámeru dlžníka
Súd v oddlžovacom konaní, či už formou oddlžovacieho konkurzu alebo splátkového kalendára poctivý zámer dlžníka neskúma (§ 166g ods. 5 ZKR). Súd má povinnosť skúmať poctivý zámer dlžníka iba v konaní o návrhu na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer. Na základe tejto novej právnej úpravy v § 166g ods. 5 ZKR sa upustilo od definície poctivého zámeru dlžníka ako obligatórnej podmienky pre povolenie oddlženia ako to bolo v predošlej právnej úprave oddlženia. Poctivý zámer dlžníka súd po podaní návrhu na oddlžovacie konanie neskúma a tento sa predpokladá, pričom sa považuje za vyvrátiteľnú domnienku. Vyvrátiť poctivý zámer dlžníka prostredníctvom rozhodnutia súdu prichádza do úvahy len na základe veriteľskej aktivity v podobe podania návrhu na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer až následne po rozhodnutí o oddlžení.
Zvolenie takéhoto prístupu prenosu kompetencie skúmania poctivého zámeru dlžníka zo súdu na veriteľov podmienené zaťažením veriteľov dôkazným bremenom nie je štandardné v zahraničných právnych úpravách, navyše veritelia majú obmedzené možnosti prístupu k zabezpečeniu dôkazných prostriedkov na preukázanie nepoctivého zámeru dlžníka. Podobný názor bol vyslovený aj Milanom Ďuricom, ktorý vo svojom článku uvádza: ,,Kontrola „zákonnosti“ ex post je určite najhorší variant, ktorý zákonodarca mohol zvoliť, pretože je v rozpore s právnou istotou účastníkov konania. Súdna kontrola poctivého zámeru dlžníka mala byť preventívna, v rámci ktorej by súd skúmal poctivý zámer dlžníka na základe všetkých relevantných skutočností, ktoré boli známe pred začatím oddlžovacieho konania. Dodatočná kontrola v podobe veriteľskej aktivity sa mala vzťahovať len na závažné skutočnosti, ktoré nastali po povolení oddlženia (v zásade na strane dlžníka) resp. na nóva, ktoré sa zistili až po povolení oddlženia.“ [13]
Neskúmanie poctivého zámeru súdom pred začatím oddlžovacieho konania má taký následok, že aj v exemplárnych prípadoch nepoctivého zámeru dlžníka existujúceho už pred oddlžením je veriteľ zaťažovaný povinnosťou prihlasovať svoju pohľadávku do konkurzného konania, resp. podať námietky proti návrhu splátkového kalendára, vynakladať náklady s tým spojené, a napokon podávať na súd aj návrh na zrušenie oddlženia (teda opätovne vynakladať náklady a čas), aby nakoniec dospel do pôvodného východiskového stavu.
V tejto súvislosti je nutné poukázať na skutočnosť, že v absolútnej väčšine štátov je nielen obligatórna povinnosť orgánov majúcich v kompetencii agendu oddlženia existenciu poctivého zámeru dlžníka skúmať a dokázať, ale súčasne dôkazné bremeno preukázania poctivého zámeru zaťažuje samotných dlžníkov, ktorí sú povinní ho preukázať dôkazmi, napríklad že svojim veriteľom nespôsobili žiadnu úmyselnú škodu (Belgicko), že ich zámer je poctivý (Česká republika), že vynaložili snahu pokúsiť sa svoje záväzky splniť. Dokonca i vo Francúzsku, ktorého právna úprava oddlženia sa považuje za najliberálnejšiu a umožňuje proces osobného zotavovacieho konania i dlžníkom, ktorí nemajú žiadny alebo minimálny osobný majetok a žiadny alebo minimálny mesačný príjem je rozhodnutie spočívajúce v podaní žiadosti o zahájenie osobného zotavovacieho konania súdu možné iba po preukázateľne dokázanej podmienky dobrej viery dlžníka správnou komisiou. Samotným zmyslom preukázania poctivého zámeru dlžníka má byť posilnenie ochrany veriteľov vyradením z prístupu k oddlženiu dlžníkov, ktorí podávajú návrh na oddlžovacie konanie s explicitným záujmom poškodiť veriteľov. Preto považujeme opätovné zavedenie preventívnej kontroly skúmania poctivého zámeru dlžníka súdom na základe relevantných skutočností známych pred začatím oddlžovacieho konania de lege ferenda za nevyhnutné. [14]
Ak by zákonodarca novelizáciou ZKR nezaviedol preventívnu kontrolu skúmania poctivého zámeru dlžníka súdom, mal by novelizáciou veriteľom umožniť ex ante namietanie nepoctivého zámeru z dôvodov im známym už pred oddlžením a jeho posúdenie súdom pri rozhodovaní o vyhlásení konkurzu alebo určení splátkového kalendára (napr. na základe predbežného oznámenia v OV alebo Registri úpadcov o doručení návrhu dlžníka na oddlženie s výzvou veriteľom na vznášanie námietok nepoctivého zámeru v stanovenej lehote).
2.8 Obmedzenie práv veriteľov v dôsledku nedostatočného zabezpečenia informovanosti veriteľov o oddlžení v rámci Registra úpadcov
Informačný systém Registra úpadcov obsahuje verejne dostupné informácie o prebiehajúcich oddlžovacích konaniach, pričom údaje v Registri úpadcov vznikajú kombináciou dát z informačných systémov súdov, Obchodného vestníka a Registra správcov. Súčasne by register úpadcov mal byť dopĺňaný údajmi správcov, ktorí by predovšetkým mali nahrávať do registra úpadcov údaje o veriteľoch, prihlásených pohľadávkach, majetku konkurznej podstaty, pohľadávkach proti podstate, rozvrhoch výťažku a iné. Význam tohto registra úpadcov mal spočívať v koncentrovanej podobe združených informácií o každom oddlžovacom konaní. Skutočnosťou však zostáva, že sa rozsah zverejňovaných údajov v rámci konkrétneho oddlžovacieho konania líši podľa toho, aký správca bol v konaní ustanovený, nakoľko nie všetci správcovia dopĺňajú tieto údaje do Registra úpadcov.
Možnosť zlepšenia informovanosti veriteľov v rámci Registra úpadcov vidím do budúcna (po vzore Českej republiky) v zavedení povinnosti sprístupniť súdny spis v rámci oddlženia a zverejňovať chronologicky informácie a písomnosti týkajúce sa nielen rozhodnutí súdu vydávaných v oddlžovacom konaní a incidenčných sporoch, ale aj všetky podania, ktoré sú súčasťou súdneho spisu vedeného konkurzným súdom týkajúcich sa dlžníka (napr. žiadosť o poskytnutie právnej pomoci v konaní o oddlžení, návrh na vyhlásenie konkurzu/návrh na určenie splátkového kalendára spolu so všetkými prílohami – životopis dlžníka, aktuálna životná situácia a zoznam spriaznených osôb, zoznam veriteľov, zoznam majetku dlžníka atď.) a ďalšie dôležité informácie.
Záver
V úvode príspevku sme si položili otázku, či je z hľadiska princípu proporcionality práv veriteľov a dlžníkov platná právna úprava oddlženia fyzických osôb nastavená tak, že tento princíp v plnom rozsahu rešpektuje. Na základe analýzy postavenia veriteľov a kategorizácii obmedzení práv veriteľov v platnej právnej úprave oddlženia a skutočností uvedených v príspevku možno konštatovať, že platná právna úprava oddlženia je výrazne prodlžnícky orientovanou právnou úpravou s výrazným oslabením práv veriteľov (medzi inými oslabenie i samotného práva vlastniť majetok priznané nielen Ústavou Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb., Listinou základných práv a slobôd č. 23/1991 Zb. a viacerými multilaterálnymi i plurilaterálnymi zmluvami vrátane Rímskeho Európskeho dohovoru o ochrane základných práv a ľudských slobôd z roku 1950 či Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach z roku 1966), a teda narúša princíp proporcionality medzi právami dlžníka a veriteľa.
V oblasti platnej právnej úpravy oddlženia, tak z dôvodu nepomeru medzi právami veriteľa a dlžníka a z dôvodu neskúmania poctivého zámeru dlžníka, čím sa nevyraďujú z prístupu k oddlženiu dlžníci, ktorí podávajú návrh na oddlžovacie konanie s explicitným záujmom poškodiť veriteľov vidíme možnosť jeho zneužívania špekulatívnymi fyzickými osobami, pričom bremeno dokazovania takéhoto zneužívania je presúvané na veriteľov.
Faktom zostáva, že v dôsledku liberálnej právnej úpravy oddlženia v prospech dlžníkov, vzniká v spoločnosti atmosféra a zároveň negatívny precedens pre dlžníkov, že neplatiť dlhy sa oplatí a o dlžníkov sa nakoniec i tak postará štát. Takéto opatrenia štátu v prospech dlžníkov ako je proces oddlženia nenútia dlžníka nezvyšovať svoje dlhy, ale naopak predstavujú zvýšené riziko vzniku prostredia, v ktorom záväzky dlžníkov až tak nezaväzujú, a sú nástrojom na zbavenie sa zodpovednosti, čo môže v konečnom dôsledku spôsobiť znefunkčnenie systému poskytovania pôžičiek a úverov spotrebiteľom, ale takisto i malým a stredným podnikateľom, ktoré sa môžu značne predražiť, čím na takéto legislatívne opatrenia doplatia aj ľudia, ktorí dlhy nemajú. Pomoc občanom, ktorí sa ocitli v dlhovej pasci je však potrebné vyriešiť z dlhodobého hľadiska, a nie jednorazovo, pretože tento problém sa bez dostatočnej prevencie vráti. Štát by sa teda mal zamerať na prevenciu a príčiny vzniku zadlženosti občanov, nakoľko za rastom dlhov často nie je zlá ekonomická situácia dlžníkov, ale práve ich nedostatočná finančná gramotnosť. Z dôvodu absencie znalosti základnej finančnej gramotnosti aj po neustálych legislatívnych opatreniach na odpustenie dlhov sa dlžníci očistení od záväzkov onedlho opäť dostanú do dlhového kolotoča a ocitnú sa opäť v rovnakej situácii ako pred odpustením dlhov. Ideálnym príkladom konštatovaného je skutočnosť, ktorú sám konštatoval JUDr. Martin Maliar ako jeden z autorov reformy osobných bankrotov, že až polovica z dlžníkov, ktorí si od Centra právnej pomoci požičali 500 Eur na zaplatenie odmeny správcu konkurznej podstaty, nespláca riadne a včas ani tento dlh, hoci vedia, že jeho neplnenie môže viesť k zrušeniu oddlženia.[15] Spoliehajú sa pritom na benevolenciu Centra právnej pomoci, ktoré jediné môže z tohto dôvodu navrhnúť zrušenie oddlženia.
V druhej časti príspevku sa bližšie zameriame na značne limitované prostriedky obrany veriteľov v rámci platnej právnej úpravy oddlženia, priblížime modely oddlženia z hľadiska princípu proporcionality práv veriteľov a dlžníkov v štátoch EÚ, porovnáme platnú právnu úpravu oddlženia v SR a ČR z hľadiska postavenia a prvkov ochrany veriteľov a načrtneme ideálny a spravodlivý model oddlženia z hľadiska princípu proporcionality medzi právami veriteľa a dlžníka.
Autor: JUDr. Dominika Pintérová, absolventka Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, študentka 1. ročníka externého magisterského štúdia Fakulty Managementu Univerzity Komenského v Bratislave, E-mail: pinterova21@uniba.sk
Použité skratky a názvy zákonov
ZKR = Zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, v znení neskorších predpisov
CSP = Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, v znení neskorších predpisov
OZ = Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, v znení neskorších predpisov
OBZ = Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, v znení neskorších predpisov
FO = Fyzická osoba
SR = Slovenská republika
ČR = Česká republika
EÚ = Európska Únia
NBS = Národná banka Slovenska
ESĽP = Európsky súd pre ľudské práva
HDP = Hrubý domáci produkt
Zoznam použitej literatúry
Literatúra
ĎURICA, M: Osobné bankroty, Bulletin slovenskej advokácie, Ročník 2017, č. 4, 2017, str. 30 – 53, ISSN 1335-1079
PINTÉROVÁ, D.: Právna úprava oddlženia v právnom poriadku Slovenskej republiky Rigorózna práca (Doktor; JUDr.) – Univerzita Komenského, Právnická fakulta, Bratislava, 2018, 173 s.
Internetové zdroje
Správa o finančnej stabilite k máju 2018, Národná banka Slovenska 2018, dostupná na: https://www.nbs.sk/_img/Documents/ZAKLNBS/PUBLIK/SFS/protected/SFS_052018.pdf
http://www.ulpianus.sk/novinky/ministerstvo-spravodlivosti-jednoduchsi-a-dostupnejsi-osobny-bankrot/
MALIAR, M: Ak by sme všetko preverovali, tisícky ľudí nezbankrotujú (rozhovor), 29. mar 2019 Dostupný na: https://ekonomika.sme.sk/c/22085867/martin-maliar-rozhovor-osobny-bankrot-akofunguje-exekucie-dlhy.html
Zákony, dôvodové správy a rozhodnutia súdov
Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov
Zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
Zákon č. 377/2016 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov účinný od 01.03.2017
Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov
Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov
Dôvodová správa k zákonu č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii
Dôvodová správa k zákonu č. 377/2016 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii o konkurze a reštrukturalizácii,
dostupná na: https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=430310
Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 570/2016 zo dňa 10.01 2017
—————————————————————————————————————————
[1] Správa o finančnej stabilite k máju 2018, Národná banka Slovenska 2018, str. 21, dostupná na: https://www.nbs.sk/_img/Documents/ZAKLNBS/PUBLIK/SFS/protected/SFS_052018.pdf
[2] Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 570/2016 zo dňa 10.01 2017
[3] Dôvodová správa k zákonu č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii
[4]http://www.ulpianus.sk/novinky/ministerstvo-spravodlivosti-jednoduchsi-a-dostupnejsi-osobny-bankrot/
[5] Dôvodová správa k zákonu č. 377/2016 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii o konkurze a reštrukturalizácii, str. 1 – 3, dostupná na: https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=430310
[6] Pozri PINTÉROVÁ, D.: Právna úprava oddlženia v právnom poriadku Slovenskej republiky Rigorózna práca (Doktor; JUDr.) – Univerzita Komenského, Právnická fakulta, Bratislava, 2018, str. 46
[7] § 167l ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
[8] § 169 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
[9] Čl.20 Ústavný zákon č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky
[10] § 166b zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
[11] Pozri PINTÉROVÁ, D.: Právna úprava oddlženia v právnom poriadku Slovenskej republiky Rigorózna práca (Doktor; JUDr.) – Univerzita Komenského, Právnická fakulta, Bratislava, 2018, str. 83,84
[12] § 206f, ods. 5 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
[13] ĎURICA, M: Osobné bankroty, Bulletin slovenskej advokácie, Ročník 2017, č. 4, 2017, str. 50
[14] Pozri PINTÉROVÁ, D.: Právna úprava oddlženia v právnom poriadku Slovenskej republiky Rigorózna práca (Doktor; JUDr.) – Univerzita Komenského, Právnická fakulta, Bratislava, 2018, str. 94
[15] MALIAR, M: Ak by sme všetko preverovali, tisícky ľudí nezbankrotujú (rozhovor), 29. mar 2019,
Dostupný na: https://ekonomika.sme.sk/c/22085867/martin-maliar-rozhovor-osobny-bankrot-ako-funguje-exekucie-dlhy.html