V prvom tohtoročnom vydaní Zbierky stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky našlo svoje miesto stanovisko týkajúce sa zjednotenia výkladu a aplikácie zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon (ďalej len „Trestný zákon“) v prípade tzv. vraždy na objednávku.[1] V predkladanom článku sa bližšie venujem jednotlivým dotknutým ustanoveniam a prinášam svoj pohľad na vzniknutý rozpor.
Kľúčovým ustanovením aplikačného problému je ustanovenie § 38 ods. 1 Trestného zákona, ktoré zakotvuje, že „na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu, nemožno prihliadnuť ako na poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcu okolnosť, okolnosť, ktorá podmieňuje uloženie trestu pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby alebo okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby.“ Uvedené možno chápať aj ako špecifický spôsob vyjadrenia zásady ne bis in idem z hmotnoprávneho hľadiska, ktoré ukladá povinnosť „neprihliadať na okolnosti, ktoré sú znakom kvalifikovanej skutkovej podstaty[2],“ či už v prospech alebo v neprospech páchateľa a tak „bráni dvojitému pričítaniu tej istej okolnosti páchateľovi trestného činu[3],“ pričom býva označované aj ako zákaz kvalifikačnej duplicity.[4] V posudzovanom prípade toto ustanovenie spôsobilo aplikačný problém vo vzťahu k trestnému činu úkladnej vraždy, a z tohto dôvodu bolo určené na prejednanie a zaujatie stanoviska trestnoprávnemu kolégiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“).
Náčrt vzniknutého aplikačného problému
K potrebe zodpovedania nastolenej otázky došlo po tom, čo boli zistené odlišné spôsoby výkladu v prípade právnej kvalifikácie obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy podľa § 144 Trestného zákona. V prvom prípade senát NS SR posudzoval odvolanie obžalovaného, ktorý bol Špecializovaným trestným súdom uznaný vinným z obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1, ods. 2 písm. e), s prihliadnutím na § 140 písm. a) Trestného zákona v štádiu pokusu (v tomto prípade išlo zároveň o jednočinný súbeh s prečinom nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1 Trestného zákona a zločinom nedovolaného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 295 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, pozn. autora). Senát NS SR v tomto prípade dospel k záveru, že došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, zrušil napadnutý rozsudok a napokon právne posúdil daný skutok ako obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1 Trestného zákona bez pričítania osobitného motívu v rámci kvalifikovanej skutkovej podstaty podľa § 144 ods. 2 písm. e) s prihliadnutím na § 140 písm. a) Trestného zákona.
Pokiaľ ide o druhé rozhodnutie, v tomto prípade sa senát NS SR stotožnil s rozsudkom Špecializovaného trestného súdu, ktorý v rámci právnej kvalifikácie konania obžalovaných posúdil ako obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1 prihliadnuc aj na osobitný motív páchateľov podľa § 144 ods. 2 písm. e) s poukazom na § 140 písm. a) Trestného zákona. Páchatelia boli teda v tomto prípade uznaní vinnými z trestného činu úkladnej vraždy spáchanej z osobitného motívu spočívajúceho v jej spáchaní na objednávku.
V rámci rozhodovania trestnoprávneho kolégia sa ako aplikačne správny ukázal prvý naznačený spôsob výkladu, a síce, že konanie spočívajúce v úmyselnom usmrtení iného na objednávku je potrebné posudzovať výlučne v zmysle § 144 ods. 1 Trestného zákona.
K odôvodneniu trestnoprávneho kolégia NS SR
Podľa názoru trestnoprávneho kolégia NS SR panuje všeobecná zhoda na tom, že každá vražda na objednávku je úkladnou vraždou, aj keď nie je osobitne vopred plánovaná alebo pripravovaná. Napriek skutočnosti, že v Trestnom zákone je uvedená možnosť kvalifikácie podľa § 145 ods. 2 písm. a) s poukazom na § 140 písm. a), teda úkladná vražda z osobitného motívu, a to na objednávku, je ju potrebné vnímať vo svetle paušalizovanej konštrukcie jednotlivých ustanovení osobitnej časti Trestného zákona a jej dôsledkov, a preto je potrebné takúto kvalifikáciu odmietnuť.[5]
Trestnoprávne kolégium NS SR naopak zdôrazňuje potrebu vnímania naplnenia kvalifikačného momentu „vopred uváženej pohnútky“ ako odlišujúceho znaku úkladnej vraždy už v momente prijatia objednávky adresovanej zo strany objednávateľa vraždy a práve v tomto momente je nutné vnímať pohnútku k spáchaniu uvedeného trestného činu.[6]
Pokiaľ ide o spáchanie trestného činu úkladnej vraždy, uvedené stanovisko vo svojom odôvodnení pripomína, že k spáchaniu tohto trestného činu môže dôjsť aj inak ako na objednávku, poukazuje ale na to, že v prípade, ak k spáchaniu na objednávku dôjde, právna kvalifikácia je z tohto hľadiska vyčerpaná ustanovením § 144 ods. 1 Trestného zákona. Trestnoprávne kolégium zároveň odmieta priznať možnosť takého výkladu, že kvalifikáciu, ktorá v zmysle uvedeného platí pre vraždu na objednávku, nie je možné mechanicky uplatniť aj na iné druhy osobitného motívu podľa § 140 Trestného zákona[7] (napr. z pomsty, či v úmysle zakryť alebo uľahčiť iný trestný čin).
Na okraj ešte trestnoprávne kolégium NS SR uvádza, že v prípade, ak by sa prijaté riešenie vo vzťahu k právnej kvalifikácii vraždy na objednávku javilo ako nevhodné alebo nedostatočné, podľa súčasnej právnej úpravy nebude možné dospieť k iným záverom prostredníctvom výkladu. V súlade so zásadou nullum crimen sine lege[8] môže byť trestným činom len čin, ktorého znaky sú uvedené v Trestnom zákone. Akýkoľvek iný výklad by totiž nevyhnutne viedol k rozporu s touto zásadou a z tohto dôvodu nie je prípustné ani posúdenie konania páchateľa ako prísnejšieho trestného činu. Išlo by tak o aplikačne nesprávne použitie okolnosti, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby, čím by došlo k nežiaducemu rozšíreniu podmienok trestnosti činu nad rámec zákona.[9]
Poznámky autora
S uvedeným stanoviskom trestnoprávneho kolégia NS SR sa stotožňujem, pričom na nasledujúcich riadkoch si dovoľujem uviesť niekoľko poznámok.
Podľa § 144 ods. 1 Trestného zákona „kto iného úmyselne usmrtí s vopred uváženou pohnútkou, potrestá sa odňatím slobody na dvadsať rokov až dvadsaťpäť rokov.“ Podľa § 145 ods. 1 Trestného zákona „kto iného úmyselne usmrtí, potrestá sa odňatím slobody na pätnásť rokov až dvadsať rokov.“ Účelom tohto dvojakého zakotvenia je snaha zákonodarcu o rozlišovanie medzi „obyčajnou“ a úkladnou vraždou. Vyjadrením typovej rozdielnosti oboch druhov vrážd je tu pristúpenie vopred uváženej pohnútky v prípade úkladnej vraždy ako súčasti subjektívnej stránky skutkovej podstaty tohto trestného činu. Vopred uvážená pohnútka sa vo všeobecnosti rozumie ako „dlhší časový úsek pred samotnou realizáciou zámeru, resp. ako sformulované rozhodnutie usmrtiť iného“[10], či ako „sformulované rozhodnutie usmrtiť iného, ktoré pretrváva počas dlhšieho časového obdobia pred usmrtením človeka.“[11]
Práve preto je potrebné priznať takejto objednávke význam z hľadiska jej vplyvu na formovanie rozhodnutia páchateľa spáchať tento trestný čin, a to bez ohľadu na to, či sa u páchateľa objavujú určité pochybnosti, či má napokon pristúpiť k spáchaniu trestného činu.[12] Neobstojí ani tvrdenie, že vopred uvážená pohnútka v tomto prípade spočíva v príprave na tento zločin, keďže zväčša každá príprava na usmrtenie iného je súčasťou vopred uváženej pohnútky[13] vychádzajúcej zo sformulovaného rozhodnutia páchateľa spáchať trestný čin úkladnej vraždy.
Na tomto mieste treba tiež uviesť všeobecnú zhodu, ktorá panuje v tom, že každá vražda na objednávku je úkladnou vraždou ako aj v tom, že úkladná vražda môže byť spáchaná aj inak ako na objednávku. Z uvedeného teda vyplýva, že v prípade objednávky sa momentom prijatia objednávky napĺňa znak vopred uváženej pohnútky v zmysle § 144 ods. 1 Trestného zákona. Utvrdzujú ma v tom aj odborné komentáre, ktoré pojem vopred uváženej pohnútky chápu v tom význame, že je „širší ako pojem z osobitného motívu predpokladaný v ods. 2 písm. e) a môže ísť napr. aj o dlhodobé osobné spory, nenávisť voči poškodenému, žiarlivosť, vraždu na objednávku a pod.“[14] V tejto súvislosti sa treba zmieniť aj o pojme „osobitný motív“, ktorý môže byť v zmysle § 140 Trestného zákona naplnený šiestimi možnosťami spáchania trestného činu, a to:
a) na objednávku,
b) z pomsty,
c) v úmysle zakryť alebo uľahčiť iný trestný čin,
d) v úmysle spáchať trestný čin terorizmu a niektorých foriem účasti na terorizme podľa § 419,
e) z nenávisti voči skupine osôb alebo jednotlivcovi pre ich skutočnú alebo domnelú príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, etnickej skupine, pre ich skutočný alebo domnelý pôvod, farbu pleti, sexuálnu orientáciu, politické presvedčenie alebo náboženské vyznanie, alebo
f) so sexuálnym motívom.
V nadväznosti na uvedené chcem pozornosť upriamiť na odlišujúci znak, ktorý zásadne odlišuje spáchanie trestného činu na objednávku od ostatných foriem osobitného motívu. V prípade objednávky ide totiž o určité vonkajšie pôsobenie na formuláciu rozhodnutia páchateľa spáchať trestný čin. Naopak, v prípade ostatných spôsobov tu tento osobitný motív vyplýva z vnútorného presvedčenia páchateľa a jeho túžbe plynúcej z nespokojnosti s určitým stavom – § 140 písm. b), e), resp. túžbe po dosiahnutí určitého stavu – § 140 písm. c), d), f).
V prípade objednávky teda nedochádza k situácii, kedy je u páchateľa prítomná nespokojnosť so situáciou okolo neho.[15] Dá sa povedať, že na páchateľa (vykonávateľa) úkladnej vraždy sa v podstate umelo prenesie práve nespokojnosť objednávateľa, a to v podobe objednávky, ktorý následne svojou činnosťou objednávateľovu nespokojnosť odstraňuje. Inak povedané, páchateľa takejto vraždy je potrebné k spáchaniu tohto trestného činu „pohnúť“, pričom momentom tohto pohnutia je práve objednávka a jej prijatie páchateľom. Analogicky tu možno zohľadniť aj ustanovenie § 21 ods. 1 písm. b) Trestného zákona týkajúce sa účastníctva na trestnom čine v podobe „návodcu“. Návodcom sa rozumie ten, „kto u páchateľa vzbudí rozhodnutie spáchať trestný čin“[16], a síce motív, resp. pohnútku. V prípade návodu sa tak udeje vo forme prehovárania, presvedčovania, povzbudenia a pod. Avšak v prípade objednávky dochádza k objednaniu určitej „služby“, čo znamená, že spravidla sa za jej vykonanie poskytuje istá odmena, a teda sa aplikuje § 21 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, ktorý je vo vzťahu špeciality k účastníctvu vo forme návodu. A ako aj uvádza NS SR, pod toto ustanovenie by objednávka bez existencie tejto osobitnej úpravy „bola inak podraditeľná.“[17] Nedá sa teda generálne tvrdiť, že osoba, ktorej je objednávka adresovaná, je už vopred ochotná alebo rozhodnutá vraždu vykonať a objednávateľ už len konkretizuje predmet útoku[18], aj keď tomu tak vo viacerých prípadoch je (napr. v prípade organizovaných zločineckých skupín). Ak by teda aj páchateľ nemal problém so spáchaním trestného činu úkladnej vraždy (nájomní vrahovia), stále je nutné, aby si páchateľ vyjasnil a zvážil rozhodujúce okolnosti, premyslel si miesto a dátum spáchania trestného činu, ako aj použitie prostriedkov na jeho spáchanie[19], pričom motív (pohnútka), ktorá ho vedie k spáchaniu trestného činu, t. j. dôvod, prečo chce usmrtiť určitú osobu, vyplynie z objednávky.
Záver
Vzhľadom na uvedené bude preto potrebné osvojiť si závery trestnoprávneho kolégia NS SR v tejto otázke a pri posudzovaní obdobných prípadov zároveň aplikovať priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. a) Trestného zákona, keďže tzv. premeditácia, tak ako ju chápe Trestný zákon, „sama osebe nezohľadňuje stupeň zavrhnutia trestného činu.“[20] Takýmto spôsobom teda bude možné zdôvodniť kvalitatívnu stránku pohnútky na rozdiel od formulácie „vopred uvážená pohnútka“, ktorá nie je výrazom kvalitatívneho kritéria[21], ale iba časového úseku od sformovania myšlienky na vraždu (v tomto prípade v momente prijatia objednávky) po začiatok jej napĺňania.[22]
Uvedomujem si aj vzniknutú nesystematickosť, ktorá predostretým riešením v aplikačnej praxi vzniká, najmä v súvislosti s rozlišovaním závažnosti jednotlivých trestných činov. Hoci je pravdou, že zákerná motivácia je nebezpečnejšia ako predchádzajúce uváženie[23], uvedený stav je prostým dôsledkom nevhodnej legislatívnej úpravy. Na jeho odstránenie bude preto v budúcnosti pravdepodobne potrebné a nevyhnutné sa touto právnou úpravou zaoberať a vhodne zakotviť znenia dotknutých skutkových podstát trestných činov.
Autor: Bc. Patrik Jokeľ (študent Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave)
Zoznam použitej literatúry
Knižné publikácie:
1. BURDA, E. a kol.: Trestný zákon. Osobitná časť (komentár) – II. diel. Praha: C. H. Beck, 2011. 1568 s. ISBN 978-80-74003-94-3.
2. BURDA, E. a kol.: Trestný zákon. Všeobecná časť (komentár) – I. diel. Praha: C.H. Beck, 2010. 1106 s. ISBN 978-80-74003-24-0.
3. BURDA, E.: Trestné činy proti životu a zdraviu v porovnaní starého a rekodifikovaného Trestného zákona. Šamorín: Heuréka, 2006. 212 s. ISBN 80-89122-35-3.
4. ČENTÉŠ, J. a kol.: Trestný zákon. Veľký komentár. 2. aktualizované vydanie. Bratislava: EUROKÓDEX, 2015. 916 s. ISBN 978-80-8155-053-9.
5. HATALA, V.: Motív a trestný čin. Bratislava: Iura Edition, 2003. 187 s. ISBN 80-8904-769-6.
6. IVOR, J. a kol.: Trestné právo hmotné. Osobitná časť. 1. vydanie. Bratislava: Iura Edition, 2006. 607 s. ISBN 80-8078-099-4.
7. IVOR, J. a kol.: Trestné právo hmotné. Všeobecná časť. 1. vydanie. Bratislava: Iura Edition, 2006. 530 s. ISBN 80-8078-099-4.
8. MAŠĽANYOVÁ, D. a kol.: Trestné právo hmotné. Všeobecná a osobitná časť. 2. aktualizované a doplnené vydanie. Plzeň: Aleš Čeněk, 2016. 623 s. ISBN 978-80-7380-618-7.
9. MENCEROVÁ, I.; TOBIÁŠOVÁ, L.; TURAYOVÁ, Y. a kol.: Trestné právo hmotné. Osobitná časť. Šamorín: Heuréka, 2014. 392 s. ISBN 978-80-89122-96-7.
Periodiká:
10. DESET, M.: K výkladu pojmu „vopred uvážená pohnútka“ pri trestnom čine úkladnej vraždy. In: Justičná revue, Roč. 65 (2013), č. 2, s. 252-259.
11. DZIAKOVÁ, D.: Premeditácia úkladnej vraždy a jej úskalia. In: Justičná revue, Roč. 66 (2014), č. 4, s. 513-522.
Právne predpisy
Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon
Ďalšie zdroje
Zbierka stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 1/2017
Zbierka stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 2/2015
Zbierka stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 6/2012
[1] Bližšie pozri: Zbierka stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 1/2017: Stanovisko č. 1, sp. zn. Tpj 57/2016 (ďalej len „Zbierka“). Dostupné na: www.supcourt.gov.sk
[2] ČENTÉŠ, J. a kol.: Trestný zákon. Veľký komentár. 2. aktualizované vydanie. Bratislava: EUROKÓDEX, 2015. s. 80
[3] BURDA, E. a kol.: Trestný zákon. Všeobecná časť (komentár) – I. diel. Praha: C.H. Beck, 2010. s. 301
[4] Uvedený pojem bol už viackrát použitý v súdnej praxi. Pozri napr.: Stanoviská trestnoprávneho kolégia NS SR 116/2012 (sp. zn. Tpj 78/2011), 11/2015 (sp. zn. Tpj 53/2013) ako aj Zbierka, s. 10
[5] Zbierka, s. 10
[6] Tamtiež, s. 10
[7] Tamtiež, s. 11
[8] IVOR, J. a kol.: Trestné právo hmotné. Všeobecná časť. 1. vydanie. Bratislava: Iura Edition, 2006. s. 27
[9] Zbierka, s. 12
[10] DESET, M.: K výkladu pojmu „vopred uvážená pohnútka“ pri trestnom čine úkladnej vraždy. In: Justičná revue, Roč. 65 (2013), č. 2, s. 254
[11] BURDA, E. a kol.: Trestný zákon. Osobitná časť (komentár) – II. diel. Praha: C. H. Beck, 2011. s. 13
[12] IVOR, J. a kol.: Trestné právo hmotné. Osobitná časť. 1. vydanie. Bratislava: Iura Edition, 2006. s. 34
[13] Tamtiež, s. 35
[14] ČENTÉŠ, J. a kol.: Trestný zákon. Veľký komentár. 2. aktualizované vydanie. Bratislava: EUROKÓDEX, 2015. s. 271-272
[15] HATALA, V.: Motív a trestný čin. Bratislava: Iura Edition, 2003. s. 21
[16] ČENTÉŠ, J. a kol.: Trestný zákon. Veľký komentár. 2. aktualizované vydanie. Bratislava: EUROKÓDEX, 2015. s. 41
[17] Zbierka, s. 11
[18] IVOR, J. a kol.: Trestné právo hmotné. Všeobecná časť. 1. vydanie. Bratislava: Iura Edition, 2006. s. 271. Rovnako aj: BURDA, E. a kol.: Trestný zákon. Všeobecná časť (komentár) – I. diel. Praha: C. H. Beck, 2010. s. 143
[19] MAŠĽANYOVÁ, D. a kol.: Trestné právo hmotné. Všeobecná a osobitná časť. 2. aktualizované a doplnené vydanie. Plzeň: Aleš Čeněk, 2016. s. 248
[20] DZIAKOVÁ, D.: Premeditácia úkladnej vraždy a jej úskalia. In: Justičná revue, Roč. 66 (2014), č. 4, s. 518
[21] MENCEROVÁ, I.; TOBIÁŠOVÁ, L.; TURAYOVÁ, Y. a kol.: Trestné právo hmotné. Osobitná časť. Šamorín: Heuréka, 2014. s. 40
[22] BURDA, E.: Trestné činy proti životu a zdraviu v porovnaní starého a rekodifikovaného Trestného zákona. Šamorín: Heuréka, 2006. s. 97
[23] DZIAKOVÁ, D.: Premeditácia úkladnej vraždy a jej úskalia. In: Justičná revue, Roč. 66 (2014), č. 4, s. 518