Crowdfunding, alebo aj „davové“ financovanie, je rôznorodým a relatívne novým spôsobom získavania kapitálu na najrôznejšie typy aktivít, vrátane financovania podnikateľských aktivít, nákupu nehnuteľností, umenia, či kolektívneho investovania. Bezprecedentné rozšírenie prístupu k vysokorýchlostnému internetu a mobilné siete umožňujú nízkonákladové prepojenie veľkého množstva osôb do sietí vedúce ku koordinácii, výmene informácií a potenciálne aj k „davovému“ financovaniu – crowdfundingu. Davom (ang. crowd) možno rozumieť veľké množstvo osôb, spravidla laikov – spotrebiteľov, ktorí sa zúčastňujú financovania relatívne malými obnosmi peňazí individuálne, no kolektívne majú schopnosť dosiahnuť významné obnosy. V článku sa venujem popisu crowdfundingu, ako aj jeho základnej klasifikácii s ohľadom na typ odmeny poskytnutej za financie a typ financovanej aktivity, a zároveň stručne popisujem aktuálny stav rozvoja crowdfundingu vo svete a na Slovensku. V závere načrtávam vybrané aspekty regulácie, ktoré možno aplikovať na crowdfunding, a možné cesty rozvoja crowdfundingu do budúcnosti.
Úvod
Crowdfunding[1] dnes umožňuje financovať najrôznejšie typy aktivít, projektov, či produktov, a to v sumách bežne pohybujúcich sa v rádoch desiatok miliónov amerických dolárov. Ide o relatívne nový spôsob financovania, ktorého počiatky sa datujú zhruba do úvodných rokov 21. storočia, kedy v USA začali vznikať prvé webstránky, tzv. crowdfundingové platformy, umožňujúce prispieť autorovi (napr. hudobníkovi) na vydanie albumu za odmenu, ktorou je napríklad CD albumu, prípadne iná odmena[2]. Crowdfunding sa od tohto prvého modelu dynamicky menil a mení sa ďalej. V súčasnosti je možné cez najrôznejšie crowdfundingové platformy získavať kapitál na najrôznejšie typy projektov, spoločností, investícií, nehnuteľností, či dokonca na vedu a výskum. Crowdfunding však nie je špecifický cieľom financovania, ktorý sa z roka na rok rozširuje, ale skôr spôsobom, akým dochádza k alokácii finančných prostriedkov. ESMA charakterizuje crowdfunding ako „spôsob získavania financií pre projekty z „crowdu“ (z angličtiny, dav) obvykle prostredníctvom internetových platforiem, cez ktoré majitelia projektov predvádzajú svoje nápady potenciálnym podporovateľom (ang. backers), ktorí typicky nie sú profesionálnymi investormi“[3].
Crowdsourcing
Crowdfunding[4] ako taký možno subsumovať pod širšiu kategóriu fenoménu tzv. crowdsourcingu, ktorým rozumieme využitie veľkého vopred neznámeho množstva osôb (crowdu, davu) firmou alebo inštitúciou na vykonanie určitej funkcie, ktorú tradične vykonáva alebo poskytuje užšia skupina osôb, typicky zamestnanci, alebo v prípade crowdfundingu tradiční sprostredkovatelia financií[5]. O crowdsourcingu možno v súčasnosti hovoriť už ako o relatívne bežnom fenoméne, ktorý využíva veľké množstvo subjektov celosvetovo prostredníctvom internetu a na ňom postavených crowdsourcingových platforiem. Najznámejšie z nich umožňujú zadávať mikroúlohy za mikroodmeny (Mechanical Turk, mturk.com), používať laickú verejnosť na pozorovanie a kolekciu dát v prospech vedy (napr. pozorovanie vtákov: eBird, ebird.org), tvoriť komplexné databázy vedomostí s recenzným systémom (Wikipedia, wikipedia.org), využívať „crowd“ ako vzdialené call centrum či iné úlohy (LiveOps, liveops.com, eLance, elance.com), využívať odborné kapacity veľkého množstva expertov a expertných tímov v rámci súťaží o najlepšie riešenia zadaných problémov (napr. InnoCentive, innocentive.com) či najrôznejšie formy zberu a poskytovania informácií o udalostiach či prírodných katastrofám crowdom (napr. Ushahidi, ushahidi.com)[6]. Crowdsourcing a jeho využitie je prakticky nemožné vyčerpávajúco popísať a rovnako ako v prípade crowdfundingu dochádza k dynamickej tvorbe ich nových foriem a obsahového zamerania.
Na crowdsourcingu a crowdfundingu je zaujimavý práve aj prvok akejsi kolektívnej vedomosti crowdu[7]. V teórii by veľká skupina osôb mala mať kolektívne väčšie množstvo informácií a tým pádom aj uskutočňovať kvalitnejšie a informovanejšie rozhodnutia. V skutočnosti to však platí len v obmedzenej miere. Pre účely crowdfundingu nie je „múdrosť“ crowdu až tak zaujimavá na jeho použití, nakoľko o nej možno mať vážne pochybnosti kvôli známym fenoménom ľudskej psychiky[8]. Napriek tomu sa v praxi vlastníci projektov a investori do nich[9] často odvolávajú na úspech crowdfundingovej kampane ako indikátora budúceho úspechu predaja vlastných produktov, ktoré boli ponúkané v rámci kampane. S kampaňou je obvykle spojená silná investícia do marketingu a viditeľnosti kampane a projektu, tak zo strany vlastníkov projektu, ako aj zo strany platforiem, čím sa dosahuje hypotetický dosah na rádovo stá tisíce, či milióny potenciálných zákazníkov. Možno v takom prípade teoreticky hovoriť o crowde zákazníkov, z ktorých niektorí sa stanú podporovateľmi, čím sa ich záujmy v obmedzenej miere zlaďujú so záujmami vlastníkov projektu. Zákazníci – podporovatelia tak môžu podporovať projekt nielen finančne ale aj dodatočnými aktivitami napr. na sociálnych sieťach, čím sa len znásobuje crowdový účinok takejto kampane.
Crowdfundingové platformy[10]
Crowdfundingové platformy možno označiť za sprostredkovateľov crowdfundingového financovania, a to z dvoch uhlov pohľadu: obvykle poskytujú služby tak pre stranu vlastníkov projektu, ako aj služby pre samotných „investorov“, ktorým sa v prípade crowdfundingu hovorí podporovatelia (ang. backers). Služby vlastníkom projektu obvykle zahŕňajú servis v oblasti poradenstva pri príprave crowdfundingovej kampane, samotné marketingové služby, viditeľnosť na platforme, ako i vlastné sprostredkovanie a sprocesovanie poskytnutých financií, akýkoľvek vzťah by sa medzi vlastníkmi projektu a podporovateľmi mal týmto sprostredkovaním ustanoviť. Na druhej strane crowdfundingové platformy poskytujú služby akéhosi základného a zjednodušeného due diligence projektov (akejsi kontroly kvality, ang. tzv. screening projektov), služby prístupu k jasným a prehľadným informáciám o kampaniach a ich vlastníkoch, ako aj celého sprocesovanie poskytnutia financií. Niektoré platformy, ktorých model crowdfundingu predpokladá vznik právneho vzťahu, ktorý pokračuje po ukončení crowdfundingovej kampane, poskytujú aj služby správy takýchto vzťahov. Napríklad platformy umožňujúce a sprostredkujúce kapitálový vstup do obchodných spoločností propagovaných kampaňou často poskytujú služby správy účastí podporovateľov – investorov v týchto spoločnostiach. V rámci tejto správy, ktorá často vykazuje znaky regulovaných služieb, platformy poskytujú služby výkonu hlasovacích práv, či konania za podporovateľov – investorov pri predaji týchto účastí. Zároveň je však nutné povedať, že takáto správa vyžaduje špecifický dizajn zmlúv a podmienok, za ktorých podporovatelia – investori vstupujú kapitálovo do takýchto spoločností.
Crowdfunding umožňuje tvorbu peňažných fondov spravidla za účelom realizácie určitých jasne komunikovateľných a pochopiteľných projektov. Nie je zvykom, že by dochádzalo k osobným stretnutiam medzi podporovateľmi a vlastníkmi projektov. Pre platformy je preto mimoriadne dôležité vytvoriť veľkú mieru dôvery jednotlivými stranami transakcií, čo je špeciálne náročné, ak je model crowdfundingu nový a nevyskúšaný (napr. investície do umenia formou spoluvlastníctva). Dôvera je, podobne ako v prípade iných sprostredkovateľov financií, aj v prípade crowdfundingu kľúčová, preto možno povedať, že jednou zo zásadných služieb je nastolenie dôvery a dôveryhodných a prehľadných vzťahov v rámci celého procesu crowdfundingu. Z tohto pohľadu je mimoriadne dôležitou službou crowdfundingových platforiem spomínaná kontrola projektov s cieľom vylúčiť projekty, ktoré sú podvodné, nerealistické alebo zavádzajúce. Reputačné riziko platforiem je relatívne vysoké a musí byť riadne adresované každou úspešnou platformou. Z tohto pohľadu by crowdfundingové platformy a eventuálne aj regulátor zakotvujúci štandardy mali pracovať na dosiahnutí redukcie informačnej asymetrie, zvýšení dôveryhodnosti a minimalizovaní rizika nečestných a zavádzajúcich kampaní[11]. Napokon, crowdfundingové platformy obvykle nevykonávajú selekciu kampaní a projektov na základe trhových kritérií; trhové rozhodnutia sú ponechané crowdu.
Za služby si crowdfundingové platformy účtujú poplatky, pričom nie je celkom možné zovšeobecniť, za aké služby tie ktoré modely crowdfundingu účtujú aké poplatky. Možno však povedať, že väčšina modelov účtuje poplatky za: i) úspešnú crowdfundingovú kampaň, t.j. takú, ktorá vyzbierala požadovanú sumu financií, ii) za akokoľvek úspešnú crowdfundingovú kampaň, t.j. aj takú, ktorá nevyzbierala indikovanú sumu. Tieto poplatky sú obvykle účtované ako určitá percentuálna hodnota z celkovej vyzbieranej sumy (typicky do 10%). Samozrejme platformy poskytujúce rôzne iné dodatočné služby, môžu za tieto služby účtovať aj ďalšie poplatky. Mohlo by sa zdať, že ide o relatívne bezrizikový prístup k finančným zdrojom, keďže vlastníci projektu neplatia poplatky, ak nie sú úspešní v kampani. Je však dôležité povedať, že náklady na samotnú kampaň (tvorba videa, dokumentov, reklama a marketing) cieliacu na sumy v rádoch stovkách tisíc USD môžu byť relatívne značné (rádovo v desiatkach tisíc USD), najmä z pohľadu začínajúcich firiem. Ďalším dôvodom zvyšovania nákladov na crowdfundingové zdroje je samotná správa a realizácia výplaty odmien podporovateľom, ktorá môže potenciálne odobrať množstvo času a prostriedkov vlastníkom projektu, ktorý je podporený rádovo stovkami či tisíckami podporovateľov.
Klasifikácia crowdfundingu
V úvode tejto časti článku stručne popíšem rôzne modely crowdfundingu s ohľadom na existenciu alebo neexistenciu odmeny, resp. typu odmeny, ktorá je poskytnutá zo strany vlastníka projektu podporovateľom. Okrem toho budem klasifikovať crowdfundingové platformy podľa ich obsahového zamerania, t.j. na aké typy kampaní sa zameriavajú. Na základe týchto kritérií je následne možné klasifikovať existujúcu alebo hypotetickú crowdfundingovú platformu v dvoch dimenziách[12].
Odmena
Na tejto základnej osi klasifikácie crowdfundingu je znak odmeny resp. odplaty. Odmena za poskytnuté financie môže byť buď materiálna alebo nemateriálna. Nemateriálnou odmenou rozumiem najmä uvedenie podpory podporovateľa na webstránke projektu alebo vyjadrenie vďaky v určitej forme. Na základe toho môžeme vyvodiť, že finančný príspevok, ktorému korešponduje „len“ nemateriálna odmena, možno charakterizovať ako dar. Príkladom crowdfundingovej platformy, ktorá ako nemateriálnu odmenu uvádza „len“ uvedenie resp. rozoznanie podporovateľa v rámci realizácie projektu, je platforma Experiment (experiment.com), ktorá umožňuje vedcom a výskumníkom zbierať finančné prostriedky na vopred stanovený výskum. Podobným spôsobom funguje aj slovenská platforma StartLab (startlab.sk), ktorá však umožňuje aj poskytnutie dodatočnej materiálnej odmeny pre podporovateľov[13].
Pravdepodobne jedným z prvých modelov crowdfundingu je tzv. reward-based/donation based crowdfunding alebo odmenový crowdfunding (crowdfunding založený na nepeňažnej odmene). V rámci modelu dochádza k finančnej podpore projektu od širokého množstva osôb – podporovateľov za určitú nepeňažnú odmenu pre tieto osoby v budúcnosti za predpokladu, že sa projektu podarí vyzbierať aspoň cieľovú sumu a zrealizovať projekt. Ide o tzv. „all-or-nothing“ (z ang. všetko alebo nič) model financovania, kedy vlastníci projektu dostanú prostriedky len, ak dosiahnu vopred stanovenú hranicu, inak sa prostriedky vracajú, resp. uvoľňujú naspäť v prospech podporovateľov. Alternatívne existuje aj model tzv. „keep-it-all“ (z ang. nechaj si všetko), v rámci ktorého si po uplynutí vopred stanoveného času trvania kampane vlastníci projektu môžu ponechať vyzbierané peňažné prostriedky bez ohľadu na to, či sa im podarilo dosiahnuť stanovenú hranicu, ktorú požadovali v kampani.
Azda najznámejšími platformami typu all-or-nothing crowdfundingu sú platformy Kickstarter (založené 2009, kickstarter.com) a Indiegogo (založené 2008, indiegogo.com), ktoré poskytujú infraštruktúru a servis pre stovky až tisíce projektov uchádzajúcich sa o financie širokej verejnosti výmenou za rôzne typy odmien súčasne. Odmeny sú v tomto modeli crowdfundingu zväčša stupňované podľa výšky poskytnutých financií na daný projekt, pričom minimálna výška poskytnutých financií od jednej osoby je zväčša veľmi nízka na úrovni niekoľkých dolárov a maximálna na úrovni rádov tisícov dolárov, ba i viac v závislosti od projektu. Výška požadovanej sumy individuálnych projektov sa taktiež líši v závislosti od projektu, pričom nie sú zriedkavé kampane na projekty vo výške desiatok miliónov dolárov/eur. Napríklad kampaň na platforme Kickstarter pre projekt „chytrých“ hodiniek Pebble bola podporená sumou vyše 20 miliónov amerických dolárov od 78.471 podporovateľov (ang. backers).[14]
Materiálne, no nepeňažné odmeny v rámci odmenového typu crowdfundingu sú najmä vecné odmeny, zväčša ide o protiplnenie ako produkt, na ktorý sa zbierali peňažné prostriedky (napr. vydané CD, kniha), alebo odmeny vo forme služieb, keď protiplnenie má formu poskytnutej služby (posedenie v reštaurácii, súkromné divadelné predstavenie), a pod. Je prakticky nemožné vyčerpávajúco zhrnúť odmeny v tomto type crowdfundingu, nakoľko sú tak rôznorodé ako samotné projekty, na ktoré sa zbierajú prostriedky. Špecifickou formou materiálnej odmeny môže byť aj obchodný podiel alebo cenný papier, ktorý môže reprezentovať podiel podporovateľa na obchodnej spoločnosti (akcie obchodné podiely) alebo podiel podporovateľa na dlhu obchodnej spoločnosti (dlhopis a pod.). Okrem nepeňažných odmien existujú aj peňažné odmeny, resp. návrat peňažných prostriedkov v rámci crowdfundingu. Ako príklad možno uviesť platformy, ktoré umožňujú dlhové financovanie projektov alebo aktivít, pričom tieto poskytnuté prostriedky sa majú vrátiť k podporovateľovi – veriteľovi s úrokom. Spravidla pôjde o tzv. peer-to-peer požičiavanie peňazí. Na Slovensku pôsobí napríklad platforma Žltý melón (zltymelon.sk). Je zrejmé, že v prípade ostatných dvoch typov odmien strany zúčastňujúce sa crowdfundingu obvykle vstupujú do komplexnejších právnych vzťahov a miera rizika zneužitia môže byť vyššia, hoci nemusí ísť nevyhnutne o prípady, kedy podporovatelia poskytujú vyššie sumy ako v prípade vecných odmien alebo odmien vo forme služieb.
Obsahové zameranie crowdfundingových platforiem
Ako som spomenul vyššie, crowdfundingové platformy a kampane sú skutočne rôznorodé a akýkoľvek popis aktuálneho stavu by sa stal v krátkom čase neaktuálnym[15]. Rast najrôznejších platforiem je dynamický a zatiaľ čo crowdfunding začínal ako metóda predobjednávania si neexistujúcich hudobných diel, dnes je možné crowdfundingom financovať výskum, nákup nehnuteľnosti, otvorenie továrne, či portfólio umeleckých diel zdielané s desiatkami ďalších osôb. V tejto časti sa preto nepokúsim poskytnúť vyčerpávajúci zoznam projektov, ktoré crowdfunding dokáže financovať, no skôr uvediem konkrétne príklady ideálne ilustrujúce univerzálnosť a ohybnosť modelu crowdfundingu.
V nadväznosti na klasifikáciu crowdfundingu s ohľadom na typ odmeny možno povedať, že typ odmeny bude často determinovaný typom aktivity či projektu, ktorý sa financuje. Financovanie filantropických a neziskových aktivít pochopiteľne nemusí nutne obsahovať odmenu, resp. pôjde skôr o nemateriálne odmeny vo forme poďakovania. Príkladom je platforma spoločnosti Indiegogo Generosity (generosity.com). Podobným spôsobom vyššie zmienená platforma Experiment umožňuje financovanie výskumu. Okrem platforiem Indiegogo a Kickstarteru existuje celý rad menej známych platforiem, ktoré umožňujú financovať napríklad i) umelecké aktivity, ako filmy, hudbu, výtvarné umenie a pod., ii) tvorbu produktov, ako napr. elektroniku, či najrôznejšie typy zariadení a vecí, iii) softvéru a počítačových hier, iv) no tiež projektov týkajúcich sa poskytovania služieb alebo určitého výkonu, ako napr. otvorenie kaviarne a ďalšie.
Z pohľadu finančného práva pre nás budú zaujímavé najmä tzv. investičné crowdfundingové platformy, ktoré umožňujú poskytovanie peňazí zo strany vopred neurčených osôb konkrétnym projektom, a to tak formou pôžičiek alebo priamym vstupom do spoločností formou upísania akcií alebo obchodných podielov na primárnom trhu. Odlišujúcim znakom od vyššie zmienených modelov je najmä obchodná povaha vzťahu. Investície sprostredkované investičnými crowdfundingovými platformami majú obvykle taktiež určitý účel, napríklad môže ísť o expanziu určitej spoločnosti na nový trh alebo vývoj nového produktu a pod. Podporovateľ, ktorému možno v tomto prípade hovoriť investor, sa tak môže zúčastňovať na investičnej príležitosti a teda podnikaní týchto spoločností. V ostatných rokoch došlo k značnej diverzifikácii týchto investičných príležitostí: vznikli desiatky platforiem, ktoré ponúkajú napríklad obchodné podiely a akcie v obchodných spoločnostiach v raných etapách svojho vývoja, tzv. startupoch[16], podiely na nehnuteľnostiach (Brickvest, brickvest.com), či umení (Arthena, arthena.com). Nutno podotknúť, že investície do nehnuteľností, umenia, či iných podobných relatívne nákladnejších aktív môžu byť realizované taktiež prostredníctvom kúpy obchodných podielov alebo akcií v spoločnostiach, ktoré tieto aktíva vlastnia.
Regulácia crowdfundingu
V tejto časti veľmi stručne načrtnem potenciálne oblasti regulácie crowdfundingu v EÚ. Hoci crowdfunding ako samostatný fenomén v SR a ani na úrovni EÚ regulovaný nie je, jeho niektoré časti a aspekty môžu spadať pod existujúcu reguláciu, a to najmä v prípade investičného crowdfundingu. V závislosti od konkrétneho modelu crowdfundingu, od zdroja poplatkov a metódy platby, formy investície, množstva a povahy osôb, ktorým sú kampane adresované a ďalších parametrov je možné na crowdfundingové platformy aplikovať najmä nasledovné smernice ES/EÚ:
- smernica Európskeho parlamentu a Rady číslo 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi (ďalej len „MiFID“),
- smernica Európskeho Parlamentu a Rady číslo 2003/71/ES zo 4. novembra 2003 o prospekte (ďalej len „prospektová smernica“),
- smernicu Európskeho parlamentu a Rady číslo 2011/61/EÚ z 8. júna 2011 o správcoch alternatívnych investičných fondov (ďalej len „AIFMD“).
MiFID možno aplikovať v prípadoch, kedy služby ponúkané crowdfundingovými platformami vykazujú znaky investičných služieb vo vzťahu k prevoditeľným cenným papierom. Môže ísť o investičné služby: i) prijatie a postúpenie pokynu klienta týkajúceho sa jedného alebo viacerých finančných nástrojov, ii) vykonanie pokynu klienta na jeho účet, prípadne iii) investičné poradenstvo. Aplikácia MiFIDu bude závislá napríklad od povahy účastí v obchodných spoločnostiach a právneho vzťahu medzi platformou a podporovateľmi – investormi.
Aplikácia prospektovej smernice prichádza do úvahy, ak v rámci kampane dochádza k verejnej ponuke cenných papierov. V takom prípade je obchodná spoločnosť povinná vyhotoviť a získať schválenie príslušným orgánom (dohľadu). Existuje rad výnimiek, ktoré umožňujú vykonať verejnú ponuku cenných papierov aj bez predchádzajúceho zverejnenia prospektu, no tieto výnimky však zväčša nebudú aplikovateľné pre tradičné modely crowdfundingu, nakoľko výnimky sú orientované na nasledovné znaky: nízky počet investorov, relatívne vysoká hodnota individuálnej investície, nízka hodnota požadovanej investície, či kvalifikovanosť investorov. Tieto výnimky sú pre crowdfunding obvykle prakticky nesplniteľné, nakoľko sú v rozpore s jeho základnými definičnými znakmi. Z tohto dôvodu je nemožné vylúčiť aplikáciu prospektovej smernice na investičné crowdfundingové kampane obchodných spoločností.
V prípade vybraných modelov crowdfundingu, kedy sa crowdfunduje do špeciálnych investičných entít (SPV) s cieľom spojiť veľké množstvo investorov a ďalej investovať prostriedky do vybraného projektu, je nemožné vylúčiť aplikáciu AIFMD. Avšak vzhľadom na krátkosť priestoru nebudem do hĺbky rozoberať aplikovateľnosť AIFMD na crowdfundingové modely[17].
Budúcnosť crowdfundingu
Do budúcnosti možno pochopiteľne očakávať vznik nových modelov crowdfundingu, napríklad osobný crowdfunding, ktorého počiatky existujú už dnes. Osobným crowdfundingom jednotlivci získavajú finančné prostriedky na vlastné aktivity, pričom môže ísť o crowdfundingový ekvivalent štipendií a podobných osobných finančných podpôr (fellowship a pod.)
Pochopiteľným krokom v budúcnosti investičného crowdfundingu by bol vznik sekundárneho trhu, ktorý by umožnil predaj a nákup crowdfundingom nadobudnutých účastí na obchodných spoločnostiach. Podstatným znakom budúcich investičných platforiem by mala byť aj medzinárodnosť a cezhraničnosť, nakoľko zväčšenie trhu by v teórii mohli priniesť kvalitnejšie výsledky v kampaniach.
Je možné si predstaviť existenciu crowdfundingových platforiem poskytujúcich komplexné služby začínajúcim firmám: od financovania vzniku obchodnej spoločnosti cez investície do spoločnosti, dlhové financovanie podľa potreby spoločnosti, až po financovanie výroby konkrétneho nového produktu formou predkúpenia produktu širokou skupinou podporovateľov – spotrebiteľov. Spájanie rôznych modelov crowdfundingu môže priniesť v budúcnosti šetrenie nákladov začínajúcich firiem a zároveň od začiatku vybudovaný silný marketing a prítomnosť na sociálnych sieťach.
[1] Z angličtiny: davové financovanie. Crowd = dav. Funding = financovanie. Vzhľadom k tomu, že crowdfunding sa stal aj u nás bežne používaným pojmom a jeho preklad nie je jasne zaužívaný a ani zo strany zákonodarcu definovaný, budem v článku používať anglický termín crowdfunding a jeho gramatické obmeny. Niekedy sa používa aj pojem crowdfinance alebo crowdfinancing, ktorým je však logickejšie označovať len podkategóriu investičného crowdfundingu, ako spomíname nižšie.
[2] Stručne k histórii crowdfundingu možno nájsť u: Freedman, David M., and Nutting, Matthew R. A Brief History of Crowdfunding. Including Rewards, Donation, Debt, and Equity Platforms in the USA. 2015. Webstránka: <http://www.freedman-chicago.com/ec4i/History-of-Crowdfunding.pdf>. Sprístupnené: 20. februára 2016.
[3] ESMA. Opinion. Investment-based crowdfunding. ESMA/2014/1378. 2014.
[4] Opäť budem používať anglické termín crowdsourcing, nakoľko sa jedná o relatívne zaužívaný termín aj v slovenčine, ktorý vychádza z podnikateľského žargónu a slova outsourcing (teda zazmluvnenie tretej strany na vykonanie určitej funkcie v rámci firmy alebo inštitúcie).
[5] Howe, Jeff. „Crowdsourcing: a definition. Wired Blog Network: Crowdsourcing.“ 2006. Webstránka: <http://crowdsourcing.typepad.com/cs/2006/06/crowdsourcing_a.html>. Sprístupnené 7. februára 2016.
[6] Viac ku crowdsourcingu pozri: Alhajj, Reda, and J. Rokne. „Crowdsourcing.“ Encyclopedia of Social Network Analysis and Mining. New York, NY: Springer Reference, 2014. Web. S. 304 a nasl.
[7] Základnú koncepciu „chytrého“ crowdu načrtol James Surowiecki v: Surowiecki, James. The wisdom of crowds: Why the many are smarter than the few and how collective wisdom shapes business, economies, societies and nations. 2004. New York: Random House.
[8] Pre diskusiu o tom, kedy crowd zlyháva a kedy môže byť „chytrý“ pozri: Sunstein, Cass R., and Reid Hastie. Wiser: Getting Beyond Groupthink to Make Groups Smarter. N.p.: Harvard Business Review, 2014. Print.
[9] Investormi v tomto prípade rozumiem reálnych investorov, ktorí investujú do spoločnosti, ktorá vytvára crowdfundingovú kampaň, nie podporovateľov.
[10] Pre hlbšiu analýzu crowdfundingu v Európe pozri napr.: Brüntje, Dennis. Crowdfunding in Europe State of the Art in Theory and Practice. Cham: Springer, 2016.
[11] Pozri napríklad: Shiller, Robert J. „Crowdfunding or Crowdphishing?“ Project Syndicate. Project Syndicate, 2015. Web. Sprístupnené: 21 februára 2016. <https://www.project-syndicate.org/commentary/sec-crowdfunding-regulations-by-robert-j–shiller-2015-11>.
[12] Pre hlbšiu klasifikáciu pozri: Danmayr, Florian. Archetypes of Crowdfunding Platforms: A Multidimensional Comparison. Wiesbaden: Springer Gabler, 2014.
[13] Pre viac informácií o platformách fungujúcich v SR a ČR pozri: Husták, Zdeněk. „Crowdfunding – nové příležitosti a regulatorní implikace“ Biatec. 5/2015.
[14] „Pebble Time – Awesome Smartwatch, No Compromises.“ Kickstarter. Kickstarter, 2015. Web. Sprístupnené 20 februára 2016. <https://www.kickstarter.com/projects/597507018/pebble-time-awesome-smartwatch-no-compromises?ref=most_funded>.
[15] Aktuálny zoznam a porovnanie crowdfundingových platforiem možno nájsť na: „Comparison of Crowdfunding Services.“ Wikipedia. Wikimedia Foundation, 2016. Web. Sprístupnené: 21 februára 2016. <https://en.wikipedia.org/wiki/Comparison_of_crowdfunding_services>.
[16] Za všetky spomeniem napríklad: britský Seedrs (seedrs.com), cez ktorú sa vyzbieralo vyše 100 miliónov libier vo forme majetkovej účasti v spoločnostiach, alebo americká platforma Fundable (fundable.com), či holandská platforma Symbid (symbid.com, vyše 300 miliónov eur vyzbieraných).
[17] Hlbšiu analýzu potenciálnej regulácie poskytla ESMA:
ESMA. Opinion. Investment-based crowdfunding. ESMA/2014/1378. 2014.