Rozvoj klinického právneho vzdelávania na Právnickej fakulte UK v Bratislave

Každý systém vzdelávania musí pružne reagovať na potreby praxe, pre ktorú svojich absolventov pripravuje. V rámci právneho vzdelávania kladie prax jednoznačné požiadavky. Potrebuje cieľavedomých mladých ľudí, ktorí sú v zorientovaní v problematike i nárokoch právnej profesie, s právnymi zručnosťami, schopných pracovať samostatne, ale aj tímovo. Právna prax potrebuje osobnosti s dávkou sebavedomia podloženého znalosťami, ktoré umožňujú v rovine právnej interdiciplinarity racionálne formulovať a obhájiť svoje názory. V rámci zlepšenia kvality absolventov pre prax je právne vzdelávanie okrem tradičných, prevažne teoretických metód a foriem výučby obohatené aj o inovatívny prístup v podobe tzv. klinického právneho vzdelávania [1]. Takýto systém právneho vzdelávania je v súčasnej dobe samozrejmosťou na mnohých zahraničných univerzitách. Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave trend klinického právneho vzdelávania reflektuje a v čoraz väčšej miere implementuje do svojho študijného programu. Vďaka rozvoju právnych kliník majú študenti možnosť už počas štúdia získať praktické právne skúsenosti, čím sa stávajú atraktívnejšími pre potenciálneho zamestnávateľa a rastie ich hodnota na trhu práce.

V súčasnej dobe je študijný program Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave obohatený o veľké množstvo klinických predmetov, cieľom ktorých je aplikácia teórie v praxi, rozvoj kritického myslenia študenta a jeho príprava pre prax. Za týmto účelom bola nadviazaná užšia spolupráca s verejnými inštitúciami, s viacerými advokátmi a advokátskymi kanceláriami a boli vybudované väzby s neziskovým sektorom. Ukotveniu právnych kliník na fakulte prospelo aj vytvorenie Ústavu klinického právneho vzdelávania a telesnej kultúry ako integrálnej súčasti fakulty. Ide o novovytvorené interdisciplinárne pracovisko, ktoré zastrešuje klinické právne vzdelávanie na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V rámci Ústavu klinického vzdelávania sú koncentrované predmety vyučované klinickou formou ako aj ďalšie aktivity v oblasti klinického vzdelávania.

STÁŽOVÝ PROGRAM

Stážový program úspešne funguje na Právnickej fakulte UK už štvrtý rok. Cieľom stáží je okrem získavania praktických skúseností aj osvojenie si pracovných návykov študentov, zlepšenie komunikačných schopností, či zvýšenie ich motivácie a záujmu o štúdium. Aktuálne fakulta spolupracuje s viac ako 26 inštitúciami[2] a na stáže bolo v akademickom roku 2015/2016 vybraných 120 študentov. Najväčší záujem zo strany študentov je o stáž na Najvyššom súde Slovenskej republiky. Na stáž do všetkých štyroch kolégií Najvyššieho súdu bolo v akademickom roku 2015/2016 vybraných na základe posúdenia životopisov a motivačných listov spolu 23 študentov magisterského stupňa štúdia.

PRÁVNA KLINIKA NEZISKOVÉHO SEKTORA

Predmet Právna klinika neziskového sektora sa v akademickom roku 2015/2016 úspešne realizoval už tretíkrát. Tento predmet zabezpečuje rozvoj praktických zručností budúceho právnika prostredníctvom riešenia praktických prípadov v úzkej spolupráci s organizáciami neziskového sektora a vybranými odborníkmi z praxe. Jeho nosnou ideou je skĺbiť praktické vzdelávanie budúcich právnikov s potrebami neziskového sektora. Veľmi dôležitú úlohu pri samotnej realizácii tohto predmetu zohráva Nadácia Pontis, s ktorou Právnická fakulta UK už dlhšiu dobu spolupracuje; konkrétne jej program Advokáti Pro Bono. Vďaka spolupráci s Nadáciou Pontis získava fakulta právne problémy neziskových organizácií a tiež viacerých advokátov, ktorí sú ochotní týmto neziskovým organizáciám „pro bono“ pomôcť. Právne problémy neriešia advokáti sami, ale sú im pridelené dvojice, niekedy trojice študentov, ktorí majú na vypracovaní konkrétnej právnej rady kľúčový podiel. Advokáti sú externými supervízormi, ktorí študentov v ich práci usmerňujú a prostredníctvom viacerých stretnutí v priebehu semestra zabezpečia kvalitu finálneho výstupu, ktorý následne študenti prezentujú neziskovej organizácií.

Študenti sa na predmet PKNS vopred prihlasujú. V akademickom roku 2015/2016 sa predmet realizoval po oba semestre. V skupine je ich vždy maximálne 30, pričom sa následne delia na menšie pracovné skupiny, ktoré sa zväčša skladajú z dvoch alebo troch študentov, v závislosti od náročnosti prideleného prípadu. Na začiatku semestra sa všetkým študentom na úvodnom seminári vysvetlí ako predmet funguje a čo sa od nich bude vyžadovať. Tento semester bol do výučby prvýkrát zaradený aj prípravný interaktívny workshop, ktorý viedol JUDr. Milan Hlušák. Workshop bol primárne zameraný na to, ako prebieha úvodné stretnutie s klientom, čo všetko je od klienta potrebné zistiť, ako sa postupuje pri vypracovaní výstupov, akým spôsobom sa odovzdáva konkrétna právna rada a mnohé ďalšie praktické aspekty.

Študentom sú následne predstavené jednotlivé právne problémy a spolu s nimi aj neziskové organizácie. Aktuálne fakulta spolupracuje s desiatimi neziskovými organizáciami. Študenti si následne do svojich skupín vyberajú konkrétny prípad, na ktorom budú počas semestra pracovať. Výberom teda získavajú samotné právne zadanie. Získavajú tiež svojho klienta – konkrétnu neziskovú organizáciu a externého supervízora (advokáta/koncipienta), ktorý bude jednak odborným garantom ich výstupu, ale v prvom rade ich bude pri práci usmerňovať, viesť a inštruovať. Do každej tejto skupiny je tiež pridelený aj jeden fakultný supervízor (tj. niekto z Právnickej fakulty UK), aby dozeral na prácu študentov a na konci semestra poskytol spätnú väzbu. Každá pracovná skupina teda obsahuje štyri subjekty. Veľmi dôležité je úvodné stretnutie (zúčastní sa na ňom vždy kompletná pracovná skupina), ktoré slúži najmä na to, aby sa študenti stretli so svojim klientom, získali všetky potrebné informácie, upresnili si zadanie a dohodli sa na termínoch výstupov. Ďalší priebeh semestra sa potom líši v závislosti od charakteru daného právneho problému. Niektoré skupiny sa stretávajú pravidelne, pričom je vždy na stretnutí aj advokát, ktorý študentom poskytuje spätnú väzbu. Niektoré skupiny fungujú počas semestra vo väčšej miere prostredníctvom e-mailovej komunikácie, ktorá je monitorovaná advokátom aj supervízorom. Výsledkom práce študentov je konkrétny právny výstup, ktorý na konci semestra poskytnú neziskovej organizácii. Na konci semestra sa koná spoločné stretnutie všetkých študentov a skupiny, kde prezentujú priebeh a výsledky svojej práce. Na tomto stretnutí majú študenti za úlohu stručne referovať aké mali zadanie, o aký právny problém išlo, ako postupovali pri jeho riešení a aký bol výsledok.

Predmet je realizovaný v spolupráci s viacerými neziskovými organizáciami, ktoré si v mnohých prípadoch právnu pomoc dovoliť nemôžu. Je preto cenné, že sa podarilo vytvoriť predmet, v rámci ktorého je neziskovým organizáciám poskytnutá právna pomoc a zároveň študenti získavajú cenné skúsenosti do praxe. Právne tento druh pomoci ich motivuje k zodpovednému prístupu a usilovnej práci, pretože si uvedomujú, že za každým právnym problémom stojí reálny, „živý“ klient, ktorý ich prácu úprimne ocení a bude za ňu vďačný. Študenti predmet hodnotia veľmi pozitívne a vítajú práve kontakt s klientom a tiež spoluprácu s advokátmi.

PRÁVNA KLINIKA PRE KOMUNITY

Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave od roku 2012 úspešne rozšírila svoje portfólio o predmet „Právna klinika pre komunity“, ktorý je takisto všeobecne známy aj pod zahraničným pomenovaním „Street Law“. Tento predmet jednoznačne spadá pod klinické, či inovatívnym spôsobom vyučované predmety a mohli by sme ho čiastočne charakterizovať ako „právnu kliniku zameranú na zvyšovanie právnej gramotnosti.[3]“  Ak  navyše vychádzame aj zo zahraničného názvu tohto predmetu, ktorý jasne vystihuje jednu z najpodstatnejších rovín tohto predmetu – „dostať právo do ulíc“, tak môžeme povedať, že sme vyjadrili dva základné znaky predmetu.

Od základných vymedzení vychádzajúcich z teórie predmetu však nemožno odčleniť „nosné piliere“ Kliniky pre právne komunity, vychádzajúce z fundamentálnych hodnôt, ktoré sú odvodené najmä z praktickej stránky projektu. Týmito hodnotami sú:

  • právne vedomie: konkrétne zvyšovanie všeobecného právneho povedomia;
  • spolupráca: ktorú vnímame v dvoch rovinách: (1) medzi študentmi a pedagógmi právnickej fakulty (príprava študentov na samostatnú prezentáciu určitých právnych tém a problémov), a (2) spolupráca v kooperácii s komunitami (konkrétne subjekty majú vôľu využiť pomoc ponúkanú zo strany fakulty);   
  • inovatívne vzdelávanie: prezentovanie vybraných právnych problémov zaujímavým, pútavým a netradičným spôsobom[4]. 

Z pohľadu študenta sa realizácia predmetu rozdeľuje na tri fázy. Prvou fázou je metodická a odborná príprava študentov na výučbu pod vedením pedagógov právnickej fakulty. Táto príprava zahŕňa prípravné konzultácie v seminárnych skupinách či osobné prípravné konzultácie s pedagógom, ktoré sa nezameriavajú len na teoretické diskusie, ale zväčša na praktickú simuláciu podmienok typických pre cieľovú komunitu. V ďalšej fáze si študent vyberá inštitúciu (základná škola, stredná škola/gymnázium alebo ústav na výkon trestu odňatia slobody), kde využije nadobudnuté vedomosti. Posledná fáza, ktorá je zároveň najpodstatnejšou, sa realizuje prednáškovo-diskusnou formou a taktiež formou zážitkového učenia pod vedením osobného tútora z radov pedagógov Právnickej fakulty, ktorý je pridelený každej dvojici študentov a je zodpovedný za odbornú prípravu študentov na ich praktické pôsobenie v komunite[5]. 

Pôsobenie študentov „v teréne“ je determinované najmä charakterom komunity, ktorú si zvolili.

Výučba na základných školách kladie na študentov zvýšené požiadavky vo vzťahu k ich schopnosti prispôsobiť špecifickú odbornú matériu (simplifikácia) percepčnej úrovni cieľovej skupiny. Viac konkrétne, je žiaduce, aby sa v rámci výučbu používal bežný hovorový jazyk, namiesto komplikovaných odborných výrazov a taktiež aby sa vhodne zvolila vyučovaná téma, vzhľadom na nižší vek vyučovaných žiakov.

Výučba na stredných školách sa výrazne odlišuje v závislosti od toho, či sa jedná o strednú školu s odborným zameraním alebo gymnázium. Pokým školy prvej kategórie často požadujú pomoc s výučbou konkrétnych pozitívno-právnych disciplín a špecifickým tém (napr. obchodné akadémie inklinujú k problematike práva obchodných spoločností či živnostenského podnikania), tak na gymnáziách sa presadzuje skôr prierezová výučba (osvedčenou štruktúrou výučby sa stala mesačná schéma úvod do práva/verejné právo/súkromné právo/voľná téma). Výhodou výučby na stredných školách v porovnaní so základnými školami je možnosť zvýšenia náročnosti požiadaviek na vyučovaných žiakov a taktiež príležitosť zaradiť do výučby aj  komplikovanejšie či kontroverznejšie témy.

Pokým spôsob realizácie predmetu Právna klinika pre komunity v predošlých dvoch komunitách nasledoval viac-menej rovnakú schému, v poslednej komunite je tomu inak.  Ústav na výkon trestu odňatia slobody bol zaradený medzi cieľové komunity až neskôr, po dvoch rokoch fungovania samotného predmetu, pričom konkrétna voľba padla na väznicu v Nitre, ktorá je určená na výkon trestu odňatia slobody odsúdených žien. V spolupráci s vedením väznice sa nám darí vytvárať vhodný priestor pre angažovanie študentov, ktorých úlohou je viesť sériu prednášok zameraných najmä na oblasť súkromného práva, pričom v auditóriu sú samozrejme väzenkyne.

Počas štvorročného fungovania projektu môžeme sledovať markantný progres predmetu, ktorý je badateľný na náraste množstva partnerských subjektov, ktoré majú rozširujúcu sa tendenciu, či už kvantitatívne alebo rôznorodosťou inštitúcii. Popri náraste množstva partnerských subjektov sa priamoúmerne rozrastá aj množstvo študentov tohto predmetu. Spokojnosť študentov a najmä pozitívna spätná väzba od samotných komunít sú dôkazom toho, že je projekt Právnej kliniky pre komunity na dobrej ceste.

LETNÁ ŠKOLA PRÁVNICKÝCH ZRUČNOSTÍ

V dňoch 7.-11. septembra 2015 sa na pôde Právnickej fakulty Univerzity Komenského konal prvý ročník Letnej školy právnických zručností. Išlo o intenzívny workshop zameraný na rozvoj praktických schopností študentov práva. V rámci prvého dňa sa študenti dozvedeli viac o marketingu advokátskej kancelárie, o tom ako sa právne pripraviť na pohovor, ako vystupovať a zaujať. V ďalšej časti dňa sa študenti pod vedením JUDr. Milana Hlušáka interaktívnou formou podrobne venovali právnickému písaniu. V ďalších dňoch nasledovali kurz ASPI, praktické workshopy zamerané na prípravu zmluvy, žaloby, platobného rozkazu. Študenti sa tiež venovali analýze konkrétneho právneho prípadu, pričom cieľom bola diskusia o vytvorení žaloby, vyjadrenia k žalobe a nezávislej právnej analýzy. V druhej fáze letnej školy boli študenti vedení odborníkmi na klinické právne vzdelávania z Palackého Univerzity v Olomouci, pričom v rámci tohto workshopu sa venovali právnej komunikáciu a zlepšovaniu verbálneho prejavu. Posledný deň letnej školy prebiehala súťaž, v rámci ktorej mali možnosť študenti zúročiť nadobudnuté poznatky v praxi a zabojovať o prvenstvo pri prezentovaní záverečných rečí na súde. Predsedom senátu, ktorý posudzoval výkony študentov bol sudca Ústavného súdu SR JUDr. Lajos Mészáros. Letná škola prebiehala každý deň od rána do večerných hodín. Večerné bloky boli venované diskusiám s významnými reprezentantmi právnej profesie, konkrétne s trestným advokátom JUDr. Petrom Vačokom a s úspešným mladým advokátom JUDr. Petrom Kubinom. Na podnetné diskusie o morálke a charaktere pri výkone právnej profesie nadviazal večer v právnickom kine pri filme „And justice for all“. Posledný večer sa letná škola presunula do Laser Arény.

Celkovo je možné Letnú školu právnických zručností hodnotiť ako veľmi úspešný projekt, o čom svedčia aj pozitívne reakcie zo strany účastníkov, z ktorých niektoré citujeme:

  • „Celkovo hodnotím letnú školu veľmi pozitívne. Po celý čas som bol veľmi príjemne prekvapený vysokou úrovňou organizácie. Bolo evidentné, že organizátori venovali príprave veľa času čo sa odzrkadlilo aj na kvalite letnej školy. Výber lektorov zodpovedal zameraniu letnej školy, jednotlivé dni a semináre na seba tematicky nadväzovali, nejednalo sa len o zhluk rôznych cvičení. Okrem toho bolo skvelým nápadom oživiť letnú školu aj neformálnymi stretnutiami na záver dní, kedy sme mohli trošku “vypnúť“. Po skončení letnej školy som bol nabitý veľmi dobrou energiou. Letnú školu by som odporučil každému študentovi, ktorého právo baví. Ponúka možnosti naučiť sa mnoho zručností, na ktorých výuku v rámci semestra nie je čas a niekedy nie je vytvorený ani priestor pre ich osvojenie. Ja osobne som ju už niekoľkým svojim kamarátom stihol odporučiť.“
  • „S letnou školou som veľmi spokojný. LŠ predčila moje očakávania a myslím, že program bol naozaj vhodný a užitočný či už do ďalšieho štúdia alebo pre budúcu prax.“
  • „Absolútne skvelá akcia.“
  • „Absolvovanie letnej školy považujem za obohacujúce a prínosné, keďže som sa dozvedela mnoho zaujímavých  a poučných informácií, ktoré nie sú zahrnuté do osnov študijného programu právo, ale sú nesmierne podstatné pre právnu prax. Stretla som tu mnoho zaujímavých a šikovných ľudí, ktorých baví štúdium práva a chcú sa tomu venovať  v praxi  po absolvovaní štúdia. Oceňujem výber a prístup lektorov, ktorý sa snažili nielen podať predkladanú  odbornú matériu, ale povedať  aj svoje osvedčené „tipy a triky“ z právnej praxe“

ŠTUDENTSKÁ PRÁVNA PORADŇA

Vyvrcholením úsilia v oblasti klinického právneho vzdelávania na Právnickej fakulte UK je plánované vytvorenie Študentskej právnej poradne  (In House Legal Clinics) ako jej integrálnej súčasti. V nej budú študenti pod vedením supervízorov poskytovať vypracované právne analýzy klientom právnej poradne. Klientmi budú ľudia zo širokej verejnosti, prevažne tí, ktorí by si najmä z finančných dôvodov nemohli právnu pomoc dovoliť u advokátov. Študentská právna poradňa (In House Legal Clinics) efekt klinického vzdelávania významnou mierou umocní. Študenti budú môcť riešiť reálne „živé“ kauzy, čím získajú praktické skúsenosti, ktoré potrebujú na výkon svojej profesie. Pôjde vôbec o prvú študentskú právnu poradňu v podmienkach SR.

Za účelom vybudovania študentskej právnej poradne je potrebné najmä odkomunikovať tento zámer so Slovenskou advokátskou komorou, schváliť vnútorný predpis, ktorým sa bude Študentská právna poradňa spravovať a zabezpečiť materiálne vybavenie Študentskej právnej poradne. Dôležitým bude tiež propagácia a medializácia Študentskej právnej poradne a vybudovanie stabilnej siete spolupracujúcich advokátov, ktorí sa budú po odbornej stránke podieľať na fungovaní Študentskej právnej poradne. Momentálne sa na fakulte uskutočňuje prípravná fáza spustenia študentskej právnej poradne, v rámci ktorej bol vytvorený informačný list k predmetu študentská právna poradňa. Bola tiež nadviazaná spolupráca s viacerými externými odborníkmi, ktorí budú poskytovať študentom odbornú pomoc pri vypracovaní právnych analýz pre klientov poradne. Je tiež pripravený organizačný predpis právnej poradne.

V letnom semestri akademického roku 2015/2016 boli v rámci prípravy študentskej právne poradne vybraní šiesti študenti, ktorým boli do dvojíc pridelení traja klienti. Títo študenti momentálne pracujú v úzkom kontakte a pod supervíziou spolupracujúcich externých odborníkov na vypracovaní konkrétnych právnych analýz, ktoré budú následne poskytnuté klientom. Ide o prípravnú fázu, ktorá slúži najmä na získanie prvotných skúseností potrebných pre nastavenie vzťahov a spolupráce jednotlivých subjektov, ktoré budú sa budú podieľať na chode právnej poradne.

SIMULÁCIE SÚDNYCH SPOROV

Simulované súdne spory (tzv. Moot Courts) sú fiktívne súdne spory, ktoré sa v dnešných časoch tešia medzi mladými študentmi práva stále väčšej popularite na fakultných, národných i medzinárodných úrovniach. Táto skutočnosť nie je zapríčinená len súťaživosťou nádejných právnikov, ale najmä obrovskou pridanou hodnotou, ktorú účasť na simulovanom súdnom spore prinesie študentom do ich profesijného života. Podstatné je najmä to, že „moot court“ je veľmi komplexný a flexibilný, takže umožňuje rozvíjať široké spektrum zručností i hodnôt, umožňuje diskutovať, konfrontovať svoje názory s inými, naučiť sa zastávať pozíciu, s ktorou nesúhlasíte, riešiť zložité právne otázky. Vo všeobecnosti je prínosom simulácie možnosť rozvoja nielen znalostí, ale tiež zručností (praktických činností) a hodnôt (vystupovanie v roli).

Právnická fakulta UK v akademickom roku 2015/16 kreovala študentské tímy, ktoré sa pod vedením skúseného kouča (pedagóga alebo odborníka z praxe) zúčastnili nasledovných prestížnych medzinárodných súdnych sporoch:

(1.) The European Law Moot Court Competition:

The European Law Moot Court Competition predstavuje medzinárodnú súťaž organizovanú  ELMC Society. Jedná sa o najprestížnejšiu súťaž v simulovanom súdnom spore z Európskeho práva na svete. Súťaž sa odohráva v trochu stupňoch. Prvým stupňom je písomné kolo, v ktorom dochádza k vypracovaniu písomných podaní zo strany študentov. Toho roku bolo zaslaných viac ako 200 podaní z tímov z celého sveta. Po odbornom ohodnotení postúpi do regionálneho finále 48 najlepších tímov. Druhým stupňom sú regionálne finále, ktoré sú spolu štyri. Finále sa odohráva na Súdnom dvore Európskej únie v Luxemburgu, to je posledný stupeň súťaže a kvalifikuje sa naň najlepší tím z každého regionálneho finále.  Na každom regionálnom finále súťaží 12 tímov z celého sveta. Súťaž prebieha v anonymite. Do finále v Luxemburgu postupuje z každého regionálneho finále jeden tím, poradie ostatných tímov sa nezverejňuje. Na regionálnom finále každý tím absolvuje tri pojednávania, ktoré trvajú asi 90 minút. Súťaž prebieha bilingválne v anglickom a francúzskom jazyku[6].

(2.) Central and Eastern European Moot Court Competition:

Central and Eastern European Moot Court Competition je simulovaný súdny spor organizovaný British Law Centre. Súťaž bola založená v roku 1996. Simulovaný súdny spor sa orientuje na európske právo a je určený pre študentov z krajín centrálnej a východnej Európy. Cieľom súťaže je oboznámenie sa študentov s právom Európskej únie. Súťaž pozostáva z písomného kola, v ktorom sa rieši fiktívna kauza v prejudiciálnom konaní a následne z kola ústneho, v rámci ktorého dochádza k simulácii pojednávania pred Súdnym dvorom Európskej únie[7].

(3.) Philip C. Jessup International Law Moot Court Competition („Jessup“):

Philip C. Jessup International Law Moot Court Competition („Jessup“) patrí medzi najprestížnejšie a najpopulárnejšie súťaže svojho druhu na svete. Každoročne sa na tejto súťaži zúčastňujú študenti z približne 550 právnických fakúlt z viac ako 80 krajín.

Tím študentov v tejto súťaži rieši náročný a komplexný fiktívny spor medzi dvoma fiktívnymi suverénnymi štátmi, pričom tento spor, resp. súťažné zadanie, vždy reflektuje aktuálne svetové dianie. Napríklad tento rok sa súťažné zadanie nápadne podobá na situáciu s Edwardom Snowdanom a rezonuje v ňom problematika plošného sledovania a zbierania dát v kybernetickom priestore o súkromných osobách bez ich súhlasu; a ďalej tiež problematika proporcionality protiteroristických opatrení, legality špionáže medzi štátmi a  kybernetických útokov na suverénny štát. Študenti majú vďaka účasti na tejto súťaži možnosť vidieť, ako funguje medzinárodné právo v praxi a aká je rola právnikov pri riešení súčasných globálnych problémov, pričom získajú aj nenahraditeľné praktické skúsenosti a zručnosti využiteľné v ich ďalšom kariérnom smerovaní. Celá súťaž prebieha v anglickom jazyku, čím pomáha študentom výrazne prehĺbiť svoje jazykové schopnosti, ktoré sú v podmienkach dnešného pracovného trhu základnou podmienkou uplatnenia.

Ďalšie medzinárodné súdne spory, ktorých sa študenti PrafUK zúčastnili sú: Willem C. Vis International Commercial Arbitration Moot Court Competition (Vis Moot) – obchodné právo (konané Hanover a Viedeň), International Criminal Court Trial Competition (ICC Trial Competition) – medzinárodné trestné právo (konané v Haagu), a tiež European Human Rights Moot Court Competition – ľudské práva (konané v Štrasburgu).

Mozaiku simulovaných sporov dopĺňa organizácia národných súťaží v simulácii súdnych sporov, ktoré zabezpečuje Európske združenie študentov práva (ELSA) Bratislava a Právnická fakulta UK, pričom prebehlo ich úzke previazanie s katedrami: simulovaný súdny spor (SSS) – občianske právo, fakultná a celoslovenská forma, simulovaný trestný proces (STP) – trestné právo, celoslovenská forma, rímsky simulovaný súdny spor – súťaž (RSSS-S) Rímska simulovaná kauza (RSK) – rímske právo, fakultná a česko-slovenská forma, rímsky simulovaný súdny spor (RSSS-D) – rímske právo formou divadla, fakultná forma, simulované rozhodcovské konanie (SRK) – obchodné právo, fakultná a celoslovenská forma, simulovaný administratívny proces – správne právo, fakultná forma.

ZÁVER

Klinické právne vzdelávanie je v súčasnej dobe neodmysliteľnou súčasťou právneho vzdelávania. V tomto článku boli predstavené niektoré z aktivít klinického vzdelávania na Právnickej fakulte UK v Bratislave, pričom ide len o zlomok toho, čo fakulta v súčasnej dobe ponúka. Právne kliniky nepochybne prispievajú k lepšej pripravenosti absolventov na prax a uľahčuje im prechod od štúdia k výkonu právnej profesie. Klinické predmety sú žiadané najmä ambicióznymi študentmi, ktorí túžia po využívaní teoretických poznatkov, získavaní skúseností, budovaní kontaktov a celkovom rozvoji osobnosti. Tieto predmety nútia študentov vnímať prepojenosť jednotlivých právnych odvetví a uvažovať v súvislostiach. Z týchto dôvodov je nutné pracovať na neustálom rozvoji klinického vzdelávania, tak, aby reflektovalo zahraničné trendy právneho vzdelávania a potreby praxe.


[1] Okrem klinických právnych metód kladie Právnická fakulta UK dôraz aj na rozšírenie výučby v anglickom jazyku, pretože v súčasnej dobe kladie trh práce nekompromisné požiadavky aj na kvalitné jazykové vybavenie absolventov práva. Bližšie k výučbe predmetov v anglickom jazyku pozri: MLKVÝ, M.: Výzvy a perspektívy výučby predmetov z angloamerického práva na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. In: Inovácie pre moderné právnické vzdelávanie – cudzojazyčný študijný program a právne kliniky Bratislava : Univerzita Komenského, Právnická fakulta, 2015, s. 56-65.

[2] Spolupracujúcimi inštitúciami v minulom roku boli: Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky – Prezídium Policajného zboru, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, Kancelária verejného ochrancu práv, Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, Úrad pre verejné obstarávanie, Protimonopolný úrad Slovenskej republiky, Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM), Rozhlas a televízia Slovenska, Slovenské centrum právnej asistencie, n.o., Slovenský výbor pre UNICEF, Nadácia Pontis, Slovenská národná akreditačná služba, Centrum právnej pomoci, Národná banka Slovenska, Najvyšší súd Slovenskej republiky. Tento rok pribudol Štátny ústav na kontrolu liečiv. 

[3] ZIMA, M.:  Pět let Street Law v Praze – zkušenosti a vize. In: Inovácie pre moderné právnické vzdelávanie – cudzojazyčný študijný program a právne kliniky. Bratislava : Univerzita Komenského, Právnická fakulta, 2015. str. 174. 

[4] Viac k inovatívnemu vzdelávaniu v článkoch: KASINEC, R.:  Klinické právnické vzdelávanie – cesta správnym smerom? In: Projustice. Odborný internetový časopis pre právo a spravodlivosť. Článok zverejnený 22.01.2014. (http://www.projustice.sk/teoria-prava/klinicke-pravnicke-vzdelavanie-cesta-spravnym-smerom), BURDA, E: Vzdelávanie právnikov klinickými formami – nadstavba či nevyhnutnosť? In: Projustice. Odborný internetový časopis pre právo a spravodlivosť. Článok zverejnený 13.11.2013. (http://www.projustice.sk/teoria-prava/vzdelavanie-pravnikov-klinickymi-formami-nadstavba-ci-nevyhnutnost). 

[5] V záujme uľahčenia odbornej prípravy zameranej na výučbu na stredných školách bola pedagógmi Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave vydaná aj učebná pomôcka –  MIČÁTEK, V. a kol.: Právo na každý deň (Základy práva pre stredoškolákov). Bratislava: Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, ISBN: 978-80-7160-348-1, 2013. 

[6] Podrobnejšie informácie o súťaži je možné nájsť na stránke: www.europeanlawmootcourt.eu 

[7] Podrobnejšie informácie o súťaži je možné nájsť na stránke: www.ceemc.co.uk