Napísanie záverečnej práce patrí medzi základné podmienky úspešného ukončenia vysokoškolského štúdia v každom študijnom odbore na Slovensku. Nevyhne sa mu žiadny úspešný absolvent vysokoškolského štúdia. Pre mnohých študentov nejde o príjemnú činnosť a mnohí by sa jej radi vyhli. S povinnosťou písania záverečnej práce úzko súvisí problematika plagiátorstva. Plagiátorstvo pri písaní záverečných prác sa vyskytovalo odjakživa (odkedy sa píšu aj vysokoškolské práce). V súčasnosti však nadobúda nové rozmery, čo súvisí najmä s rozvojom informačných technológií. Na všetky tieto zmeny musí nevyhnutne reagovať legislatíva.
Úvod
V posledných rokoch sa na internete a na sociálnych sieťach objavujú špecifické služby, ktorých cieľom je uľahčiť študentom ich vysokoškolský život, aspoň čiastočne ich odbremeniť od študijných povinností, najmä pri písaní záverečnej práce. Čoraz častejšie je na internete dostupná služba vypracovanie „podkladov“ na záverečné práce, no niektorí podnikatelia v tejto oblasti hovoria otvorene, že poskytujú službu vypracovania záverečných prác. Cena za takéto podklady sa pohybuje cca od 9 € za stranu. Tieto ceny sú samozrejme iba orientačné, výsledná suma záleží od druhu práce, náročnosti témy ako aj študijného odboru a konkrétnej požiadavky autora, ktorý bude prácu (podklady) spracovávať, ako aj termín odovzdania. Väčšina spoločností garantuje aj dodatočné úpravy práce, v súlade s komentármi a pripomienkami študentovho školiteľa. Na etickú a morálnej stránke poskytovania týchto služieb si každý vie utvoriť vlastný názor. Je poskytovanie takýchto služieb v súlade s platnou právnou úpravou? Akými právnymi prostriedkami je možné postihnúť študenta, ktorý využije službu napísania záverečnej práce treťou osobou?
K pojmu plagiátorstvo
Plagiátorstvo sa zvyčajne významovo spája s porušením autorského práva. No možno ho chápať aj v širšom zmysle, kedy ide nielen o porušenie právnych ale aj morálnych, resp. etických noriem. Plagiátorstvo možno chápať ako „použitie cudzích myšlienok, vyjadrení a slov a ich prezentovanie ako svojich vlastných“[1]. K plagiátorstvu môže dochádzať aj v prípade, ak subjekt používa dielo so súhlasom autora alebo na základe zákona, ale zároveň prezentuje dielo ako svoje vlastné a neuvádza meno autora a zdroj. To , znamená, že neporušuje majetkové práva autora, ale zasahuje do osobnostných.
Zjednodušene povedané, plagiátorstvo možno chápať v dvoch základných významových rovinách: 1. Neoprávnené použitie cudzieho diela(jeho myšlienok, slov a vyjadrení bez súhlasu autora), 2. Oprávnené použitie cudzieho diela (jeho myšlienok, slov a vyjadrení so súhlasom autora). Práve druhému spomínanému významu sa bude predkladaný článok venovať, konkrétne oprávnenému použitiu záverečnej práce inej osoby za odmenu.
Právna ochrana pred zásahom do práv autora záverečnej práce
Právny rámec vysokoškolského štúdia, vrátane záverečných prác predstavuje zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vysokých školách“), konkrétne podľa § 51 ods.3: Záverečná práca je súčasťou každého študijného programu, spolu s obhajobou tvorí jeden predmet. Obhajoba záverečnej práce patrí medzi štátne skúšky. Na toto ustanovenie nadväzuje § 63 zákona o vysokých školách: Úspešné vykonanie štátnych skúšok je jednou z podmienok úspešného ukončenia vysokoškolského štúdia. Z týchto ustanovení je zrejmé, že legislatíva prikladá dôležitosť napísanie záverečnej práce, nakoľko má obhajoba takejto práce status štátnej skúšky.
Zákon o vysokých školách upravuje v § 62a ods. 1 osobitné požiadavky na záverečnú prácu: Záverečná práca nesmie neoprávnene zasiahnuť do práv alebo právom chránených záujmov tretích osôb, najmä nesmie porušovať práva duševného vlastníctva tretej osoby.
Neoprávnený zásah do autorských práv je postihovaný na úrovni sankcií trestného práva ako priestupkového. Zákon č. 300/2001 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „trestný zákon“) upravuje v § 283 ods. 1 skutkovú podstatu trestného činu porušovanie autorského práva nasledovne: Kto neoprávnene zasiahne do zákonom chránených práv k dielu, umeleckému výkonu, zvukovému záznamu alebo zvukovo-obrazovému záznamu, rozhlasovému vysielaniu alebo televíznemu vysielaniu alebo databáze, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Obdobne je formulované aj ustanovenie § 32 ods. 1 písm. b) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „priestupkový zákon“): Priestupku sa dopustí ten, kto neoprávnene použije dielo podľa autorského práva alebo umelecký výkon.
Neoprávneným zásahom do zákonom chránených autorských práv k dielu je uverejnenie alebo privlastnenie si autorstva k dielu, ale iba za predpokladu, že autor na toto konanie nedal súhlas, alebo nejde o zákonné výnimky použitia diela bez súhlasu autora podľa zákona č. 185/2015 Z. z. autorský zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „autorský zákon“). Spomínanými skutkovými podstatami je postihnuteľná iba prvá forma plagiátorstva. Zakúpenie si záverečnej práce nemožno považovať za neoprávnené porušovanie autorských práv v zmysle trestného zákona ako aj priestupkového zákona nakoľko predávajúci autor dobrovoľne za odplatu postúpi svoje autorské práva k záverečnej práci inej osobe. Táto oprávnene nakladá s dielom ako so svojím, čiže nedochádza k protiprávnemu konaniu[2].
Za zmienku stojí aj skutková podstata trestného činu podvodu podľa § 221 ods. 1 trestného zákona: Kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Objektom ochrany skutkovej podstaty trestného činu podvodu je majetok. V prípade, že študent vydáva prácu iného ako vlastnú s jeho povolením síce uvádza vysokú školu do omylu, ale nespôsobuje týmto konaním žiadnu materiálnu škodu na majetku. O podvod sa v tomto prípade nejedná.
Ďalším aspektom na ktorý chceme v súvislosti s písaním záverečných poukázať je čestné vyhlásenie, ktoré je zväčša súčasťou záverečnej práce. V ňom študent vyhlasuje, že svoju záverečnú prácu vypracoval samostatne pod odborným vedením školiteľa. Nejde o obligatórnu náležitosť v zmysle zákona o vysokých školách , ani vnútorných predpisov Univerzity Komenského v Bratislave, študenti ho do záverečných práv zvyknú prikladať.
Pozrime sa na čestné vyhlásenie z hľadiska právneho významu . Pre účely správneho konania je definované v § 32 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „správny poriadok“) ako jeden z podkladov pre rozhodnutie v správnom konaní. V § 39 ods. 3 správneho poriadku je ustanovené, že v čestnom vyhlásení je účastník povinný uviesť pravdivé údaje. Správny orgán musí upozorniť účastníka konania na právne následky nepravdivého čestného vyhlásenia. Tie sú uvedené v §21 ods. 1 písm. f) priestupkového zákona nasledovne: Priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne podá nepravdivú alebo neúplnú svedeckú výpoveď v správnom konaní alebo podá nepravdivé alebo neúplné vysvetlenie orgánu oprávnenému objasňovať priestupky alebo uvedie nepravdivý údaj v čestnom vyhlásení pred orgánom štátnej správy alebo obce.
Ustanovenia § 32a §39 správneho poriadku ako aj skutková podstata priestupku podľa § 21 ods. 1 písm. f) priestupkového zákona legálne definujú čestné vyhlásenia výlučne na účely správneho konania. Predmetná skutková podstata sa vzťahuje na čestné vyhlásenie podľa §39 správneho poriadku, ktoré môže správny orgán pripustiť namiesto dôkazu, ale aj iného čestného vyhlásenia, ktoré sa podáva orgánu verejnej správy[3]. Univerzita (ani jej fakulta) v prípade prijímania záverečných prác nie je orgánom verejnej správy, a nevedie správne konanie. Pravdivosť údaje, ktoré študent dobrovoľne uvedie v čestné vyhlásení, vloženom do záverečnej práce nie je nijakým spôsobom vynútiteľná. Uvedením nepravdivého údaja v takomto čestnom vyhlásení sa študent nedopúšťa priestupku, ani iného protiprávneho konania.
Z vyššie uvedeného je zrejmé, že predaj ako aj kupovanie záverečných prác nenapĺňa žiadnu zo skutkových podstát trestných činov ani priestupkov, t. z. toto konanie nie je možné postihnúť na základe všeobecne záväzných noriem trestného ani správneho práva.
Jediný spôsob ako postihnúť študenta (nie predajcu práce), ktorý použije záverečnú prácu použitú iným autorom je sankcionovanie tohto konania ako disciplinárneho priestupku v súlade s internými predpismi univerzity, resp. fakulty. Na túto skutočnosť by mali byť študenti upozornení. Je možné, že mnohí z nich si neuvedomujú, akým spôsobom môže byť použitie cudzej práce ako vlastnej sankcionované.
Ochrana autorských práv pri písaní záverečnej práce internými predpismi vysokej školy
Zákon o vysokých školách umožňuje jednotlivým vysokým školám vydávať interné právne akty , ak aj postihovať určité typy konaní formou disciplinárnych priestupkov. Všeobecne je pojem disciplinárneho priestupku študenta vysokej školy upravený v § 72 ods. 1 zákona o vysokých školách nasledovne: Disciplinárny priestupok je zavinené porušenie právnych predpisov alebo vnútorných predpisov vysokej školy alebo jej súčastí, alebo verejného poriadku. Následný ods. 2 upravuje sankcie za disciplinárny priestupok: Za disciplinárny priestupok možno uložiť študentovi niektoré z týchto disciplinárnych opatrení: a) pokarhanie, b) podmienečné vylúčenie zo štúdia s určením lehoty a podmienok, pri dodržaní ktorých bude podmienečné vylúčenie zo štúdia zrušené, c) vylúčenie zo štúdia.
Na toto všeobecné zákonné ustanovenie nadväzuje čl. 4 ods. 5 písm. e) vnútorného predpis č.8/2008 Disciplinárny poriadok Univerzity Komenského, ktorý ako interný predpis upravuje disciplinárne priestupky študentov Univerzity Komenského v Bratislave (ďalej len „disciplinárny poriadok UK“)[4]: Disciplinárnym priestupkom študenta je najmä: konanie v rozpore s dobrými mravmi v súvislosti s plnením študijných povinností, a to najmä: vydávanie cudzej práce za vlastnú, použitie cudzej práce alebo jej časti vo vlastnej práci bez príslušného odkazu na pôvodné dielo alebo doslovným použitím časti cudzej práce bez citovania pôvodného autora. O disciplinárnom previnení študenta sa vedie disciplinárne konanie, v ktorom rozhoduje disciplinárna komisia príslušnej fakulty o uložení niektorej zo sankcií v zmysle v čl.5 ods. 1 disciplinárneho poriadku UK: Za disciplinárny priestupok možno uložiť študentovi podľa závažnosti priestupku a miery zavinenia niektoré z týchto disciplinárnych opatrení: a) pokarhanie, b) podmienečné vylúčenie zo štúdia, c) vylúčenie zo štúdia.
Podľa ods. 2 spomínaného ustanovenia pri ukladaní disciplinárneho opatrenia disciplinárna komisia prihliada na charakter a závažnosť disciplinárneho priestupku, ďalej na okolnosti, za ktorých k disciplinárnemu priestupku došlo, na mieru zavinenia, na dôsledky disciplinárneho priestupku, ako aj na doterajšie správanie študenta. V tejto súvislosti je nevyhnutné poukázať ešte na ods. 8 písm. a), ktorý hovorí, že: disciplinárne opatrenie vylúčenie zo štúdia možno študentovi uložiť najmä, a úmyselne spáchal závažný disciplinárny priestupok.
Na základe predchádzajúcich ustanovení, ktoré upravujú postup disciplinárnej komisie pri rozhodovaní o disciplinárnom priestupku študenta fakulty je zrejmé, že disciplinárna komisia pri rozhodovaní o previnení študenta, ktoré by spočívalo vo vydávaní cudzej práce za vlastnú zohľadní závažnosť skutku (ide o závažné porušenie plnenia základnej povinnosti študenta – napísanie záverečnej práce), okolnosti za ktorých došlo k priestupku (záverečná práca bola zakúpená), ako aj mieru zavinenia, ktorá v tomto prípade predstavuje priamy úmysel.
Možno konštatovať že do úvahy jednoznačne prichádza uloženie najzávažnejšieho druhu sankcie podľa čl. 4. ods.1písm. c) disciplinárneho poriadku UK, t.j. vylúčenie zo štúdia.
Záver
Plagiátorstvo pri písaní záverečných vysokoškolských prác je v dnešnej modernej dobe informačných technológií stále aktuálnejšou problematikou. Je nevyhnutné rozlišovať formu neoprávneného zásahu do práv autora záverečnej práce bez súhlasu autora, a oprávnené zásahy, kedy je možné si záverečnú prácu (teda autorské právo k nej) zakúpiť. Kým prvá forma plagiátorstva je sankcionovaná normami trestného a priestupkového práva, predaj záverečných prác je v Slovenskej republike podľa stavu de lege lata nie je možné postihnúť ani ako trestný čin, ani ako priestupok. Do úvahy prichádza iba vylúčenie zo štúdia ako disciplinárne opatrenie v zmysle interných predpisov príslušnej univerzity, resp. fakulty. Disciplinárneho previnenia sa však môže dopustiť iba študent danej vysokej školy zapísaný v jej študijnom odbore.
Aké je však postavenie osôb, ktoré poskytujú službu predaja záverečných prác? V prípade, že ide o tretiu osobu, ktorá nie je študentom príslušnej univerzity, nemôže žiadnym spôsobom naplniť znaky skutkovej podstaty disciplinárneho deliktu. A keďže toto konanie nie je sankcionované zákonom, takáto osoba sa protiprávneho konania nedopúšťa, t. z. nemôže byť nijakým spôsobom postihnutá. Ponúkanie záverečných prác na predaj je de jure legálna činnosť. Pri disciplinárnych deliktoch nie je postihované ani navádzanie na spáchanie správneho deliktu, ani spolupáchateľstvo.
Podľa nášho názoru je súčasný zákonný stav nevyhovujúci. Naozaj je právne v poriadku si kúpiť záverečnú prácu? Ide o rozpor z dobrými mravmi, etickými princípmi vysokoškolského štúdia a so základným zmyslom a účelom záverečnej práce, ktorým je v prípade bakalárskej a diplomovej práce preukázať schopnosť tvorivo pracovať v príslušnom študijnom odbore, a v prípade dizertačnej práce preukazuje pripravenosť na samostatnú vedeckú a tvorivú činnosť. Má vôbec písanie záverečných prác zmysel keď postupným vývojom ide iba o akúsi „formalitu“?
Zastávame názor, že zákon o vysokých školách (prípadne iný predpis správneho práva) by mal sankcionovať kupovanie záverečných prác aj na zákonnej úrovni priestupku a neponechávať „iba“ na postih na úrovni interných predpisov vysokých škôl, ktorý nemá žiadny dosah na tretie osoby, ktoré takéto služby poskytujú. Myslíme si, že by to prispelo k zachovaniu úrovne a kvality vysokoškolského štúdia a odradilo by to študentov od navonok „lákavých“ ponúk ako obísť písanie záverečnej práce.
Autor: Mgr. Marianna Džačková (interný doktorand, Katedra správneho a environmentálneho práva, Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave)
Použitá literatúra:
Adamová, Z., Škreko, A. :Autorské právo na školách. Bratislava: Ústav informácií a prognóz školstva, 2012. ISBN: 978- 80- 7098-512-0. 105 s.
Burda, E., Čentéš, J. ,Kolesár, J. , Záhora J. kol.: Trestný zákon. Osobitná časť. Komentár. II.diel. 1.vyd. Praha: C.H. Beck, 2011, 1608 s.
Srebalová M. a kol.: Zákon o priestupkoch. Komentár. Bratislava: C.H. Beck, 2015,s.504.
Vnútorného predpis č.8/2008 Disciplinárny poriadok Univerzity Komenského
Vnútorný predpis 2/2008 Disciplinárny poriadok Univerzity Komenského v Bratislave, Právnickej fakulty.
Zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
Zákon č. 300/2001 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov
Zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších právnych predpisov
Zákona č. 185/2015 Z. z. autorský zákon v znení neskorších predpisov
[1]Adamová, Z., Škreko, A. :Autorské právo na školách. Bratislava: Ústav informácií a prognóz školstva, 2012. S.67
[2] Podľa §18 ods. 5 zákona č. 185/2015 Z. z. autorský zákon v znení neskorších predpisov: Autor môže používateľovi svojho diela udeliť súhlas so zásahom do svojich osobnostných práv.
[3] Srebalová M. a kol.: Zákon o priestupkoch. Komentár. Bratislava: C.H.Beck, 2015,s.118.
[4] Pre porovnanie totožná je aj právna úprava Právnickej fakulty UK. Pozri čl.3 ods. 5 písm. e) vnútorného predpisu 2/2008 Disciplinárny poriadok Univerzity Komenského v Bratislave, Právnickej fakulty.