V sobotu 4. novembra 2017 sa uskutočnia voľby do orgánov samosprávnych krajov (vyššie územné celky). Volebná účasť pri týchto voľbách žiaľ tradične nebýva vysoká[1], a to napriek tomu, že existuje veľa dôležitých dôvodov, pre ktoré by každý oprávnený volič k volebným schránkam rozhodne mal ísť. Tento rok pribudli kvôli zmene volebného systému dôvody ďalšie. V tomto článku niektoré tieto dôvody aspoň stručne predstavím; zároveň načrtnem niektoré dôležité úlohy samosprávnych krajov. Poznať ich je užitočné pre voliča nielen preto, aby vnímal význam krajskej samosprávy, ale aj preto, že mu ich poznanie pomôže posúdiť, nakoľko sú realistické sľuby jednotlivých kandidátov.
Samosprávny kraj ako dôležitý činiteľ pre lepší život v regiónoch
Samosprávne kraje na Slovensku existujú už šestnásť rokov[2]. Už v začiatkoch ich existencie im bolo zverených množstvo dôležitých kompetencií, ktoré predtým vykonávala najmä miestna štátna správa. Základnou ideou pri tejto decentralizácii bola myšlienka zveriť výkon niektorých úloh orgánom, ktoré sú „bližšie k ľuďom“ (subsidiarita) a myšlienka posilnenia demokracie (o regionálnych verejných službách už nemali rozhodovať úradníci štátnej správy „dosadení zhora“, ale priamo volené orgány).
Samosprávne kraje ako subjekty územnej samosprávy plnia pre svojich obyvateľov množstvo dôležitých úloh. Do ich pôsobnosti patria agendy v sociálnej oblasti, v oblasti školstva, kultúry, dopravy, zdravotníctva, či vo sfére podpory regionálneho rozvoja a cestovného ruchu.
Niektoré tieto kompetencie sú samosprávne, iné predstavujú tzv. prenesený výkon štátnej správy (čo zjednodušene povedané znamená, že štát si akoby „objednáva“ výkon týchto úloh u samosprávnych krajov a poskytuje im na ne finačné prostriedky – i v týchto prípadoch je však pochopiteľne v prvom rade zodpovednosťou samosprávneho kraja, aby tieto úlohy zabezpečil na dobrej úrovni).[3]
Sociálne služby a bývanie
V živote každého človeka môže nastať situácia, keď sa stane odkázaným na poskytovanie sociálnych služieb, prípadne bude riešiť potrebu zabezpečiť starostlivosť o svojho blízkeho. Práve samosprávne kraje sú popri obciach kľúčové pre poskytovanie sociálnych služieb obyvateľom.[4]
V rámci toho napríklad rozhodujú vo veciach registrácie poskytovateľov sociálnych služieb a vedú register poskytovateľov sociálnych služieb, ale aj zriaďujú niektoré zariadenia sociálnych služieb a v nich priamo zabezpečujú poskytovanie niektorých sociálnych služieb (útulok, domov na pol ceste, zariadenie núdzového bývania, zariadenie dočasnej starostlivosti o deti, zariadenie podporovaného bývania, rehabilitačné stredisko, domov sociálnych služieb, špecializované zariadenie a integračné centrum, prípadne aj iné).
Podieľajú sa na financovaní poskytovania sociálnych služieb súkromnými poskytovateľmi sociálnych služieb, ale napríklad aj obcami alebo nimi založenými poskytovateľmi sociálnych služieb. Dôležitou úlohou samosprávnych krajov pri poskytovaní sociálnych služieb je aj kontrola úrovne poskytovania sociálnej služby. Sú teda tými subjektmi, na ktoré sa možno obrátiť, ak napríklad máte pocit, že o vášho blízkeho nie je v zariadení sociálnych služieb dobre postarané.
Samosprávne kraje rozhodujú vo veciach životov konkrétnych ľudí – o ich odkázanosti na sociálnu službu poskytovanú v zariadení podporovaného bývania, v rehabilitačnom stredisku, v domove sociálnych služieb a v špecializovanom zariadení. Je to teda práve samosprávny kraj, od koho rozhodnutia v prípade niektorých zariadení záleží, či sa v nich „podarí umiestniť“ starkého, ktorý sa už o seba nevládze postarať. Samosprávne kraje tiež vyhotovujú posudok o odkázanosti na sociálnu službu. Vedú aj evidenciu vyhotovených posudkov o odkázanosti na sociálnu službu a evidenciu prijímateľov sociálnej služby vo svojom územnom obvode.
Samosprávne kraje sú oprávnené uchádzať sa o podporu zo Štátneho fondu rozvoja bývania na výstavbu nájomných bytov a takto pomôcť riešiť svojim obyvateľom bytovú otázku.[5]
Školstvo, kultúra, mládež a šport
Samosprávne kraje v oblasti školstva majú na starosti a zriaďujú najmä stredné školy. Ako zriaďovatelia zabezpečujú ich správu a v ich kompetencii je aj vymenúvať a odvolávať ich riaditeľov. Zriaďujú však aj iné školy a školské zariadenia (napríklad centrá voľného času, základné umelecké školy, školské internáty, zariadenia školského stravovania, školy v prírode).[6]
Samosprávne kraje sú oprávnené zriaďovať rôzne druhy kultúrnych zariadení (divadlá, múzeá, galérie, knižnice, kultúrno-osvetové zariadenia)[7]. Podporujú rozvoj kultúrnych aktivít v rámci svojho územia. Osobitne je ich úlohou zriaďovať zariadenia menšinovej kultúry.
Samosprávne kraje okrem týchto úloh plnia aj ďalšie úlohy v oblasti starostlivosti o mládež a šport.
Doprava
V mnohých regiónoch práve doprava patrí medzi „najboľavejšie“ miesta v každodennom živote. Samosprávne kraje pritom majú nástroje, ktorými môžu situácii v mnohom pomôcť.[8]
Samosprávne kraje sú podľa zákona vlastníkom ciest druhej a tretej triedy. Je preto ich úlohou zabezpečovať ich projektovanie, výstavbu, údržbu a opravy a zabezpečiť ich dobrý technický stav a zjazdnosť. Ak Vám záleží na tom, aby na cestách druhej a tretej triedy vo vašom kraji tlmiče vášho auta neničili výtlky, 4. novembra 2017 by ste nemali zostávať doma.
Pri cestách druhej a tretej triedy sa však úlohy samosprávnych krajov v oblasti dopravy ani zďaleka nekončia. Spomenúť treba najmä to, že samosprávne kraje sú zodpovedné za zabezpečenie regionálnej dopravnej obslužnosti na území kraja – majú teda za úlohu postarať sa o to, aby sa ľudia určite mali ako dopraviť do susedných miest a obcí, či už za prácou, štúdiom, alebo kvôli návšteve úradu či lekára. Túto dopravnú obslužnosť samosprávne kraje nezabezpečujú priamo, ale tak, že s oprávnenými dopravcami uzatvárajú zmluvy, na základe ktorých tento dopravca zabezpečí prevádzkovanie napríklad menej rentabilných alebo nerentabilných autobusových liniek a samosprávny kraj dopravcovi nahradí „oprávnenú stratu“. Tak sa zabezpečuje, aby sa aj z menších obcí, kde prevádzkovanie čisto komerčnej linky nie je lukratívne, ľudia mohli dostať tam, kam potrebujú.
Samosprávne kraje ďalej rozhodujú vo veciach licencií dopravcov vo vnútroštátnej pravidelnej autobusovej doprave v prípade liniek začínajúcich na území daného kraja a schvaľujú cestovné poriadky týchto liniek; ako aj vo veciach licencií na prevádzkovanie dopravy na električkových a trolejbusových linkách (i tu spolupracujú na tvorbe cestovných poriadkov).
Pokiaľ ide o električkové a trolejbusové dráhy, samosprávny kraj je v zmysle stavebného zákona a zákona o dráhach aj príslušným (špeciálnym) stavebným úradom. Ak sa teda bude vo vašom meste rekonštruovať električková trať, o stavebnom povolení rozhodne práve samosprávny kraj.
Samosprávne kraje sú dôležitými aktérmi pri vytváraní integrovaného dopravného systému v danom regióne, ktorý má okrem iného zabezpečiť dobrú nadväznosť spojov, ale i to, aby v priebehu niekoľkých minút po sebe nešli na jednej trase medzimestský autobus i regionálny vlak, a aby potom cestujúci nemuseli niekoľko hodín na ďalší spoj čakať.
Zdravotníctvo a lekárne
Samosprávne kraje vydávajú povolenia na prevádzkovanie väčšiny druhov zdravotníckych zariadení, vrátane takých bežných, ako sú ambulancie lekárov; ale aj povolenia na prevádzkovanie lekární. V prípade ambulantných zdravotníckych zariadení schvaľujú ich ordinačné hodiny; v prípade lekární prevádzkové hodiny. Ako orgány oprávnené na rozhodovanie vo veci povolení na prevádzkovanie zdravotníckych zariadení zároveň v širokom rozsahu vykonávajú kontrolu a môžu sankcionovať poskytovateľov zdravotníckej starostlivosti vo svojej pôsobnosti.
Ak sa niekto stretne s odmietnutím prijatia u lekára, ktorý ho odôvodňuje svojou kapacitnou preťaženosťou, práve samosprávny kraj musí určiť, kto tejto osobe poskytne zdravotnú starostlivosť.
Samosprávne kraje aj priamo zriaďujú niektoré druhy zdravotníckych zariadení (najmä nemocnice s poliklinikou).[9]
Iné úlohy
Samosprávne kraje obstarávajú územné plány regiónov[10], medzi ich úlohy patrí aj zabezpečovanie podpory regionálneho rozvoja[11], ako aj cezhraničnej spolupráce. Plnia úlohy aj v oblasti propagácie a rozvoja turizmu[12]. Disponujú aj nemalými prostriedkami z eurofondov.
Medzi úlohy samosprávnych krajov nepatria úlohy v oblasti verejného poriadku a bezpečnosti a samosprávne kraje ani nedisponujú vlastnými bezpečnostnými útvarmi.
Nový volebný systém pre voľby predsedov VÚC – o dôvod viac ísť voliť
V tohtoročných voľbách do orgánov samosprávnych krajov došlo k zmene volebného systému[13] a špecifikom je aj fakt, že predsedovia samosprávnych krajov a poslanci zastupiteľstiev sa budú v roku 2017 voliť na dlhšie, päťročné funkčné obdobie[14].
Zmena systému vo voľbách predsedov spočíva v prechode z dvojkolového na jednokolový volebný systém. Zvolený bude kandidát, ktorý získa jednoduchú väčšinu odovzdaných platných hlasov. To znamená, že ak sa na voľbách zúčastní povedzme štvrtina oprávnených voličov a na predsedu samosprávneho kraja kandiduje pätica približne vyrovnaných kandidátov, môže sa stať, že o tom, kto sa stane predsedom, v skutočnosti rozhodne hlas len približne piatich až šiestich percent všetkých oprávnených voličov. Preto sa každý hlas – aj ten váš – stáva obzvlášť dôležitým. Nenechajte svojich susedov a iných obyvateľov samosprávneho kraja, aby za vás zvolili predsedu samosprávneho kraja, s ktorým by ste potom možno boli päť rokov nespokojní, a využite svoje právo voliť. Nájdite si čas prečítať programy kandidátov a rozmýšľajte nad tým, čo sľubujú. Demokracia prináša voličom nielen práva, ale aj zodpovednosť za to, ako krajina, či v tomto prípade región, funguje. Zhostiť sa tejto zodpovednosti znamená nielen ísť voliť, ale aj ísť voliť dostatočne informovaný.
Autor: doc. Mgr. Ján Škrobák, PhD., Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, Katedra správneho a environmentálneho práva
Zoznam použitých prameňov
Štatistický úrad SR. Súhrnné výsledky hlasovania podľa samosprávnych krajov a za SR [cit. 2017-10-30]. URL: < http://volby.statistics.sk/osk/osk2013/VUC/Tabulka1_sk.html>
Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov
Zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení neskorších predpisov
Zákon č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky v znení neskorších predpisov
Zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov
Zákon č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov
Zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
Zákon č. 103/2014 Z. z. o divadelnej činnosti a hudobnej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 40/2015 Z. z.
Zákon č. 206/2009 Z. z. o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty v znení neskorších predpisov
Zákon č. 126/2015 Z. z. o knižniciach
Zákon č. 189/2015 Z. z. o kultúrno-osvetovej činnosti
Zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov
Zákon č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov
Zákon č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
Zákon č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach v znení neskorších predpisov
Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov)
Zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
Zákon č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
Zákon č. 539/2008 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja v znení neskorších predpisov
Zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov
Zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
[1] V roku 2013, keď sa ešte uplatňoval dvojkolový volebný systém pri voľbách predsedov samosprávnych krajov, bola pri súhrnom hodnotení za celé územie SR volebná účasť v prvom kole 20,11 %. Pozri: Štatistický úrad SR. Súhrnné výsledky hlasovania podľa samosprávnych krajov a za SR [cit. 2017-10-30]. URL: < http://volby.statistics.sk/osk/osk2013/VUC/Tabulka1_sk.html>.
[2] V roku 2001 bol schválený zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch), ktorý bol medzičasom už viac krát novelizovaný.
[3] Kompetencie samosprávnych krajov okrem zmieneného zákona o samosprávnych krajoch upravuje najmä zákon č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky v znení neskorších predpisov, ktorý bol pre decentralizáciu kľúčový, a množstvo ďalších zákonov, z ktorých niektoré zmieňujem v ďalšom texte.
[4] Kompetencie samosprávnych krajov v oblasti sociálnych služieb, ktoré tu uvádzam, sú upravené najmä v zákone č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.
[5] Zákon č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov.
[6] Zriaďovateľská pôsobnosť samosprávnych krajov k školám a školským zariadeniam je upravená v zákone č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
[7] Agendu samosprávnych krajov v oblasti kultúry upravuje viacero zákonov: zákon č. 103/2014 Z. z. o divadelnej činnosti a hudobnej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 40/2015 Z. z., zákon č. 206/2009 Z. z. o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty v znení neskorších predpisov, zákon č. 126/2015 Z. z. o knižniciach, zákon č. 189/2015 Z. z. o kultúrno-osvetovej činnosti.
[8] Kompetencie samosprávnych krajov v oblasti dopravy sú okrem iného upravené v týchto zákonoch: zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov, zákon č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov, zákon č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach v znení neskorších predpisov, ale aj v stavebnom zákone (zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov).
[9] Kompetencie samosprávnych krajov v oblasti zdravotníctva a humánnej farmácie sú upravené najmä v týchto zákonoch: zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a už zmienený zákon č. 416/2001 Z. z.
[10] Kompetencie vyplývajúce zo zákona o samosprávnych krajoch a zo stavebného zákona.
[11] Zákon č. 539/2008 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja v znení neskorších predpisov.
[12] Zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov.
[13] Voľby do orgánov samosprávnych krajov podrobnejšie upravuje šiesta časť zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
[14] Čl. 154e Ústavy Slovenskej republiky.