Právny jazyk predstavuje osobitnú formu odborného jazyka, ktorý nadobúdajú študenti práva počas štúdia. Vyznačuje sa špecializovanou slovnou zásobou, a preto je nepochybne ťažko zrozumiteľný laickej verejnosti. Právny jazyk nepatrí do bežnej slovnej zásoby. Rovnako tak právnu terminológiu zaraďujeme do špecializovanej slovnej zásoby, ktorá sa vytvára len po odbornej príprave v danom odbore. Najväčšie rozdiely medzi právnym jazykom a bežnou slovnou zásobou sú práve v slovnej zásobe, teda z lexikálneho hľadiska.
I. Právny jazyk
Právny jazyk predstavuje osobitnú formu odborného jazyka, ktorý nadobúdajú študenti práva počas štúdia. Vyznačuje sa špecializovanou slovnou zásobou, a preto je nepochybne ťažko zrozumiteľný laickej verejnosti. Právny jazyk nepatrí do bežnej slovnej zásoby. Rovnako tak právnu terminológiu zaraďujeme do špecializovanej slovnej zásoby, ktorá sa vytvára len po odbornej príprave v danom odbore. Najväčšie rozdiely medzi právnym jazykom a bežnou slovnou zásobou sú práve v slovnej zásobe, teda z lexikálneho hľadiska. Právnický štýl sa vyznačuje pojmovou nasýtenosťou, pretože v ňom prevládajú odborné výrazy. V odbornom štýle prevládajú odborné výrazy, je pojmovo nasýtený. Oproti hovorovému štýlu je odborný štýl stereotypný a schematický: striktné formulácie často pôsobia ako vopred skonštruované vzorce, ktoré treba len doplniť.[1] Hoci používanie jazyka je prevažne tvorivý proces, v rámci ktorého človek produkuje nové, vlastné vety, v právnom jazyku sa často využívajú vety, alebo ich časti, ktoré právnik používa netvorivým spôsobom, napr. ustálené slovné spojenia či jazykové šablóny. Tieto sa používajú už po desaťročia najmä kvôli ich významovej presnosti a jednoznačnosti.
Právny jazyk je v prvom rade účelový; pomocou neho vyjadrujeme právne skutočnosti čo najpresnejšie, najzrozumiteľnejšie, najstručnejšie a najjednoznačnejšie. Za základné požiadavky právneho jazyka možno považovať nasledovné atribúty:[2]
- významová presnosť,
- jednoznačnosť,
- stručnosť,
- zrozumiteľnosť,
- účelnosť
- ustálenosť,
- neexpresívnosť.
Už zo samotného vymenovania je zrejmé, že viaceré z týchto požiadaviek vyznievajú v kontraste s umeleckým štýlom, napr. polysémia výrazových prostriedkov,[3] pestrosť vyjadrovania, či metaforickosť, ktoré sú typické pre umelecký štýl. Na rozdiel od právneho jazyka je hlavným cieľom umeleckého štýlu umelecké stvárnenie skutočnosti, ktoré závisí od individuálnych vyjadrovacích postupov autora. V umeleckej literatúre sa čitateľovi sprostredkúva estetická informácia, literatúra má na čitateľa pôsobiť emocionálno-esteticky. Umelecká literatúra sa od právnej literatúry odlišuje z obsahového, sémantického, syntaktického, lexikálneho a funkčného hľadiska.
II. Vymedzenie pojmu frazeologizmus
Na tomto mieste je vhodné objasniť, čo vlastne frazeologizmus je.[4] Frazeologizmus, resp. frazeologická jednotka je ustálené slovné spojenie, ktoré sa vyznačuje obraznosťou a nerozložiteľnosťou svojho významu, ako aj expresívnosťou.[5] Z definícii vyplýva, že z hľadiska syntaktickej stavby frazeologizmu ide o zložené, viacslovné termíny, vyznačujúce sa celistvosťou pomenovania. Osobitnú skupinu príznakov frazeologickej jednotky tvoria vlastnosti vyplývajúce z jej sémantiky. Hovorí sa tu o významovej nerozložiteľnosti frazeologizmu na slová, o doslovnej nepreložiteľnosti frazeologizmu do iných jazykov, o obraznosti alebo prenesenosti významu frazeologickej jednotky. Frazeologická jednotka nie je nikdy iba priamym pomenovaním, ale vždy so sebou nesie aj isté hodnotenie, istú obraznosť, expresívnosť. Hodiť flintu do žita, objaviť Ameriku, robiť si z niekoho dobrý deň sú príkladmi frazeologizmov.
Pod frazeologizmy možno tiež zaradiť metafory. Už Aristoteles sa vo svojom diele Poetika zmieňuje o metafore a vníma ju ako tvorivý proces, pomocou ktorého ustanovuje autor podobnosti dvoch predmetov. Podľa Aristotela dobrá metafora predpokladá intuitívnu percepciu podobnosti nepodobných vecí a prostredníctvom podobnosti objasňuje.[6] Možno teda konštatovať, že metafora je geneticky príbuzná s prirovnaním. Pričom pri porovnaní sú porovnávané predmety a ich vlastnosti explicitne vyjadrené, napr. stál tam ako svieca (z takéhoto prirovnania možno identifikovať niekoľko spoločných vlastností, napr. muž stál rovno, bez pohnutia), v metafore nejde len o porovnanie dvoch predmetov, ale o prenesenie významu z jedného predmetu na iný, čím dochádza k nahradeniu ich významov, čo súvisí s tým, že pôvodný názov predmetu je prekrytý názvom iného predmetu.
III. Frazeologizmy ako súčasť právnej lexiky
Hoci som spomínala vyššie, že právny jazyk sa vyznačuje najmä oficiálnosťou, formálnosťou a pojmovosťou, a to platí všeobecne, bez ohľadu na právny systém, možno považovať za pozoruhodné, že v anglickom právnom jazyku sa často stretneme s frazeologizmami, čo vyznieva v kontraste so spomínanými atribútmi právneho jazyka. Zároveň je možné si všimnúť, že právny jazyk nie je jediný odborný jazyk, ktorý využíva frazeologizmy, napr. v informatike inštalujú fire wall, či surfujú na internete.
Ako je teda možné, že právny text, ktorý sa vyznačuje vyššie uvedenými charakteristickými vlastnosťami, obsahuje takéto výrazy? Za mnohé frazeologizmy vďačíme výrečnosti a kreativite sudcov. V odôvodnení rozsudku, ktoré je (najmä pri vyšších súdoch) niekoľkostranové, zosumarizuje sudca podstatné fakty a uvedie dôvody, ktoré ho k rozhodnutiu viedli. Často vysvetlí, prečo aplikoval príslušný právny princíp, pričom môže spomenúť iné, podobné prípady, resp. literatúru a analyzovať podobnosti, príp. rozdiely (tzv. obiter dictum). A práve pri tejto analýze často vznikajú nové, originálne výrazy a frazeologické jednotky, dochádza k tzv. frazeologizácii, čím právny jazyk získava nový rozmer.
Ako príklad možno uviesť súdny spor Chappell & Co Ltd v Nestle Co Ltd, v ktorom mal súd rozhodnúť, či obaly z čokolád Nestlé predstavujú adekvátne protiplnenie. Súd potvrdil voľnosť zmluvných strán stanoviť si podmienky transakcie a rozhodol, že za daných okolností predstavovali obaly z čokolád Nestlé adekvátne protiplnenie:
“…A contracting party can stipulate for what consideration he chooses. A peppercorn does not cease to be good consideration if it is established that the promisee does not like pepper and will throw away the corn…”
Z tohto prípadu možno odvodiť všeobecný princíp záväzný pre všetky následné podobné prípady týkajúci sa hodnoty predmetu zmluvy. Sudca v odôvodnení použil prirovnanie, z ktorého sa stal zaužívaný právny výraz – “peppercorn consideration”, čo doslova znamená “zrnko korenia ako protiplnenie,” čím mal na mysli nízku hodnotu protiplnenia, avšak zároveň postačujúcu na splnenie podmienky existencie protiplnenia v zmluve. A teda jav, ktorý dovtedy nemal zaužívaný výraz, a ktorý bolo dovtedy potrebné vyjadriť niekoľkými slovami, získal nové stručné pomenovanie, a to metaforické. V tomto prípade vznikla teda nová frazeologická jednotka, pretože bolo potrebné a užitočné výstižne pomenovať určitú situáciu, či koncept. Táto frazeologická jednotka sa stala odborným termínom, a teda súčasťou právnej lexiky. Hlavným cieľom sudcu istotne nebolo priblížiť svoje odôvodnenie umeleckému štýlu, ktorého cieľom je pôsobiť na čitateľa emocionálno-esteticky.
Na rozdiel od slovenského právneho textu, kde používanie frazeologizmov (predovšetkým metafor) nie je natoľko bežné ako v angličtine, využíva anglický právny text frazeologizmy, ktoré majú v práve presný význam a ktoré sa stali právnym termínom. Tieto jazykové prostriedky vykazujú všetky podstatné atribúty právneho termínu, a to definovateľnosť (význam termínu je definične určený) jednoznačnosť (právny termín má v príslušnom právnom odvetví ten istý význam) a ustálenosť (termín je trvalý, nemenný vo svojej podobe a význame) a významová presnosť. Právne termíny pomenúvajú právne skutočnosti a ich význam je možné presne definovať, [7] čo nepochybne platí aj pri týchto frazeologických jednotkách. Pri termínoch sa najvýraznejšie prejavuje kontrast uvedomenosti a neuvedomenosti (spontánnosti), ktorý charakterizuje vzťah medzi nadstavbovým a základným jazykom. Termíny spravidla nevznikajú spontánne v prúde reči, ale uvedomene v procese poznávania a myslenia. Podľa Mistríka je termín lexikálny prostriedok odlišujúci sa od netermínu komplexom istých znakov, napríklad významovou priezračnosťou, presnosťou, absenciou emocionálnosti či expresivity, štýlovou neutrálnosťou.[8] Posledné tri atribúty však neplatia pre frazeologické jednotky v právnych textoch.
Možno konštatovať, že frazeologizmy skrášľujú právny jazyk a zefektívňujú komunikáciu medzi právnikmi. Čitateľ bez právnického vzdelania ich významu spravidla nerozumie, pretože i keď zväčša tieto výrazy pozostávajú z lexiky patriacej k bežnej slovnej zásobe, v práve majú svoj presný význam, ktorý čitateľ z významu jednotlivých slov nevie určiť. Napríklad tzv. “pravidlo čistých rúk” – clean-hands doctrine – v anglickom práve nemá nič do činenia s osobnou hygienou, ale zabraňuje žalobcovi získať požadovaný prostriedok nápravy, ak žalobca nekonal v dobrej viere, alebo konal protiprávne v súvislosti s predmetným sporom, tzn. s „nečistými rukami“ alebo so „špinavými rukami“ (with unclean hands/with dirty hands). Tento princíp formuloval sudca v prípade Dering v Earl of Winchelsea v r. 1787: „A man must come into a Court of Equity with clean hands.“[9] Z tohto bolo odvodené vyššie spomínané pravidlo, že ten, kto sa obracia na súd kvôli náprave, nesmie sám konať protiprávne alebo v zlej viere. Obrazné pomenovanie, ktoré sa zaužívalo, je, že musí prísť s “čistými rukami.” V angličtine: He who comes to equity must come with clean hands. Podobne, význam metafory “piercing the corporate veil” si čitateľ bez právnického vzdelania nemôže odvodiť z významu jednotlivých slov alebo hľadať v bežnej slovnej zásobe podobnú metaforu s približným významom. Tento metaforický výraz má však v práve presne definovateľný význam. Ide o prelamovanie korporátnej subjektivity negovaním princípu oddelenia majetku spoločnosti a spoločníkov a princípu obmedzeného ručenia spoločníkov za záväzky spoločnosti. Inými slovami, ak súd schváli „prepichnutie korporátneho závoja”, pre spoločníkov to znamená, že veritelia budú môcť uspokojiť svoje pohľadávky z osobného majetku spoločníkov. Už samotný výraz “corporate veil” (korporátny závoj) je metaforický a prirovnáva korporátnu subjektivitu obchodnej spoločnosti k závoju, ktorý má za úlohu chrániť či skrývať osoby konajúce za obchodnú spoločnosť. Tak ako má závoj v bežnom živote funkciu chrániť alebo skrývať osobu zahalenú závojom, v práve má tiež podobnú funkciu. Keď teda súd tento závoj prepichne, závoj už tieto osoby chrániť nemôže. Pochopiteľne, doslovný preklad z angličtiny do slovenčiny vôbec nevystihuje význam tohto slovného spojenia, keďže v slovenskom práve takýto frazeologizmus označujúci opísanú situáciu neexistuje. Istotne by bolo zaujímavé vidieť reakciu slovenského sudcu, ktorý má rozhodnúť v spore, kde žalobca žiada, aby súd prepichol korporátny závoj. To je už však predmetom inej, nepochybne zaujímavej a zároveň komplikovanej problematiky, a to ekvivalencii právnych termínov a ich prekladu. Zaujímavé sú nepochybne aj geografické odchýlky v používaní tejto metafory. Američania závoj prepichujú (piercing the corporate veil), pričom Briti ho dvíhajú (lifting the corporate veil).
Americké súdy tiež formulujú nové výrazy, napr. výraz “from the four corners of the document” bol po prvýkrát použitý sudcom Najvyššieho súdu štátu Kentucky (Kentucky Supreme Court) v r. 1996 v prípade Sullivan v Wright :„…the intention of the parties is to be gathered from the four corners of the instrument.“ A tak sa zaužíval tento frazeologizmus, ktorý znamená, že význam slova, vety a pod. možno posudzovať a odvodiť len zo samotného textu predmetného dokumentu (napr. zmluvy, závetu), bez využitia iných dôkazných materiálov alebo svedkov.
Okrem súdnych rozhodnutí čerpá právny jazyk obrazné pomenovania aj z iných zdrojov. Napr. z náboženských textov bol odvodený výraz “act of God” (vyššia moc), či konať v dobrej viere – “to act in good faith”. Dokonca detská riekanka bola inšpiráciou pre pomenovanie typu doložky v kúpnej zmluve a vznikol výraz “Mother Hubbard clause”.
Hoci by sme mohli nájsť veľké množstvo všeobecných vlastností a atribútov, ktoré sú pre slovenský ako aj anglický právny jazyk rovnaké (oficiálnosť, ustálenosť a pod.), má anglický právny jazyk svoje osobitosti, ktorými sa odlišuje od slovenského právneho jazyka a jednou z nich je nepochybne i častejšie používanie frazeologizmov v práve, ktoré sa stali právnym termínom vykazujúcim všetky podstatné atribúty právneho termínu.
IV. Precedens ako ideálny prostriedok v oblasti slovotvorby nových termínov
Nie je potrebné zdôrazňovať, že právo je omnoho menej univerzálne aplikovateľné ako iné vedné odbory. Pri komparácii slovenského a anglického právneho jazyka narážame vo viacerých právnych odvetviach na rozdiely, spôsobené odlišnosťami medzi anglo-americkým právnym systémom a právom Slovenskej republiky, ktoré patrí ku kontinentálnemu právnemu systému. V anglo-americkom systéme tvoria individuálne právne akty (predovšetkým rozhodnutia súdov, tzv. precedensy) dôležitý prameň práva, pričom v kontinentálnom právnom systéme prevažujú normatívne právne akty. Tak ako v kontinentálnom právnom systéme je sudca viazaný platnými legislatívnymi pravidlami, v anglo-americkom právnom systéme je viazaný precedensami. Normatívny právny akt sa vyznačuje všeobecnosťou, pre individuálny právny akt je naopak charakteristická individualizácia a konkretizácia predmetu, na ktoré sa vzťahuje. Bhatia tento dichotomický vzťah nazýva generality (všeobecnosť) a particularity (konkrétnosť).[10] Inými slovami, naši sudcovia aplikujú všeobecné princípy na jednotlivé situácie, kým britskí sudcovia vyvodzujú všeobecné princípy z konkrétnych rozhodnutí súdov. Pochopiteľne, do zákonného ustanovenia nie je možné vložiť také množstvo detailných informácií, aké nájdeme v rozhodnutiach súdov. Práve konkrétnosť spôsobuje v právnom jazyku anglicky hovoriacich krajín väčšiu možnosť voľného vyjadrovania sa a tak väčšie príležitosti tvorby nových výrazov, ktoré právnickú terminológiu rozširujú a obohacujú.
Použitá literatúra:
Aristoteles: Poetika. Praha, Orbis 1964
Abrahámová, E: Základy právnej komunikácie. Šamorín: Heureka, 2012
Bhatia, V. J.: Analysing Genre: Language Use in Professional Settings. Longman 1993
Clements, R., Abass A.: Equity and Trusts: Text, Cases and Materials, Oxford University Press, 3. vydanie
Mistrík, J.: Encyklopédia jazykovedy. Bratislava: Vydavateľstvo Obzor, 1993
Mlacek, J.: Slovenská frazeológia, Slovenské pedagogické nakladateľstvo Bratislava, 1976
Tomášek, M.: Překlad v právní praxi. Praha: Linde, 2003
[1] Abrahámová, E: Základy právnej komunikácie. Šamorín: Heureka, 2012, s. 35
[2] Tomášek, M.: Překlad v právní praxi. Praha: Linde, 2003, s. 28
[3] Polysémii, to znamená použitiu jedného termínu na označenie viacerých pojmov sa ani v právnom jazyku nedá úplne vyhnúť, avšak je potrebné poznamenať, že hoci môže mať právny termín viacero významov, v konkrétnom právnom odvetví bude mať spravidla len jeden význam
[4] V anglicky hovoriacich krajinách uprednostňujú výraz idióm, pričom najširší význam názvu idióm je ten, keď sa ním označuje akékoľvek ustálené slovné spojenie.
[5] Mlacek, J.: Slovenská frazeológia, Slovenské pedagogické nakladateľstvo Bratislava, 1976, str. 46
[6] Aristoteles: Poetika. Praha, Orbis 1964
[7] Tomášek, M.: Překlad v právní praxi. Praha: Linde, 2003, s. 50
[8] Mistrík, J.: Encyklopédia jazykovedy. Bratislava: Vydavateľstvo Obzor, 1993, s. 448
[9] Clements, R., Abass A.: Equity and Trusts: Text, Cases and Materials, Oxford University Press, 3. vydanie, str. 35
[10] Bhatia, V. J.: Analysing Genre: Language Use in Professional Settings. Longman 1993, s. 137