Elektronická schránka v podmienkach SR – aplikačná prax

Vo svete veda a technika neustále napreduje a informatizácia spoločnosti sa dotýka viac či menej každého z nás. To sa odzrkadľuje aj v administratívnoprávnych vzťahoch ktoré vznikajú v oblasti verejnej správy. Medzinárodný pojem, ktorý vystihuje informatizáciu týchto administratívnoprávnych vzťahov, je „eGovernment“. eGoverment je využívanie informačných technológií verejnými inštitúciami pre zaistenie výmeny informácii s občanmi, súkromnými organizáciami a inými verejnými inštitúciami za účelom zvyšovania efektivity vnútorného fungovania a poskytovaní rýchlych, dostupných a kvalitných informačných služieb.[2] V podmienkach Slovenskej republiky sa to realizuje najmä prostredníctvom takzvaných prístupových miest. Jedným z prístupových miest je Ústredný portál verejnej správy (ďalej len „ÚPVS“). V praxi ho nájdeme prostredníctvom siete Internet na adrese https://www.slovensko.sk.

Podľa zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci (zákon o e-Governmente) správcom Ústredného portálu verejnej správy je Úrad vlády SR.[3] Prevádzkovateľom je Národná Agentúra pre Sieťové a Elektronické Služby (ďalej len „NASES“). Na Ústrednom portáli sa nachádzajú „spoločné moduly“[4], ktoré zabezpečujú elektronickú komunikáciu pri výkone verejnej moci. Jedným z najdôležitejších spoločných modulov je práve modul elektronických schránok. „Elektronické schránky sú elektronické úložiská správ, ktoré sú doručované majiteľovi schránky, t.j. fyzickej alebo právnickej osobe, alebo orgánu verejnej moci.“[5] Elektronickú schránku by sme si mohli zjednodušene predstaviť ako e-mailovú schránku, ktorú v dnešnej dobe využíva väčšina populácie. Môžeme ju teda prirovnať k akejsi forme oficiálnej e-mailovej schránky, ktorú zriaďuje priamo štát. Prostredníctvom elektronických schránok môžu fyzické osoby a právnické osoby komunikovať s orgánmi verejnej moci. Jedná sa o obojsmernú komunikáciu, čiže napríklad aj od fyzickej osoby k úradu, aj od úradu k fyzickej osobe. Taktiež slúžia na komunikáciu medzi orgánmi verejnej moci navzájom. Zabezpečujú elektronické doručovanie dokumentov a žiadostí s rovnakými právnymi účinkami ako pri listinnej forme ich doručovania. Funkciu elektronických schránok teda možno jednoducho prirovnať ku klasickým fyzickým poštovým schránkam, avšak s tým rozdielom, že sú v elektronickej forme, s čím je spojené množstvo výhod.[6]„Cieľom zavedenia elektronických schránok je efektívnejšia a rýchlejšia komunikácia s verejnou správou.“[7]

Ciele práce

Cieľom tejto práce je objasniť aplikačnú prax elektronických schránok v podmienkach Slovenskej republiky z pohľadu fyzických a právnických osôb. Zamerať sa na spôsob, ako si môžu elektronickú schránku aktivovať a akým spôsobom ju môžu využívať. Ďalším cieľom je poukázať na klady aj zápory elektronických schránok v podmienkach Slovenskej republiky. Vymedziť niektoré nedostatky, s ktorými sa používatelia v aplikačnej praxi mohli stretnúť a navrhnúť možné zlepšenia. Na záver porovnať fungovanie elektronických schránok Slovenskej republiky s Estónskom a Českou republikou s cieľom zamerať sa na silnejšie stránky elektronických schránok zahraničia a na základe toho zadefinovať vlastné odporúčania de lege ferenda .

S prihliadnutím na stanovené ciele sme zadefinovali nasledujúcu hypotézu, ktorá sa na konci práce buď potvrdí alebo vyvráti. „Elektronické schránky sú efektívnym nástrojom komunikácie.“

Metodika práce a metódy skúmania

Objektom skúmania tejto práce je aplikačná prax elektronických schránok v podmienkach Slovenskej republiky zameraná na ich používanie a ich pozitíva/negatíva. V prípade negatív bolo skúmanie rozšírené o hľadanie možných zlepšení.

Metodológia bola realizovaná kvalitatívnym výskumom formou dotazníkov. Respondentom bolo položených 7 otázok. Prvá slúžila na identifikáciu osoby.[8] V ďalších sa zisťovalo či postrehli nejaké softvérové problémy alebo iné ťažkosti. Otázky zisťovali aj subjektívny názor respondentov na najväčšiu výhodu a najväčšiu nevýhodu elektronických schránok a aká funkcia im v elektronickej schránke chýba. Záverečnou otázkou bolo či považujú elektronickú schránku skôr za užitočnú alebo za zbytočnú. Ďalšou metódou skúmania bola analýza odborných fór, kde užívatelia popisovali problémy, s ktorými sa stretli počas používania elektronických schránok. Metóda komparácie[9] bola využitá pri hľadaní možných riešení nedostatkov elektronických schránok.

1. Zriadenie elektronickej schránky

„Elektronické schránky sa zriaďujú orgánu verejnej moci, právnickej osobe, fyzickej osobe, podnikateľovi, subjektu medzinárodného práva, organizačnej zložke alebo organizácii podľa § 12 ods. 6 a tým, o ktorých to ustanoví osobitný predpis.“[10] Elektronické schránky sa zriaďujú bezodkladne po tom ako sa správca modulu (Úrad vlády SR, ale zriaďuje ich prostredníctvom NASES) dozvie o vzniku orgánu verejnej moci, právnickej osoby, zapísanej organizačnej zložky, oprávnenia na podnikanie fyzickej osoby. Pokiaľ ide o fyzickú osobu, ktorá je občanom Slovenskej republiky, tej zriaďuje elektronickú schránku v deň dosiahnutia 18. roku života, pokiaľ ide o elektronickú schránku fyzickej osoby, ktorá nie je podnikateľom. V tejto súvislosti možno konštatovať, že keď majú všetky fyzické osoby, ktoré dovŕšili 18. rok života, zriadenú elektronickú schránku, bolo by vhodné aby aj všetky takéto fyzické osoby mali prístup k internetu. Z Eurostatu vyplýva že v roku 2014 malo len viac ako 75% slovenských domácností prístup k internetu.[11] 

Elektronická schránka sa zriaďuje do 5 dní odo dňa doručenia žiadosti o zriadenie elektronickej schránky. Ide o žiadosti: a)subjektov medzinárodného práva, b) právnickej osoby, ktorá nemá sídlo na území SR, c) fyzickú osobu, ktorá nie je štátnym občanom SR, d) toho o kom to ustanoví osobitný predpis.

Osoba, ktorej sa zriaďuje elektronická schránka, sa stáva majiteľom schránky. „Každému je možné zriadiť len jednu elektronickú schránku pre jedno právne postavenie. Ak je majiteľ elektronickej schránky súčasne osobou vo viacerých právnych postaveniach, zriaďuje sa mu elektronická schránka pre každé z týchto právnych postavení.“[12] Z uvedeného vyplýva, že napríklad ak pôjde o fyzickú osobu notára, budú zriadené tri elektronické schránky, pre orgán verejnej moci, pre podnikateľa a pre fyzickú osobu.

Koncom septembra 2016 bolo spolu zriadených viac ako 5,8 milióna elektronických schránok.  K 14.11. 2016 NASES zriadilo 270 300 elektronických schránok pre právnické osoby zapísané v ORSR. „Elektronická schránka sa zriaďuje bezodplatne.“[13] Majiteľom elektronickej schránky sa stáva každý, komu bola zriadená.  Nemožno ju chápať ako predmet vlastníckeho práva a disponovať ňou možno len spôsobom, ktorý ustanovuje vyššie spomínaný zákon o e-Governmente. Majiteľ teda primárne disponuje len s obsahom schránky a samotnú schránku užíva, ale ďalšie scudzovacie a dispozičné práva voči nej nemá. Takýto vzťah je veľmi podobný vzťahu majiteľa bankového účtu k bankovému účtu. 

Treba ale podotknúť, že zriadenie elektronickej schránky neznamená jej aktívnu plnohodnotnú činnosť. Tá nastáva až, keď je aktivovaná na doručovanie. Vo fáze kedy je elektronická schránka len zriadená, môžeme povedať, že existuje, ale ešte nie je priamo využívaná na obojsmernú komunikáciu. Elektronická schránka má teda dvojúrovňovú logiku. Zriadenie a aktiváciu. Po zriadení elektronickej schránky má majiteľ alebo ním splnomocnená osoba možnosť po autentifikácií do nej pristupovať. “Po aktivácii elektronickej schránky sú do nej zasielané elektronické dokumenty (správy), ktoré je potrebné majiteľovi schránky doručovať a dokumenty určené na doručenie do vlastných rúk je možné v elektronickej schránke elektronicky preberať splnomocnenými osobami.“[14]

2. Aktivácia a prístup do elektronickej schránky

Aktiváciou elektronickej schránky rozumieme proces, ktorým sa umožní jej využívanie na elektronické doručovanie. Hovoríme teda o elektronickom doručovaní, ktoré nahrádza klasické doručovanie vykonávané prostredníctvom pošty. „Doručovanie je postup správneho orgánu, ktorým upovedomuje adresátov (najčastejšie účastníkov konania a tiež iné osoby) o úradných úkonoch a významne ovplyvňuje dĺžku správneho konania.“[15] Ako z definície vyplýva, tak doručovanie významne ovplyvňuje dĺžku správneho konania. Práve elektronické doručovanie, ktoré by malo byť rýchlejšie ako doručovanie prostredníctvom pošty, má potenciál aby sa správne konanie zrýchlilo. Elektronické doručovanie do elektronickej schránky sa ale nešpecializuje len na komunikáciu so správnym orgánom, ale aj napríklad so súdmi. Ako vyplýva zo zákona e-Governmente, od 1. novembra 2016 majú všetky orgány verejnej moci povinnosť doručovať elektronicky pokiaľ je elektronická schránka aktivovaná.[16] Teda aj súdy majú povinnosť zasielať rozhodnutia alebo výzvy do aktivovanej elektronickej schránky a nastavajú rovnaké právne účinky ako keby tieto písomnosti boli doručené v obálke do poštovej schránky.[17] „Prostredníctvom aktivovanej elektronickej schránky je možné od orgánov verejnej moci prijímať elektronické rozhodnutia, ktoré majú rovnaký právny účinok, ako keby boli doručené v listinnej forme.“[18]

Proces aktivácie elektronickej schránky v prípade právnických osôb, zapísaných organizačných zložiek a orgánov verejnej moci začína úkonom správcu modulu elektronických schránok, ktorý vykoná súčasne so zriadením elektronickej schránky.  Proces končí prvým prístupom oprávnenej osoby do elektronickej schránky, najneskôr však uplynutím desiateho dňa odo dňa vykonania úkonu správcu modulu elektronických schránok. Kľúčom k vstupu do elektronickej schránky je aktivovaný občiansky preukaz s čipom (ďalej už len „e-ID“) s bezpečnostným osobným kódom (ďalej už len „BOK“), čítačku čipových kariet kompatibilnú s e-ID a inštalácia príslušného softvérového vybavenia pre prácu s e-ID. Jedná sa najmä o softvér – aplikáciu eID klient, ktorý slúži na prihlasovanie, a ovládače k čítačke kariet. Toto softvérové vybavenie je k dispozícií na stránke slovensko.sk v časti „Na stiahnutie“. E-ID a BOK je možné si vybaviť na oddelení dokladov Okresného riaditeľstva Policajného zboru alebo v kontaktných centrách Ministerstva vnútra SR. Bez e-ID a BOK-u nie je možné do schránky pristupovať a kontrolovať jej obsah. Namiesto e-ID môže slúžiť pre cudzincov s pobytom na Slovensku aj elektronický doklad o pobyte, tzv. eDoPP . Čítačku čipových kariet kompatibilnú s e-ID možno dostať na okresnom riaditeľstve Policajného zboru, avšak len do vyčerpania zásob. V prípade, že okresné riaditeľstvo čítačky nemôže poskytnúť, je na subjekte, aby si zabezpečil kompatibilnú čítačku sám. Prístup do elektronickej schránky právnickej osoby má automaticky jej štatutárny zástupca alebo ním poverená osoba.

Pokiaľ ide o inú elektronickú schránku ako právnických osôb, zapísaných organizačných zložiek a orgánov verejnej, spomínaný úkon správcu modulu sa vykoná na žiadosť majiteľa elektronickej schránky. Čiže občania a podnikajúce fyzické osoby môžu o aktiváciu požiadať kedykoľvek na stránke slovensko.sk. Na prístup do schránky ale taktiež potrebujú vyššie uvedené podmienky ako e-ID, BOK atď.

2.1 Aktivácia elektronickej schránky právnickej osoby

Novela zákona o e-Governmente ( 374/2016 Z. z) prináša legislatívnu zmenu, ktorá upravuje aktiváciu elektronických schránok právnických osôb. Všetky zriadené schránky právnických osôb zapísaných v ORSR budú po 1. júli 2017 povinne aktivované, pričom nebude potrebný žiaden úkon majiteľa schránky. Termín aktivácie elektronických schránok právnických osôb bol pred prijatím novely stanovený na 1. januára 2017.  Zo všeobecnej časti dôvodovej správy k vyššie spomínanej novele zákona vyplýva, že cieľom tohto zákona je uľahčiť situáciu pri aktivácií elektronickej schránky všetkým subjektom, ktorým sa zo zákona aktivuje povinne. Teda v tomto prípade najmä právnickým osobám. Zmena termínu je odôvodnená najmä nízkou pripravenosťou štatutárov právnických osôb a to napriek obrovskej mediálnej kampani. Ku dňu 26. januára 2017 z 211-tisíc štatutárov, ktorí majú právo vstupovať do cca 270-tisíc elektronických schránok, len 94-tisíc sa vedia prihlásiť do svojej e-schránky. Čiže vlastnia e-ID, a bol im už aj vydaný BOK. 37 600 štatutárov má e-ID, no bez aktivovaného BOK-u.

„Zavádza sa pravidlo desiatich dní, ktoré znamená, že po tom, ako sa na strane správcu modulu elektronických schránok urobí úkon k tomu, aby sa do schránky dalo doručovať, začne plynúť lehota 10 dní, v rámci ktorej má majiteľ schránky čas na organizačné zabezpečenie preberania elektronických správ.“[19] Toto pravidlo desiatich dní je určené len pre elektronické schránky právnických osôb, zapísaných organizačných zložiek a orgánov verejnej moci. Ďalšou novinkou je prechodné ustanovenie, podľa ktorého elektronické schránky právnických osôb zapísaných v ORSR, ktoré k 31. decembru 2016 nie sú aktivované, bude vyššie uvedená lehota plynúť až do 30. júna 2017. 

Podľa informácií z NASES k 28. novembru 2016 bolo reálne aktivovaných iba 17 800 elektronických schránok.[20] Čo tvorí iba 6,5 % z celkového počtu zriadených elektronických schránok právnických osôb zapísaných v ORSR. Jedným z krokov aby sa počty aktivovaných elektronických schránok zvýšili v prechodnom období do 1. júla 2017 je krok, ktorým NASES navýšil hodiny Ústredného kontaktného centra, „a to každú stredu až do 22.00 hodiny, a pre časovo zaneprázdnených občanov, prípadne podnikateľov tak vytvorila možnosť poradiť sa s problémom s elektronickou schránkou aj vo večerných hodinách.“[21]

Problematickejší  je prístup zahraničných štatutárov, podnikajúcich na Slovensku, do elektronických stránok, ktorý nedisponujú ani e-ID ani eDoPP. Potrebujú k nemu náhradný identifikátor, ktorý by mal fungovať rovnako ako e-ID alebo eDoPP. Ku dňu 28. februára 2017 však takáto náhrada stále nebola k dispozícií.. Jediný spôsob, ktorý zahraničný štatutári v takejto patovej situácií mali, je splnomocniť preberania úradnej pošty slovenských kolegov. V takejto situácií sa nachádzalo zhruba 15-tisíc zahraničných štatutárov. NASES informuje, že od 1. marca 2017 ministerstvo vnútra bude vydávať alternatívny autentifikátor ako tretiu formu elektronickej identifikačnej karty s čipom umožňujúcej prihlásenie do elektronickej schránky.[22]

Ďalšou etapou je aktivácia elektronických schránok právnických osôb so sídlom na území Slovenskej republiky, ktoré nie sú zapísané v ORSR. Tie budú, podľa platného právneho stavu, automaticky aktivované na doručovanie 1. mája 2018. Ide napríklad o neziskové organizácie, nadácie, občianske združenia a podobne. Do uvedeného termínu si budú môcť tieto subjekty aktivovať elektronickú schránku dobrovoľne, prostredníctvom na to určenej funkcie elektronickej schránky. Tento posun termínu povinnej aktivácie priniesol zákon č. 272/2016 Z.z.[23] Z dôvodovej správy k tomuto zákonu vyplýva, že účelom posunu termínu je snaha o zavedenie povinného používania elektronickej schránky až v momente dostatočného rozšírenia autentifikačných prostriedkov.[24] Ide o vhodné riešenie najmä vzhľadom na zásadnú zmenu komunikácie so štátom.

2.2 Aktivácia elektronickej schránky fyzickej osoby

Aktiváciou elektronickej schránky na doručovanie sa občanovi SR umožní využívať schránku na elektronické doručovanie elektronického úradného dokumentu (napríklad rozhodnutia), elektronického podania a elektronickej doručenky. Doručené rozhodnutia do aktivovanej schránky od orgánov verejnej moci majú rovnaký právny účinok akoby boli doručené v listinnej forme. Na aktiváciu elektronickej schránky rovnako ako na prístup (ako je uvedené vyššie) je potrebné vlastniť kartu e-ID, mať aktivovaný BOK, mať nainštalovanú aplikáciu eID klient, ktorá je k dispozícií aj s potrebnými ovládačmi k čítačke kariet na stránke slovensko.sk a vlastniť čítačku čipových kariet. Tento prístup k elektronickej schránke sa môže zdať príliš komplikovaný, keďže napríklad v susednej Českej republike na prihlásenie stačí meno a heslo podobne ako u internetbankingu. E-ID spolu s BOK-om môže predstavovať nepohodlnejšie riešenie, ale rozhodne je bezpečnejšie.

„Občan SR nemá svoju schránku automaticky aktivovanú na doručovanie pri jej zriadení. Na to, aby si schránku na doručovanie aktivoval, musí o to požiadať prostredníctvom aktivačnej funkcie schránky. Elektronická schránka mu bude aktivovaná na doručovanie bezodplatne ku dňu, ktorý uvedie v žiadosti, najskôr tretí pracovný deň po doručení žiadosti.“[25] Žiadosť o aktiváciu elektronickej schránky na doručovanie môže požiadať výhradne jej majiteľ. Majiteľom rozumieme fyzickú osobu, ktorej bola schránka zriadená. Osoby, ktoré boli oprávnené na úplný alebo čiastočný prístup k elektronickej schránke jej majiteľa, nemajú oprávnenie takúto elektronickú schránku aktivovať na doručovanie. Pri žiadosti o aktiváciu je potrebné sa najprv prihlásiť na ústrednom portáli verejnej správy (ďalej už len „ÚPVS“) na adrese www.slovensko.sk. Po stlačení tlačidla „Prihlásiť sa na portál“ občan bude vyzvaný na pripojenie čítačky do svojho počítača a vloženie svojho e-ID do čítačky kariet. Následne zadá 6-miestny BOK. Pokiaľ vystupuje iba ako jeden subjekt (teda napríklad ako fyzická osoba), po prihlásení bude priamo presmerovaný na úvodnú stránku ÚPVS. V prípade ak fyzická osoba, je majiteľom aj schránky právnickej osoby, tak stránka ponúkne výber subjektu na prihlásenie, keďže elektronická schránka bola zriadená pre každú z týchto právnych foriem. Po presmerovaní na úvodnú stránku ÚPVS sa do elektronickej schránky dostane kliknutím na tlačidlo „Zobraziť elektronickú schránku“.

V sekcií „Nastavenia“ sa nachádza informácia o tom, či je elektronická schránka aktivovaná na doručovanie. Existujú dva spôsoby, ktorými je možné aktivovať elektronickú schránku na doručovanie. 1. spôsobom je po vstupe do elektronickej schránky stlačenie tlačidla „Aktivovať schránku“. Následne bude občan presmerovaný priamo na formulár „Žiadosť o aktiváciu elektronickej schránky“, kde zaškrtne „Žiadam o aktiváciu elektronickej schránky“ a zvolí si dátum, od ktorého žiada elektronickú schránku aktivovať na doručovanie. Elektronická schránka bude aktivovaná v deň, ktorý sa uviedol, najskôr však ale na tretí pracovný deň po doručení žiadosti. Následne zaklikne na „Odoslať správu“. Systém opäť vyzve majiteľa schránky na zadanie BOK-u. 2. spôsob je odlišný od prvého iba od spôsobu presmerovania na formulár „Žiadosť o aktiváciu elektronickej schránky“. Touto cestou tak dosiahne stlačením „Nastavenia“, následne kliknutím na „Vytvorenie žiadosti“ a vybratím si z ponuky „Žiadosť o aktiváciu elektronickej schránky“. Ďalší postup je zhodný s prvým spôsobom. Príslušná žiadosť sa uloží v odoslaných správach elektronickej schránky. Následne po odoslaní žiadosti príde informácia o prijatí žiadosti na spracovanie ÚPVS. V deň aktivácie bude do elektronickej schránky zaslaná informácia o zrealizovaní aktivácie na doručovanie. Zmenu stavu elektronickej schránky možno skontrolovať v sekcií „Nastavenia“, kde by mal byť uvedený nový stav aktivácie schránky na doručovanie – „aktivovaná“.

3. Funkcie elektronickej schránky

Po úspešnom prihlásení do aktivovanej schránky sa majiteľovi schránky alebo poverenej osobe zobrazí detail elektronickej schránky. Každá elektronická schránka obsahuje 3 hlavné priečinky. Prijaté správy, odoslané správy a rozpracované správy. Vyzerá to veľmi podobne ako bežná e-mailová schránka, ktorú v dnešnej dobe využíva už väčšina populácie. V priečinku prijaté správy si možno prezerať došlú poštu teda napríklad úradné rozhodnutia. V odoslaných správach sa nachádzajú všetky odoslané správy zo schránky a v rozpracovaných je možné nájsť správy, ktoré si používateľ uložil ako rozpracované. Inak povedané podania, ktoré ešte neboli odoslané. Tieto priečinky nie je možné vymazať a ani im nastaviť pravidlá na doručovanie správ. „Za názvom každého priečinka sa zobrazuje počet správ, ktoré priečinok obsahuje X/Y, kde X je počet nových neprečítaných správ v priečinku a Y je celkový počet správ v priečinku. V prípade doručenia novej správy je počet zvýraznený.“[26]

S priečinkami nepochybne súvisí aj úložná kapacita, ktorú upravuje vyhláška úradu vlády Slovenskej republiky (ďalej len „ÚV SR“). „Základná úložná kapacita elektronickej schránky pre osobu, ktorá nie je orgánom verejnej moci, je 1 GB.“[27] Túto úložnú kapacitu je podľa vyhlášky možné aj navýšiť a to na obdobie jedného roka. Osoba iná ako orgán verejnej moci uhrádza náklady za zvýšenie kapacity. Vyhláška upravuje 3 zvýšenia a to: o 1 GB za 10 eur, o 10 GB za 100 eur a 100 GB za 1000 eur. Pod hlavnými priečinkami je aktuálne využitie kapacity schránky veľmi prehľadne vidieť v percentách. Je možné si teda sledovať aktuálnu voľnú kapacitu a poprípade vymazať prečítanú poštu. Ak napriek tomu dosiahne schránka 80% zaplnenia, postup upravuje vyhláška ÚV SR. „Úrad vlády prostredníctvom modulu elektronických schránok pri dosiahnutí úrovne 80 % úložnej kapacity elektronickej schránky zasiela majiteľovi elektronickej schránky notifikáciu o tejto skutočnosti.“[28] V prípade, že majiteľ schránky danú situáciu nerieši a schránka sa zaplní na kritickú úroveň 90% kapacity tak ÚV SR zabezpečuje odstránenie najstarších prečítaných správ a notifikácií.

3.1 Operácie so správami

Zvolením konkrétneho priečinka sa zobrazí zoznam správ, ktoré sa nachádzajú v priečinku. Tento zoznam správ je rozdelený do stĺpcov a riadkov. Každý riadok predstavuje jeden záznam o správe a stĺpec predstavuje jednotlivé polia správy. V tomto zozname správ sa nachádzajú špecifické informácie o správe. A to napríklad ako identifikáciu odosielateľa, predmet správy, dátum doručenia, veľkosť správy v kB a podobne. Zoznam správ umožňuje aj vyhľadávať konkrétnu správu podľa jednotlivých stĺpcov. Čiže napríklad podľa odosielateľa, dátumu, predmetu či veľkosti správy. Nevýhodou je že treba zadávať údaj na vyhľadávanie konkrétne. Napríklad pri dátume nestačí zadať september 2014 ale vyhľadať je možné jedine pri zadaní celého dátumu hľadanej správy teda 03.09.2014. To pri hľadaní správ je pre používateľa menej užitočné ako keby stačilo zadať len rok alebo mesiac a rok. Vyhľadávať správy je možné aj „fulltextovo“ samozrejme s použitím diakritiky, vtedy sa načítajú správy, ktoré obsahujú hľadaný výraz. Elektronické správy sa dajú v rámci prehľadnosti ďalej rozčleniť do vlastne zadefinovaných priečinkov. Ďalšou možnosťou je vymazať označené správy.

Po zakliknutí na konkrétny riadok sa otvorí detail správy. Ten obsahuje predmet, odosielateľa/prijímateľa, dátum a čas prijatia/odoslania, text správy, prílohy správy a zoznam súvisiacich správ. Prílohy zo správ je možné stiahnuť priamo do počítača. Detail správy umožňuje správu vytlačiť alebo uložiť. Žiaľ v detaile správy chýba tlačidlo „forward“ na ktoré sme zvyknutý z bežných e-mailových schránok. Čiže napríklad preposlať správu touto cestou zodpovednému pracovníkovi vo firme majiteľa schránky nie je možné.

3.2 Pridelenie oprávnení k elektronickej schránke

Jednou z funkcií elektronických schránok je prideliť oprávnenia na celú elektronickú schránku a na jej všetky priečinky pre vybranú fyzickú alebo právnickú osobu. Prostredníctvom formulára na udelenie oprávnení sa vytvára žiadosť o zastupovanie pre daného používateľa, ktorému sa prideľujú oprávnenia. Následne možno zvoliť aké oprávnenia sa budú prideľovať. Môže ísť o oprávnenie čítať správy, vymazať správy, spravovať pod priečinky alebo nahrávať správy. Osoba s čiastočným oprávnením môže taktiež odosielať podania z elektronickej schránky. Nemôže však potvrdzovať doručenky, ktoré sú vlastne akýmsi potvrdením prevzatia rozhodnutia orgánu verejnej moci určeným do vlastných rúk.

3.3 Notifikácie

Ako je uvedené vyššie pomocou elektronickej schránky je možné prijímať elektronické rozhodnutia, ktoré majú rovnaký právny účinok, ako keby boli doručené v listinnej forme. Podobne ako pri listinnom aj pri elektronickom doručovaní platí takzvaná fikcia doručenia. Upravuje ju zákon o e-Governmente pričom rozlišuje lehotu, po ktorej platí fikcia doručenia. Pokiaľ je adresátom orgán verejnej moci, tak elektronická úradná správa, vrátane všetkých elektronických dokumentov sa považuje za doručenú dňom uloženia elektronickej úradnej správy. [29] Ak nie je adresátom orgán verejnej moci rozlišuje lehotu podľa toho či ide o elektronické doručenie do vlastných rúk alebo o obyčajné doručovanie. Pri obyčajnom doručovaní, nastáva fikcia doručenia deň bezprostredne nasledujúci po uložení elektronickej úradnej správy. Pri doručení do vlastných rúk sa správa považuje za doručenú buď potvrdením elektronickej doručenky alebo márnym uplynutím úložnej lehoty podľa toho ktorá skutočnosť sa stane skôr. Doručenku je prijímateľ povinný potvrdiť pred sprístupnením elektronického dokumentu. Prijímateľ potvrdzuje doručenku prostredníctvom na to určenej funkcie a následne sa doručenka odošle odosielateľovi s informáciami o čase kedy nastalo elektronické doručenie, kto je osoba prijímateľa a odosielateľa a údaje o elektronickej správe a elektronických dokumentoch, ktoré sa elektronicky doručujú. „Úložnou lehotou na účely tohto zákona je lehota, počas ktorej je uložená elektronická úradná správa považovaná za nedoručenú. Úložná lehota je 15 dní odo dňa nasledujúceho po dni uloženia elektronickej úradnej správy, ak osobitný predpis neustanovuje inú lehotu.“[30]   Práve notifikácie môžu zabezpečiť, že adresát si skutočne elektronickú správu prečíta a nezmešká žiadnu lehotu súvisiacu napríklad s odvolaním. Zákon o e-Governemnte definuje notifikáciu nasledovne. „Notifikáciou je na účely tohto zákona právne nezáväzná informácia, ktorú zasiela orgán verejnej moci a ktorej obsah ustanovuje zákon.“[31] Notifikácia neobsahuje žiadne bližšie informácie o elektronickej správe, iba informuje že do elektronickej schránky bola prijatá nejaká nová správa. Ide vlastne o veľkú pomôcku pre užívateľov, vďaka ktorej nebudú musieť pravidelne kontrolovať svoju elektronickú schránku kvôli novej pošte. Namiesto toho môžu počkať na informáciu o novej správe prostredníctvom SMS alebo e-mailu. Teda v elektronickej schránke je možné bezplatne aktivovať notifikácie na e-mail a na mobilný telefón prostredníctvom SMS. Stačí len v „Nastaveniach“ elektronickej schránky označiť „Zasielať notifikáciu prostredníctvom notifikačného modulu“. Notifikačným kanálom rozumieme vybraný preferovaný kanál. Čiže SMS alebo e-mail, ktoré sa nastavujú v sekcií „Môj profil“. Okrem toho sa notifikácia zasiela vždy aj do elektronickej schránky adresáta. To sa ale môže zdať zbytočné keďže adresát ak už je prihlásený v elektronickej schránke tak je nová správa vyznačená a ľahko postrehnuteľná. Naopak notifikačná správa zväčšuje počet správ a tým zmenšuje prehľad v elektronickej schránke a koniec koncov aj spotrebúva úložnú kapacitu. Notifikácie je možné nastaviť na zasielanie v prípade novej správy alebo v prípade presunu správy do iného priečinku. Keďže notifikácie sú iba možnosťou, tak na ich aktiváciu je potrebný vyššie uvedený úkon v nastaveniach. To upravuje aj zákon. „Každý, kto má záujem prijímať notifikácie, je povinný zaregistrovať sa na účely zasielania notifikácií alebo si zvoliť možnosť zasielania notifikácií v konkrétnej veci v elektronickom podaní.“[32]

3.4 Odosielanie elektronických správ štátnym inštitúciám

Jednou z ďalších odlišností elektronickej schránky od e-mailovej schránky je, že elektronická schránka neponúka priamo odoslanie správy alebo napísanie správy. Odosielanie elektronických správ štátnym inštitúciám je možné na webe www.slovensko.sk pomocou príslušných formulárov. „Web www.slovensko.sk má určitú grafiku, systém a logiku. Čím hlbšie sa však preklikávate v snahe objaviť odosielací formulár, tým viac sa grafika a prehľadnosť zhoršuje. Formuláre jednotlivých úradov sú na stránku www.slovensko.sk totiž iba prilepené z ich pôvodných miest, ktoré si spravujú jednotlivé inštitúcie sami.“[33] To je dôvodom prečo rôzne formuláre sa navzájom od seba graficky líšia a sú odlišné od dizajnu úvodnej stránky. Na problematiku rôznorodosti formulárov reagoval v rozhovore aj Michal Blažej, zakladateľ a manažér agentúry, ktorá testovala štátny web www.slovensko.sk. „Tých formulárov je tak veľa, že by to trvalo veľmi dlho, kým by sa všetky služby preniesli na Slovensko.sk. Bolo by to super, no nevidím to v horizonte najbližších rokov.“[34] Pri niektorých formulároch teda web www.slovensko.sk presmeruje na iný web, čo môže pre používateľa pôsobiť zmätočne a koniec koncov to môže byť aj bezpečnostným rizikom. Pomôcť by tomu mohlo vytvorenie spoločného grafického dizajnu pre všetky rezortné weby, kde by boli zadefinované typy písma, spoločné farby a logika navigácie.

Na odoslanie formuláru je potrebný kvalifikovaný elektronický podpis. Používanie elektronického podpisu od 01.júla 2016 upravuje na európskej úrovni „Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 910/2014 z 23. júla 2014 (eIDAS)“, z ktorého vychádza slovenský zákon č. 272/2016 o dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o dôveryhodných službách). Kvalifikovaný elektronický podpis je ekvivalentom vlastnoručného podpisu a  v podstate obmenou staršieho zaručeného elektronického podpisu. Vytvára sa pomocou kvalifikovaného zariadenia na vyhotovenie elektronického podpisu teda napríklad čipovej karty a kvalifikovaného certifikátu pre elektronický podpis. O tento certifikát je možné si požiadať spolu s vydaním e-ID.

4. Deaktivácia a zrušenie elektronickej schránky

„Deaktiváciou elektronickej schránky je úkon, ktorým sa zabezpečí, aby elektronickú schránku nebolo možné ďalej použiť na účely elektronického doručovania, pričom prístup do nej a jej obsah tým nie sú dotknuté.“[35]  Obsah elektronickej schránky teda zostane zachovaný. Schránka sa deaktivuje v prípadoch, keď nastanú udalosti ako smrť fyzickej osoby, fyzická osoba je vyhlásená právoplatným rozhodnutím za mŕtvu alebo v prípade právoplatnosti rozhodnutia o pozbavení spôsobilosti na právne úkony. Schránku sa taktiež deaktivuje na žiadosť majiteľa. Avšak osoby, ktoré majú zákonom stanovenú povinnosť mať aktivovanú schránku, si takúto možnosť uplatniť nemôžu. Teda napríklad právnické osoby po 1. júli 2017 si nebudú môcť deaktivovať svoju elektronickú schránku.

Deaktivovanú elektronickú schránku možno opätovne aktivovať. Môže o ňu majiteľ schránky požiadať, ale až po uplynutí 6 mesiacov od deaktivácie. Tento úkon je ale už spoplatnený správnym poplatkom, na rozdiel od prvotnej aktivácie. Bezodplatne sa schránka opätovne aktivuje jedine ak rozhodnutie o vyhlásení za mŕtveho alebo pozbavenia spôsobilosti na právne úkony je zrušené. K zrušeniu elektronickej schránky a teda aj k výmazu jej obsahu dôjde po uplynutí troch rokov od smrti majiteľa schránky alebo od právoplatného rozhodnutia o vyhlásení za mŕtveho.

5. Porovnanie s elektronickými schránkami v zahraničí

5.1 Estónsko

Pri porovnávaní so zahraničím musíme určite spomenúť Estónsko, ktoré patrí k jedným z najrozvinutejších e-society na svete. V Estónsku má pravidelný prístup na internet 99% fyzických osôb vo veku 16 až 74 rokov a dokonca až 100% škôl. K tejto štatistike nepochybne prispeli verejné kurzy internetovej gramotnosti, ktoré boli poskytované zadarmo. Na Slovensku poskytuje NASES školenia ku elektronickým schránkam pre orgány verejnej moci zadarmo ale pre verejnosť už je školenie spoplatnené 50 eurami na osobu.[36]

Bránou do celého e-Estonia je portál „eesti.ee“, ktorý funguje od roku 2003. Portál umožňuje 99% štátnych služieb. Patria k nim aj také funkcie ako i-Voting[37] alebo e-Tax board[38]. Práva e-Tax board bol jedným z dôvodov prečo elektronizácia začala byť v Estónsku tak populárna. Daňové priznanie podáva prostredníctvom e-Tax board 97% osôb.

ID-Card s čipom vlastní až 94% osôb a 60% ho aktívne dennodenne používa bez bezpečnostného incidentu od roku 2002.[39] Ten ale nie je jedinou cestou k prihláseniu do „eesti.ee“. Ďalej sa možno prihlásiť pomocou „Mobile-ID“ a prostredníctvom banky. „Mobile-ID“ funguje na princípe špeciálne aktivovanej SIM karty, ktorý supluje ID-Card s čítačkou kariet. Prihlasovanie pomocou banky pramení z faktu, že e-Estonia bola vybudovaná aj vďaka pomoci estónskych bánk. Preto prihlásenie sa do internet bankingu taktiež môže suplovať klasické prihlásenie pomocou ID-Card a čítačky.

5.2 Česká republika

Už v predošlom texte sme načrtli niektoré klady e-Govermentu v Českej republike. V týchto podmienkach ale nehovoríme o „elektronických schránkach“ ale o „dátových schránkach“. Ku 27.2 evidujú 797 105 zriadených dátových schránok.[40] FO sa ale dátové schránky nezriaďujú automaticky ale len na žiadosť. Takéto zriadené dátové schránky sú aktívne prvým prihlásením osoby alebo 15 dní od doručenia prístupových údajov.[41] Teda môžeme konštatovať, že sa jedná o 797 105 aktivovaných dátových schránok. Užitočné môže byť, že „Portál Veřejné Správy“ obsahuje zoznam majiteľov dátových schránok.

Prihlasovanie do dátovej schránky teda prebieha pomocou prístupových údajov, ktoré tvorí užívateľské meno a bezpečnostné heslo.[42] To môže byť menej bezpečné ako prihlasovanie pomocou e-ID, ale rieši to problémy vznikajúce ohľadom nedostatku čítačiek kariet a komplikovanosťou softvérového vybavenia k týmto čítačkám. Avšak aj tu je možné alternatívne prihlasovanie. Prvou alternatívou je prihlásenie pomocou prístupových údajov + SMS kód. Druhou alternatívou sú prístupové údaje + bezpečnostný kód, ktorý možno bezplatne generovať na zariadeniach s operačným systémom Android, iOS a ďalších.  Treťou alternatívou je prihlásenie elektronickým certifikátom.

Dátové schránky ponúkajú aj možnosť komunikovať prostredníctvom tzv. „poštovních datových správ“. Ide o obojsmernú komunikáciu so súkromnoprávnymi subjektmi. Možno teda komunikovať s bankou, poisťovňou, dodávateľom energie, inou fyzickou osobou a pod. Táto možnosť je ale spoplatnená.[43]  Každopádne ide ale o užitočnú funkciu, ktorá v podmienkach Slovenskej republiky chýba.

Problém neprehľadnosti dátovej schránky, na ktorej sa v podmienkach SR podieľajú aj doručenky, je riešený tak, že všetky správy sa považujú za doručené automaticky po prihlásení do schránky. To samozrejme prospieva aj úložnej kapacite schránky.

6. Pozitíva a negatíva elektronických schránok v SR

V analýze elektronických schránok sme poukázali na niektoré klady alebo naopak na niektoré ich nedostatky. V tejto kapitole by sme zhodnotili predchádzajúcu analýzu aj zrealizovaný výskum a ponúkli návrhy na posunutie problému.

6.1 Výhody využívania elektronických schránok

100% opýtaných respondentov vyjadrili názor, že elektronické schránky sú v konečnom dôsledku užitočné. Preto treba poukázať na výhody, ktoré ponúkajú.

Prvou výhodou je určite prístupnosť. Elektronické podanie možno poslať z domu, kancelárie alebo z ľubovoľného miesta, kde sa nachádza počítač s prístupom do siete internet a s nainštalovaným príslušným softvérom. Pre úspešne zaslanie podania avšak treba ešte mať k dispozicií e-ID, BOK a čítačku kariet kompatibilnú s e-ID.

Druhou výhodou, ktorá svojím spôsobom súvisí s prístupnosťou, je časová úspora. Elektronické podanie je možné zaslať kedykoľvek počas dňa. Občan teda nemusí čakať v dlhej rade alebo vybavovať podanie len počas úradných hodín.

Treťou veľkou výhodou je finančná úspora. Na rozdiel od podania v listinnej podobe, elektronické podanie je spoplatnené len polovičnou sadzbou správneho poplatku.

Štvrtou výhodou je bezpečnosť. Identifikácia potrebná na prístup do elektrickej schránky vyžaduje e-ID a BOK. Ako je spomenuté vyššie, tento prístup je komplikovanejší ale o to viac bezpečnejší.

Piatou veľkou výhodou je šetrenie životného prostredia, s ktorou súvisí odstránenie papierových spisov.

Neposlednou výhodou je určite informovanosť. Prostredníctvom notifikácií je občan okamžite informovaný o novej správe v jeho elektronickej schránke. Výhodou je aj relatívne veľká úložná kapacita elektronickej schránky a taktiež prehľadnosť elektronických správ nachádzajúcich sa v schránke. O tom svedčí napríklad funkcia, pomocou ktorej pri konkrétnej správe vidieť aké iné správy s ňou súvisia.

Vďaka systému je možná aj lepšia kooperácia medzi orgánmi. Štátny orgán bude môcť dožiadať doklady potrebné ku konaniu od iných orgánov, čo znamená, že nebude potrebné čakať na ich predloženie od občanov. Fyzické osoby a právnické osoby to zároveň odbremení od dlhého čakania na úradoch.

6.2 Nedostatky elektronických schránok v podmienkach SR

S výhodou bezpečnosti, ktorá je spomenutá vyššie, súvisia dva nedostatky. Prvým je, že na prístup pomocou e-ID treba čítačku kariet kompatibilnú s e-ID. Čítačky kariet sú však k dispozícií len do vyčerpania zásob. Po vyčerpaní si musí osoba takúto čítačku kariet zohnať sama. Keďže elektronických schránok bolo zriadených približne viac ako 5,8 milióna, nie je príliš reálne aby štát disponoval rovnakým počtom čítačiek kariet. A zohnať čítačku kariet kompatibilnú s e-ID môže predstavovať pre mnohé osoby problém. Riešením tohto problému by mohlo byť zavedenie alternatívneho prihlasovania, kde by si osoba sama vybrala či si zvolí bezpečnejšie prihlásenie (e-ID + BOK) alebo niektorú z možností prihlásenia, ktoré sú používané v zahraničí. V tejto súvislosti treba poukázať aj na problém vydávania čítačiek kariet. Zamestnanci oddelenia dokladov Okresného riaditeľstva Policajného zboru totiž neupozornia osobu na možnosť dostať takúto čítačku kariet. Nemajú totiž povinnosť na túto skutočnosť osobu upozorniť. Tu by bola namieste legislatívna zmena aby zamestnanci boli povinný informovať o takejto možnosti. Určite by to zvýšilo počet aktivovaných elektronických schránok a aj celkovo využívanie ÚPVS.

Druhým problémom súvisiacim s výhodou bezpečnosti je nutnosť nainštalovania softvérového vybavenia eID klient a ovládačov k čítačke čipových kariet. Inštalácia však nie je vôbec jednoduchá a je pomerne zdĺhavá. Softvérové vybavenie je prístupné pre všetky populárne operačné systémy. Pokiaľ ale inštalácia prebieha na počítači, ktorý nemá operačný systém Windows, je inštalácia ešte ťažšia. Pri inštalácií ovládačov je zase nutné poznať verziu svojho operačného systému.[44] Softvérové vybavenie taktiež nepracuje rovnako dobre pri všetkým internetových prehliadačoch. Bezchybne funguje iba v prostredí Internet Exploreru. Pri ostatných internetových prehliadačoch sa zvykne niektorým užívateľom pri niektorých úkonoch objaviť chybová hláška a podobne. Riešením by v tomto prípade mohlo byť opätovné dôkladné otestovanie všetkých nedostatkov softvérového vybavenia a jeho zdokonalenie.

Ďalším nedostatkom bol problém zahraničných podnikateľov, ktorí nedisponujú ani e-ID ani eDoPP. Náhradný identifikátor sa začal vydávať až v marci 2017. Dovtedy na prístup do schránky museli splnomocniť slovenských kolegov. Tu by mohlo pomôcť predošlé riešenie a to zavedenie alternatívneho prihlasovania. Zahraničný štatutári by sa teda mohli dostať do svojej elektronickej schránky napríklad pomocou mena a hesla avšak na úkor bezpečnosti.

Nedostatok elektronickej schránky možno nájsť aj pri funkcií vyhľadávania správ. Pri stĺpcovom vyhľadávaní je nutné konkrétne napísať hľadaný atribút. Čo nemusí byť praktické nie len pri dátume ako je uvedené vyššie ale aj pri predmete či odosielateľovi správy. Pokiaľ si teda človek len pamätá, že v septembri 2014 mu prišla informácia o podaní, tak ak ho chce nájsť pomocou stĺpcového vyhľadávania buď musí napísať presný deň kedy mu podanie prišlo alebo napísať presný predmet správy ako „Správa o vybavení podania“. V tomto prípade by sa mohla funkcia zlepšiť tým, že by na stĺpcové vyhľadávanie stačilo aby sa daný hľadaný výraz nachádzal v danom stĺpci danej správy. Teda napríklad pri zadaní do vyhľadávania „September 2014“, by systém našiel všetky správy z tohto dátumu. Alebo pri zadaní predmetu „podanie“, by našlo všetky správy, v ktorých predmetoch sa nachádza slovo „podanie“.

Ďalším poukázaným nedostatkom je absencia tlačidla „forward“ v detaile schránky. Najmä v elektronických schránkach právnických osôb by táto funkcia isto našla uplatnenie. Napríklad pri preposlaní správy zamestnancovi firmy a pod. V tomto prípade je teda vzorom klasická e-mailová schránka, ktorá takúto funkciu ponúka.

V tejto práci sa poukázalo na veľkú užitočnosť notifikácií prostredníctvom SMS či e-mailu. Notifikačné správy, ktoré ale prídu spolu so správou do elektronickej schránky sa zdajú byť kontraproduktívne. Pokiaľ používateľ sa nachádza v elektronickej schránke, tak postrehne novú správu aj bez tejto notifikačnej správy. Naopak len tieto správy zaberajú úložnú kapacitu v schránke a spôsobujú že je elektronická schránka neprehľadná. Túto funkciu upravuje priamo zákon o e-governmente. „Notifikácia sa zasiela vždy aj do elektronickej schránky adresáta.“[45] Teda na zmenu by bola potrebná legislatívna úprava v podobe zrušenia tohto odstavca.

Možným nedostatkom je aj problematika odosielacích formulárov. Zmätočné presmerovanie z jednej stránky na druhú pri odosielaní formuláru môže predstavovať pre mnohých užívateľov problém. Obzvlášť pri rozdielnosti dizajnu a logiky stránok. Navrhovaným riešením by teda mohlo byť vytvorenie spoločného grafického dizajnu pre všetky rezortné weby, kde by boli zadefinované typy písma, spoločné farby a logika navigácie.

Nedostatkom je aj aktuálna zložitosť systému. K elektronickým schránkam je veľké kvantum metodických pokynov a chýbajú jednoduché postupy. Niektorí úradníci sa so systémom budú ešte nejakú dobu zoznamovať a dovtedy to ani občan nebude považovať za pomoc v jeho záležitostiach.

Záver

Táto práca prináša objasnenie súčasnej aplikačnej praxe elektronických schránok pre fyzické osoby a právnické osoby. Zameriava sa nielen na právnu stránku problematiky ale aj na technickú stránku. V priebehu tohto objasňovania sme sa stretli s niektorými kladmi aj aktuálnymi zápormi elektronických schránok. Taktiež metodológia realizovaná kvalitatívnym výskumom formou dotazníkov priniesla pohľad, na výhody a nedostatky elektronických schránok, očami užívateľov.[46] Pri jednotlivých nedostatkoch sme sa venovali aj ich možnému riešeniu. Navrhované riešenia by sme taktiež mohli zaradiť do dvoch kategórií. A to do riešení technických a do riešení legislatívnych.

Medzi technické návrhy riešenia problémov, na ktoré bolo v práci poukázané, patrilo zdokonalenie softvérového vybavenia a aplikácií. Aby systém bezchybne fungoval nie len v prostredí internetového prehliadača Internet Explorer ale aj v ostatných. Zdokonalenie softvéru je dôležité aj z hľadiska stability systému, aby sa minimalizovali výpadky ÚPVS. Ďalším technickým návrhom bolo zdokonalenie vyhľadávania v elektronickej schránky a v pridaní tlačidla „forward“ v detaile elektronickej schránky. Navrhovaným riešením mnohých problémov súvisiacich s odosielacími formulármi bolo vytvorenie spoločného grafického dizajnu pre všetky rezortné weby. Ďalším problémom bola úložná kapacita a prehľadnosť elektronickej schránky. Elektronické doručenky, ktoré sú potrebné pri doručovaní do vlastných rúk, by mohli byť nahradené systémom, ktorý funguje v Českej republike. A teda, že správa sa považuje za doručenú automaticky prihlásením do schránky.

Medzi legislatívne návrhy riešenia problémov, na ktoré bolo v práci poukázané, patrilo zrušenie notifikačných správ do elektronickej schránky a ponechanie len notifikácií prostredníctvom SMS či emailu. To by priaznivo ovplyvnilo problém úložnej kapacity a prehľadnosti elektronickej schránky. Veľkým návrhom na riešenie mnohých problémov bolo aj zavedenie alternatívneho prihlasovania. Do elektronickej schránky by bolo teda možné sa nielen prihlásiť štandardne pomocou e-ID, BOK atď., ale aj nejakou inou formou, ktoré sú štandardné v zahraničí. A to buď pomocou Mobile-ID alebo jednoducho pomocou prístupových údajov, teda užívateľského mena a bezpečnostného hesla.

Pri komparácií aplikačnej praxe elektronických schránok v podmienkach Slovenskej republiky s Estónskom a Českou republikou sme dospeli k mnohým návrhom na ich zlepšenie. A to napríklad zavedením poštových dátových správ, ktoré by slúžili na účel komunikácie dvoch súkromnoprávnych subjektov. Taktiež zoznam majiteľov elektronických schránok by mohol byť tiež užitočný v tejto súvislosti. Dôležité je aj neustále rozširovanie ponúkaných služieb a funkcií, ktoré by mohli napomôcť k zvýšeniu záujmu o komunikáciu prostredníctvom elektronických schránok zo strany fyzických osôb. V tejto súvislosti by mohli byť aj užitočné bezplatné školenia pre verejnosť s cieľom zvýšenia internetovej gramotnosti.

Napriek poukázaným nedostatkom možno považovať elektronické schránky za užitočným krokom v oblasti informatizácie verejnej správy, ktorý prináša množstvo úžitku a pozitív. Preto zadefinovanú hypotézu možno potvrdiť. Elektronické schránky sú efektívnym nástrojom komunikácie. A vyriešením poukázaných nedostatkov sa tento nástroj komunikácie len zefektívni.

Autor: Lukáš Hájek, študent 3. ročníka bakalárskeho štúdia práva

Zoznam použitých skratiek

BOK – Bezpečnostný osobný kód

e-ID – Aktivovaný občiansky preukaz s čipom

e-mail – Elektronická pošta

eDoPP – Elektronický doklad o pobyte

eIDAS – Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 910/2014 o elektronickej identifikácií a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom európskom trhu.

GB – Gigabyte

KB – Kilobyte

NASES – Národná Agentúra pre Sieťové a Elektronické Služby

ORSR – Obchodný register Slovenskej republiky

SMS – Short Message Services (krátka textová správa)

SR – Slovenská republika

ÚPVS – Ústredný portál verejnej správy

ÚV SR – Úrad vlády Slovenskej republiky

Prehľad použitých zdrojov

  1. Zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov.
  2. LIDINSKÝ, V., ŠVARCOVÁ, I., BUDIŠ, P. et al.: eGovernment bezpečně. Praha : Grada, 2008. ISBN 978-80-247-2462-1
  3. VRABKO, M. a kol.: Správne právo procesné. Všeobecná časť. 1. vydanie. Bratislava : C. H. Beck. 2013. s. 304
  4. SENEŠI, N.: Dátové schránky. In podnikajte.sk [online]. August 2014. Dostupné na webovskej stránke : https://www.podnikajte.sk/pravo-a-legislativa/c/1517/category/zakonne-povinnosti-podnikatela/article/datove-schranky.xhtml 
  5. DULAKOVÁ, D.: Zákon o e-Governmente a jeho posledná novela.  In hmg.sk [online]. 02-12-2015. Dostupné na webovskej stránke : http://www.hmg.sk/novinky/2015/11/26/zkon-o-e-governmente-a-jeho-posledn-novela
  6. SENEŠI, N.: Elektronické (dátové) schránky pre firmy od 1.1.2017. In podnikajte.sk [online]. 15-07-2016. Dostupné na webovskej stránke : https://www.podnikajte.sk/manazment-marketing/c/2769/category/informacne-technologie/article/elektronicke-datove-schranky-firmy.xhtml
  7. Slovensko. Ministerstvo Spravodlivosti Slovenskej republiky.: Máte aktivovanú elektronickú schránku? Kontrolujte si ju. In justice.gov.sk [online]. 2017. Dostupné na webovskej stránke: https://www.justice.gov.sk/Stranky/Nase-sluzby/Nase-projekty/FaQ-e-schranky.aspx
  8. Slovensko. Vláda Slovenskej republiky.: Dôvodová správa – osobitná časť k vládnemu návrhu zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov (tlač 545). In nrsr.sk [online]. 30-05-2013. [cit. 2017-02-16; 20:02 SEČ]  Dostupné na webovskej stránke : http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4500
  9. Slovensko. Úrad vlády.: Elektronické schránky podľa zákona o e-Governmente. In slovensko.sk [online]. 2017.Dostupné na webovskej stránke : https://www.slovensko.sk/sk/agendy/agenda/_elektronicke-schranky-zakon1/
  10. Slovensko. Národná Agentúra pre Sieťové a Elektronické Služby.: Ústredný portál verejnej správy. In nases.gov.sk [online]. 08-07-2016. Dostupné na webovskej stránke : https://www.nases.gov.sk/projekty/upvs-i-cast/index.html
  11. SITA: Štát musí od novembra komunikovať s občanmi on-line. In ekonomika.sme.sk [online]. 31. Október 2016. Dostupné na webovskej stránke : https://ekonomika.sme.sk/c/20372405/stat-musi-od-novembra-komunikovat-s-obcanmi-on-line.html
  12. Slovensko. Národná Agentúra pre Sieťové a Elektronické Služby.: Prvý kontakt so schránkou uľahčí automatická detekcia operačného systému. In nases.gov.sk [online]. 15-11-2016. Dostupné na webovskej stránke : https://www.nases.gov.sk/prvy-kontakt-s-elektronickou-schrankou-ulahci-automaticka-detekcia-operacneho-systemu-uzivatela/index.html
  13. Slovensko. Úrad vlády.: Aktivácia schránky. In slovensko.sk [online]. 2017. Dostupné na webovskej stránke : https://www.slovensko.sk/sk/agendy/agenda/_aktivacia-schranky/
  14. Slovensko. Vláda Slovenskej republiky.: Dôvodová správa – všeobecná časť k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov (tlač 339). In nrsr.sk [online]. 30. november 2016. Dostupné na webovskej stránke : http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=6162
  15. Slovensko. Úrad vlády.: Aktivácia schránok právnických osôb. In slovensko.sk [online]. 19-01-2017.Dostupné na webovskej stránke : https://www.slovensko.sk/sk/elektronicka-schranka/aktivacia-schranok-po
  16. Slovensko. Úrad vlády.: Aktivácia schránky. In slovensko.sk [online]. 19-01-2017.Dostupné na webovskej stránke : https://www.slovensko.sk/sk/agendy/agenda/_aktivacia-schranky/
  17. Slovensko. Úrad vlády.: Elektronické schránky podľa zákona o e-Governmente. In slovensko.sk [online]. 11-01-2017. Dostupné na webovskej stránke : https://www.slovensko.sk/sk/agendy/agenda/_elektronicke-schranky-zakon1/
  18. Zákon č. 374/2016 Z. z ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov
  19. 19.  Slovensko. Kancelária NR SR.: 11.schôdza. In tv.nrsr.sk [online]. 07-12-2016. Dostupné na webovskej stránke : http://tv.nrsr.sk/archiv/schodza/7/11?id=171165
  20. Slovensko. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.: Občiansky preukaz s čipom. In portal.minv.sk [online]. 16-02-2017. Dostupné na webovskej stránke: https://portal.minv.sk/wps/wcm/connect/sk/site/main/obciansky-preukaz-s-cipom
  21. Slovensko. Národná Agentúra pre Sieťové a Elektronické Služby.: Štatutárov, ktorí sa vedia prihlásiť do e-schránky pribúda pomaly. In nases.gov.sk [online]. 2017. Dostupné na webovskej stránke : https://www.nases.gov.sk/statutarov-ktori-sa-vedia-prihlasit-do-e-schranky-pomaly-pribuda/index.html
  22. Slovensko. Národná Agentúra pre Sieťové a Elektronické Služby.: Elektronické podania znížia poplatky aj o polovicu. In nases.gov.sk [online]. 30-11-2016. Dostupné na webovskej stránke : https://www.nases.gov.sk/elektronicke-podania-znizia-poplatky-aj-o-polovicu/index.html
  23. Slovensko. Vláda Slovenskej republiky.: Dôvodová správa – osobitná časť k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov (tlač 339). In nrsr.sk [online]. 30. november 2016. Dostupné na webovskej stránke : http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=6162
  24. Slovensko.digital.: Elektronické schránky pre firmy od augusta povinne. Really? (Fórum). In platforma.slovensko.digital [online]. 15-02-2017. Dostupné na webovskej stránke : https://platforma.slovensko.digital/t/elektronicke-schranky-pre-firmy-od-augusta-povinne-really/2166/169
  25. Slovensko. Úrad vlády.: Povinná aktivácia schránok právnických osôb – najčastejšie otázky a odpovede. In slovensko.sk [online]. 20-01-2017. Dostupné na webovskej stránke : https://www.slovensko.sk/sk/faq/faq-aktivacia-po/_povinna-aktivacia-schranok-pra
  26. Slovensko. Úrad vlády.: Občiansky preukaz s čipom – najčastejšie otázky a odpovede. In slovensko.sk [online]. 05-01-2017. Dostupné na webovskej stránke : https://www.slovensko.sk/sk/faq/faq-eid/#citacky
  27. Slovensko. Úrad vlády.: Postup pri aktivácii elektronickej schránky na doručovanie pre fyzické osoby. In slovensko.sk [online]. 27-04-2016. Dostupné na webovskej stránke : https://www.slovensko.sk/_img/CMS4/Navody/navod_aktivacia_schranky_fo.pdf
  28. BOŠKOVÁ, M.: Konečne v dátovej schránke na www.slovensko.sk. In dennikn.sk/blog [online]. August 2016. Dostupné na webovskej stránke : https://dennikn.sk/blog/konecne-v-datovej-schranke-na-www-slovensko-sk/
  29. Vyhláška úradu vlády Slovenskej republiky 8/2014 Z.z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o e-Governmente
  30. Slovensko. Úrad vlády.: Používateľská príručka k elektronickej schránke. In slovensko.sk [online]. 23-01-2017. Dostupné na webovskej stránke : https://www.slovensko.sk/_img/CMS4/Navody/ES_pouzivatelska_prirucka.pdf
  31. Slovensko. Úrad vlády.: NASES sprehľadnila notifikácie na doručenú poštu v elektronických schránkach. In slovensko.sk [online]. 06-09-2016. Dostupné na webovskej stránke : https://www.slovensko.sk/sk/oznamy/detail/_nases-sprehladnila-notifikacie
  32. BOŠKOVÁ, M.: Napíšeme cez www.slovensko.sk na úrad elektronicky (možno). In dennikn.sk/blog [online]. August 2016. Dostupné na webovskej stránke : https://dennikn.sk/blog/napiseme-cez-www-slovensko-sk-na-urad-elektronicky/
  33. Slovensko. Úrad vlády.: Elektronické doručovanie do schránky. In slovensko.sk [online]. 19-12-2016. Dostupné na webovskej stránke : https://www.slovensko.sk/sk/agendy/agenda/_elektronicke-dorucovanie-do-sc1/
  34. VALČEK, A., RAÁBOVÁ, M.: Prečo nie je vaša chyba, ak si neviete čokoľvek vybaviť na Slovensko.sk (rozhovor). In ekonomika.sme.sk [online]. Október 2016. Dostupné na webovskej stránke : https://ekonomika.sme.sk/c/20359382/preco-nie-je-vasa-chyba-ak-si-neviete-cokolvek-vybavit-na-slovensko-sk-rozhovor.html?ref=av-left
  35. Disig a.s.: Legislatíva. In zep.disig.sk [online]. 15-02-2017. Dostupné na webovskej stránke : https://zep.disig.sk/Portal/sk/Info/Legislation#svkInfo
  36. Slovensko. Úrad vlády.: Deaktivácia, opätovná aktivácia, zrušenie elektronickej schránky. In slovensko.sk [online]. 19-12-2016. Dostupné na webovskej stránke : https://www.slovensko.sk/sk/agendy/agenda/_deaktivacia-opatovna-aktivaci/
  37. Eurostat.: File:Internet access of households, 2009 and 2014 (% of all households) YB15.png. In ec.europa.eu [online]. 08-07-2015.Dostupné na webovskej stránke : http://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/File:Internet_access_of_households,_2009_and_2014_(%25_of_all_households)_YB15.png
  38. Slovensko. Národná Agentúra pre Sieťové a Elektronické Služby.: Elektronické podania znížia poplatky aj o polovicu. In nases.gov.sk [online]. 2017. [cit. 2017-03-04; 11:41 SEČ] Dostupné na webovskej stránke : https://www.nases.gov.sk/elektronicke-podania-znizia-poplatky-aj-o-polovicu/index.html
  39. Slovensko. Národná Agentúra pre Sieťové a Elektronické Služby Alternatívny autentifikátor umožní prístup k e-schránke štatutárom bez pobytu na území Slovenska. In nases.gov.sk [online]. 2017. [cit. 2017-03-04; 10:33 SEČ] Dostupné na webovskej stránke : https://www.nases.gov.sk/alternativne-autentifikatory-umoznia-pristup-k-e-schranke-statutarom-bez-pobytu-na-uzemi-slovenska/index.html
  40. Slovensko. Vláda Slovenskej republiky.: Dôvodová správa k vládnemu návrhu zákona dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o dôveryhodných službách), 272/2016 Z.z. (tlač 132). In nrsr.sk [online]. Marec 2017. Dostupné na webovskej stránke : https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=5936
  41. Estónsko. ROOSNA, S., RIKK, R.: e-ESTONIA: e-Governance in Practice. In ega.ee [online]. 2017.  Dostupné na webovskej stránke : http://www.ega.ee/publication/e-estonia-e-governance-in-practice/
  42. Česká republika. Ministerstvo Vnitra České republiky: Statistiky. In datoveschranky.info [online]. 2017. Dostupné na webovskej stránke : https://www.datoveschranky.info/statistiky-id34635
  43. Česká republika. Ministerstvo Vnitra České republiky: Provozní řád ISDS. In datoveschranky.info [online]. 2017. Dostupné na webovskej stránke : https://www.datoveschranky.info/documents/1744842/2717964/provozni_rad_isds.pdf/a49d0691-d02d-44fd-8068-c158599de574
  44. Česká republika. Vyhláška č. 194/2009 Sb.
  45. Česká republika. Ministerstvo Vnitra České republiky: Výhody datových schránek. In datoveschranky.info [online]. 2017. Dostupné na webovskej stránke : https://www.datoveschranky.info/o-datovych-schrankach/vyhody-datovych-schranek 

[1] Tento článok bol pôvodne vytvorený ako študentská vedecká práca v rámci VIII. ročníka súťaže Študentská vedecká odborná činnosť na Univerzite Komenského v Bratislave, Právnickej fakulte. Konzultantkou práce bola Mgr. Jana Šmelková, PhD. Pre potreby publikovania bol článok čiastočne upravený.

[2] LIDINSKÝ, V., ŠVARCOVÁ, I., BUDIŠ, P. et al.: eGovernment bezpečně. Praha : Grada, 2008. s. 7, ISBN 978-80-247-2462-1

[3] §6 ods. 1 zákona č. 305/2013 Z. z.

[4] §10 ods. 1 zákona č. 305/2013 Z. z.

[5] Slovensko. Vláda Slovenskej republiky.: Dôvodová správa – osobitná časť k vládnemu návrhu zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov (tlač 545). In nrsr.sk [online]. 30-05-2013. [cit. 2017-02-16; 20:02 SEČ] Dostupné na webovskej stránke : http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4500

[6] SENEŠI, N.: Dátové schránky. In podnikajte.sk [online]. August 2014. Dostupné na webovskej stránke : https://www.podnikajte.sk/pravo-a-legislativa/c/1517/category/zakonne-povinnosti-podnikatela/article/datove-schranky.xhtml  

[7] Slovensko. Úrad vlády.: Elektronické schránky podľa zákona o e-Governmente. In slovensko.sk [online]. 2017. [cit. 2017-02-01; 15:44 SEČ] Dostupné na webovskej stránke : https://www.slovensko.sk/sk/agendy/agenda/_elektronicke-schranky-zakon1/

[8] Či sa jedná o Orgán štátnej správy, fyzickú osobu, právnickú osobu atď.

[9] V súvislosti so zahraničnou praxou.

[10] §11 ods. 1 zákona č. 305/2013 Z. z.

[11] Eurostat.: File:Internet access of households, 2009 and 2014 (% of all households) YB15.png. In ec.europa.eu [online]. 08-07-2015.Dostupné na webovskej stránke : http://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/File:Internet_access_of_households,_2009_and_2014_(%25_of_all_households)_YB15.png

[12] §12 ods. 2 zákona č. 305/2013 Z. z.

[13] §12 ods. 1 zákona č. 305/2013 Z. z.

[14] Slovensko. Vláda Slovenskej republiky.: Dôvodová správa – osobitná časť k vládnemu návrhu zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov (tlač 545). In nrsr.sk [online]. 30-05-2013. [cit. 2017-02-16; 20:02 SEČ]  Dostupné na webovskej stránke : http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4500

[15] VRABKO, M. a kol.: Správne právo procesné. Všeobecná časť. 1. vydanie. Bratislava : C. H. Beck. 2013. s. 176

[16] „Ak osobitné predpisy neustanovujú orgánu verejnej moci povinnosť uplatňovať výkon verejnej moci elektronicky, orgán verejnej moci nie je tri roky odo dňa účinnosti tohto zákona povinný uplatňovať výkon verejnej moci elektronicky, ak mu to neumožňujú technické dôvody“. § 60 ods. 1 zákona č. 305/2013 Z. z.

[17] Slovensko. Ministerstvo Spravodlivosti Slovenskej republiky.: Máte aktivovanú elektronickú schránku? Kontrolujte si ju. In justice.gov.sk [online]. 2017. Dostupné na webovskej stránke: https://www.justice.gov.sk/Stranky/Nase-sluzby/Nase-projekty/FaQ-e-schranky.aspx

[18] Slovensko. Úrad vlády.: Aktivácia schránky. In slovensko.sk [online]. 2017. [cit. 2017-02-11; 00:52 SEČ] Dostupné na webovskej stránke : https://www.slovensko.sk/sk/agendy/agenda/_aktivacia-schranky/

[19] Slovensko. Vláda Slovenskej republiky.: Dôvodová správa – všeobecná časť k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov (tlač 339). In nrsr.sk [online]. Február 2017. Dostupné na webovskej stránke : http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=6162

[20] Slovensko. Národná Agentúra pre Sieťové a Elektronické Služby.: Elektronické podania znížia poplatky aj o polovicu. In nases.gov.sk [online]. 2017. [cit. 2017-03-04; 11:41 SEČ] Dostupné na webovskej stránke : https://www.nases.gov.sk/elektronicke-podania-znizia-poplatky-aj-o-polovicu/index.html

[21] Slovensko. Národná Agentúra pre Sieťové a Elektronické Služby.: Štatutárov, ktorí sa vedia prihlásiť do e-schránky pribúda pomaly. In nases.gov.sk [online]. 2017. [cit. 2017-02-11; 00:48 SEČ] Dostupné na webovskej stránke : https://www.nases.gov.sk/statutarov-ktori-sa-vedia-prihlasit-do-e-schranky-pomaly-pribuda/index.html

[22] Slovensko. Národná Agentúra pre Sieťové a Elektronické Služby Alternatívny autentifikátor umožní prístup k e-schránke štatutárom bez pobytu na území Slovenska. In nases.gov.sk [online]. 2017. [cit. 2017-03-04; 10:33 SEČ] Dostupné na webovskej stránke : https://www.nases.gov.sk/alternativne-autentifikatory-umoznia-pristup-k-e-schranke-statutarom-bez-pobytu-na-uzemi-slovenska/index.html

[23] § 60b ods. 3

[24] Slovensko. Vláda Slovenskej republiky.: Dôvodová správa k vládnemu návrhu zákona dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o dôveryhodných službách), 272/2016 Z.z. (tlač 132). In nrsr.sk [online]. Marec 2017. Dostupné na webovskej stránke : https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=5936

[25] Slovensko. Úrad vlády.: Aktivácia schránky na doručovanie. In slovensko.sk [online]. 2017. [cit. 2017-02-11; 14:49 SEČ] Dostupné na webovskej stránke : https://www.slovensko.sk/sk/agendy/agenda/_aktivacia-schranky-na-dorucova/

[26] Oddelenie redakcie ÚPVS, Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby. Používateľská príručka k elektronickej schránke. In slovensko.sk [online]. 5. verzia. 2017-01-23. [cit. 2017-02-12; 15:34 SEČ] Dostupné na webovskej stránke : https://www.slovensko.sk/_img/CMS4/Navody/ES_pouzivatelska_prirucka.pdf

[27] § 4 ods. 1 Vyhlášky úradu vlády Slovenskej republiky 8/2014

[28] § 6 ods. 1 Vyhlášky úradu vlády Slovenskej republiky 8/2014

[29] „Uložením elektronickej úradnej správy sa rozumie okamih, odkedy je elektronická úradná správa objektívne dostupná prijímateľovi v elektronickej schránke adresáta.“ § 32 ods. 1 zákona č. 305/2013 Z. z.

[30] § 32 ods. 2 zákona č. 305/2013 Z. z.

[31] § 18 ods. 2 zákona č. 305/2013 Z. z.

[32] § 18 ods. 2 zákona č. 305/2013 Z. z.

[33] BOŠKOVÁ, M.: Napíšeme cez www.slovensko.sk na úrad elektronicky (možno). In dennikn.sk/blog [online]. August 2016. [cit. 2017-02-14; 15:49 SEČ]  Dostupné na webovskej stránke : https://dennikn.sk/blog/napiseme-cez-www-slovensko-sk-na-urad-elektronicky/

[34] VALČEK, A., RAÁBOVÁ, M.: Prečo nie je vaša chyba, ak si neviete čokoľvek vybaviť na Slovensko.sk (rozhovor). In ekonomika.sme.sk [online]. Október 2016. [cit. 2017-02-14; 16:08 SEČ] Dostupné na webovskej stránke : https://ekonomika.sme.sk/c/20359382/preco-nie-je-vasa-chyba-ak-si-neviete-cokolvek-vybavit-na-slovensko-sk-rozhovor.html?ref=av-left

[35] § 14 ods. 21 zákona č. 305/2013 Z. z.

[36] Slovensko. Národná Agentúra pre Sieťové a Elektronické Služby: Školenia. In nases.gov.sk [online]. 2017. Dostupné na webovskej stránke : https://www.nases.gov.sk/slovensko-sk/pozvanka-na-skolenie-pre-organy-verejnej-moci/index.html

[37] Teda voľby prostredníctvom internetového pripojenia.

[38] Ktorý slúži na podanie daňového priznania.

[39] Estónsko. ROOSNA, S., RIKK, R.: e-ESTONIA: e-Governance in Practice. In ega.ee [online]. 2017.  Dostupné na webovskej stránke : http://www.ega.ee/publication/e-estonia-e-governance-in-practice/

[40] Česká republika. Ministerstvo Vnitra České republiky: Statistiky. In datoveschranky.info [online]. 2017. Dostupné na webovskej stránke : https://www.datoveschranky.info/statistiky-id34635

[41] Česká republika. Ministerstvo Vnitra České republiky: Provozní řád ISDS. In datoveschranky.info [online]. 2017. Dostupné na webovskej stránke : https://www.datoveschranky.info/documents/1744842/2717964/provozni_rad_isds.pdf/a49d0691-d02d-44fd-8068-c158599de574

[42] § 1 vyhlášky č. 194/2009 Sb.

[43] Česká republika. Ministerstvo Vnitra České republiky: Výhody datových schránek. In datoveschranky.info [online]. 2017. Dostupné na webovskej stránke : https://www.datoveschranky.info/o-datovych-schrankach/vyhody-datovych-schranek

[44] Teda či sa jedná napríklad o 32 bitovú verziu alebo o 64 bitovú

[45] § 18 ods. 5 zákona č. 305/2013 Z. z.

[46] Zaslaných bolo avšak len obmedzené množstvo dotazníkov, ale pre účely ďalšieho výskumu sa bude pokračovať v ďalšom zbere údajov.