Pokiaľ máme záujem o akúkoľvek informáciu, ktorou disponuje obec či mesto, ponúkajú sa nám v zásade dve možnosti, ako ďalej postupovať. Tou najprirodzenejšou možnosťou je vyhľadanie informácie na webovom sídle danej územnej samosprávy. Samozrejme, orientácia na webovom sídle môže byť pre niekoho ťažká, prípadne hľadaná informácia sa na ňom ani nemusí nachádzať. V týchto prípadoch môže záujemca o informáciu využiť podanie žiadosti prostredníctvom tzv. Infozákona (č. 211/2000 Z. z.), pretože mu podliehajú aj obce a mestá ako povinné osoby.
Infozákon predstavuje jeden z najčastejšie využívaných nástrojov občianskej spoločnosti na kontrolu verejnej moci. Pri jeho užitočnosti použijeme slová Najvyššieho správneho súdu Českej republiky: „Na kontrole verejnej moci sa môže podieľať každý, a to presne v tej miere, v akej sa rozhodne byť aktívnym. Nikto nie je vylúčený, každý má možnosť pýtať sa a dozvedieť sa. To už samo o sebe posilňuje vzťah verejnej moci a občana, bráni rozdeleniu na „my“ a „oni“ a posilňuje vedomie verejnosti, že verejná moc nie je účelom o sebe či prostriedkom mocných k udržaniu svojich výsad, odcudzená od občianskej spoločnosti, ale nástrojom občanov tvoriacich politické spoločenstvo, k presadzovaniu spoločne zdieľaných záujmov a cieľov.“ [1]
Žiadosť podľa Infozákona možno podať písomne, ako aj ústne, faxom, elektronickou poštou či iným technicky vykonateľným spôsobom. Žiadosť musí obsahovať (i) meno, priezvisko, názov alebo obchodné meno žiadateľa, (ii) adresu pobytu alebo sídlo, (iii) špecifikovanie požadovaných informácií a (iv) spôsob sprístupnenia informácií. Žiadatelia uprednostňujú zaslanie informácie elektronicky, pretože vtedy sa nestretávajú s tým, že by museli platiť peňažnú úhradu. Zo žiadosti tiež musí byť zrejmé, ktorej povinnej osobe je určená.
Hoci informácia o plate a odmenách predstaviteľov územnej samosprávy sa nepochybne týka ich súkromia, Infozákon pri nej presadzuje tzv. princíp prevažujúceho verejného záujmu. Ako už uviedol Ústavný súd Slovenskej republiky, osoby podieľajúce sa na výkone verejnej moci musia počítať s vyššou mierou obmedzenia ich základného práva na súkromie, a musia rešpektovať, že osobitné postavenie, ktoré zastávajú v spoločnosti (a v mnohých prípadoch na základe svojho vlastného rozhodnutia), automaticky vyvoláva tlak na ich súkromie.[2]
Jednotky územnej samosprávy ako povinné osoby preto musia žiadateľovi sprístupniť informáciu o mzde, plate alebo platových pomeroch a ďalších finančných náležitostiach priznaných za výkon funkcie alebo za výkon pracovnej činnosti, ak sú uhrádzané z verejného rozpočtu. Tento princíp platí nielen vo vzťahu k starostom a primátorom, ale aj pri poslancoch obecných a mestských zastupiteľstiev (rovnako aj pri vedúcich zamestnancoch, medzi ktorých patrí napríklad prednosta mestského úradu, náčelník mestskej polície alebo hlavný kontrolór). Ak sú teda týmto osobám poskytované prostriedky z rozpočtu územnej samosprávy, žiadateľ má právny nárok na poznanie ich výšky.
V praxi sa možno stretnúť so situáciou, keď je žiadateľ vyzvaný k tomu, aby informácie o plate či odmenách predstaviteľov územnej samosprávy ďalej nešíril. Takáto výzva je právne irelevantná, lebo Infozákon uvádza, že povinná osoba tieto informácie sprístupní „na účely informovania verejnosti“. Žiadateľ tak môže túto informáciu slobodne rozširovať, pričom sloboda jeho prejavu je garantovaná okrem iného aj Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Európsky súd pre ľudské práva ako jeho strážca v tejto súvislosti napríklad uviedol, že dohovor pripúšťa len malý rozsah obmedzenia debaty o otázkach verejného záujmu.[3] Pochopiteľne, je vhodné, ak je šírenie týchto informácií vykonávané v medziach slušného správania a vzájomnej korektnosti.
Nie každý žiadateľ o informácie sa stretne s tým, že požadované informácie mu povinná osoba poskytne bez prieťahov. Takmer všetci, ktorí používame Infozákon častejšie sme sa už stretli s jeho chybným výkladom, alebo aj s nečinnosťou povinných osôb. Netreba sa preto báť použiť opravné prostriedky, ktoré Infozákon ponúka. Pokiaľ by žiadateľ požiadal napríklad mesto o sprístupnenie informácií o plate či odmenách primátora, štandardná lehota pre vybavenie žiadosti je osem pracovných dní. Ak by mesto ostalo nečinné, po ôsmich pracovných dňoch je potrebné počkať ešte tri dni a žiadateľ môže podať odvolanie proti tzv. fiktívnemu rozhodnutiu o odmietnutí poskytnúť informáciu. Lehota na podanie odvolania by bola až v dĺžke troch mesiacov, a to vzhľadom na § 54 odsek 3 správneho poriadku. Odvolanie je možné podať aj vtedy, keby mesto vydalo písomné rozhodnutie o nesprístupnení informácií. Vtedy je však lehota na podanie odvolania v dĺžke 15 dní od jeho doručenia.
Keďže žiadateľ má právny nárok na sprístupnenie týchto informácií, nečinnosť alebo zamietavé rozhodnutie územnej samosprávy by predstavovalo porušenie Infozákona, s čím sa spája priestupková zodpovednosť príslušných osôb. Priestupok by prejednával okresný úrad a sankciou za jeho spáchanie je pokuta až do výšky 1 650 eur a zákaz činnosti až na dva roky.
Cez Infozákon sa môžu žiadatelia oboznámiť aj s majetkovými priznaniami svojich volených predstaviteľov a dozvedieť sa tak kľúčové informácie o ich majetkových pomeroch. Majetkové priznania sú v právnom poriadku Slovenskej republiky zakotvené v ústavnom zákone č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov. Ten ich nazýva „oznámenia funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov“. Ako už z názvu ústavného zákona vyplýva, povinnosť ich podávania sa vzťahuje na verejných funkcionárov. Verejnými funkcionármi sú napríklad prezident Slovenskej republiky, predseda vlády Slovenskej republiky, poslanci parlamentu či ministri. Ich zverejnené majetkové priznania nájdeme na webovom sídle Národnej rady Slovenskej republiky v časti „Rýchly prístup – Oznámenia verejných funkcionárov“, pretože ich podávajú Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií. Túto povinnosť musia splniť do 30 dní odo dňa ujatia sa výkonu verejnej funkcie, a počas jej výkonu vždy do 31. marca. Medzi verejných funkcionárov patria aj starostovia, primátori a tiež poslanci mestských zastupiteľstiev. Tí podávajú majetkové priznania v rovnakých termínoch komisii mestského zastupiteľstva.
Účelom majetkových priznaní je predovšetkým predchádzanie korupčnému správaniu. Z majetkových priznaní by totiž mal byť zrejmý stav majetku určitej osoby pred nástupom do verejnej funkcie, počas jej výkonu a jeden rok po jej skončení. Pokiaľ by sa napríklad preukázalo, že primátor si počas výkonu funkcie kúpil vilu na Azúrovom pobreží (hoci z platu primátora by na to nemal dostatok finančných prostriedkov), vznikajú legitímne otázky pôvodu takéhoto majetkového prírastku. A práve porovnaním údajov z jednotlivých majetkových priznaní by malo byť možné takéto situácie preveriť.
Majetkové priznania verejných funkcionárov preto v tejto súvislosti obsahujú kľúčové informácie o:
- vlastníctve nehnuteľnosti vrátane vlastníctva bytu a nebytového priestoru (napríklad byt v Bratislave, okres Bratislava V., mestská časť Petržalka, katastrálne územie Petržalka),
- vlastníctve hnuteľnej veci, ktorej zvyčajná cena presahuje 35-násobok minimálnej mzdy (napríklad osobné motorové vozidlo),
- vlastníctve majetkového práva alebo inej majetkovej hodnoty, ktorých menovitá hodnota presahuje 35-násobok minimálnej mzdy (napríklad finančné prostriedky na účte v banke),
- existencii záväzku, ktorého predmetom je peňažné plnenie v menovitej hodnote presahujúcej 35-násobok minimálnej mzdy (napríklad hypotekárny úver),
- príjmoch dosiahnutých z výkonu funkcie verejného funkcionára (napríklad 22 000 eur ako ročný plat primátora),
- príjmoch dosiahnutých z výkonu iných funkcií, zamestnaní alebo činností, v ktorých vykonávaní verejný funkcionár pokračuje aj po ujatí sa výkonu funkcie (napríklad 6 000 eur ako ročný príjem z prenájmu nebytového priestoru).
Ústavný zákon obsahuje povinnosť poskytnúť tieto informácie každej osobe spôsobom a v rozsahu ustanovenom Infozákonom. Je nám známe aj súdne rozhodnutie o tom, že mesto nemôže brániť poskytnutiu týchto informácií z dôvodu ochrany osobných údajov.[4] Keďže však určité osoby môžu tieto informácie považovať za veľmi citlivé, žiadateľ sa zo strany povinných osôb stretne aj s prieťahmi. Postup pri neposkytnutí informácií je rovnaký, ako je spomenuté vyššie. Žiadateľ je oprávnený podať odvolanie, o ktorom bude rozhodovať druhostupňový orgán. Ak by poskytnutie informácií odmietol aj tento druhostupňový orgán, ochrany sa môže žiadateľ domáhať žalobou na krajskom súde, k čomu potrebuje byť zastúpený advokátom (pokiaľ nemá právnické vzdelanie druhého stupňa). Povinné zastúpenie advokátom vo veciach Infozákona bude platiť už len do 1. júla 2016. Po tomto dátume sa žiadateľ bude môcť rozhodnúť, či sa bude domáhať svojich práv sám, alebo sa nechá zastúpiť advokátom dobrovoľne.[5]
Ak sa preto chce žiadateľ dozvedieť výšku platu predstaviteľov územnej samosprávy spolu so všetkými odmenami, ktoré za výkon funkcie dostali, má na to právny nárok prostredníctvom Infozákona. Zároveň by mu mali byť poskytnuté aj informácie týkajúce sa príjmov a majetkových pomerov z majetkových priznaní podávaných starostami, primátormi a poslancami mestských zastupiteľstiev podľa ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. Možno len vyjadriť nádej, že takéto žiadosti nebudú posudzované zo strany dotknutých osôb ako útok na ich osobu, ale skôr ako prejav životaschopnosti občianskej spoločnosti v právnom a demokratickom štáte.
[1] Rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 8 As 55/2012 – 62 z 22. októbra 2014.
[2] Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 44/00 z 5. januára 2001.
[3] Rozsudok vo veci Murphy proti Írsku (č. sťažnosti 44179/98), rozsudok vo veci Lingens proti Rakúsku (č. sťažnosti 9815/82), rozsudok vo veci Castells proti Španielsku (č. sťažnosti 11798/85) alebo rozsudok vo veci Thorgeir Thorgeirson proti Islandu (č. sťažnosti 13778/88).
[4] Rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5S/40/2014-45 z 29. apríla 2015.
[5] § 49 ods. 2 písm. c) Správneho súdneho poriadku.